Výskumná stanica a Múzeum TANAPu (VSaM TANAPu), ako pracovisko pre výskum a dokumentáciu prírodného prostredia Tatranského národného parku, vznikla v roku 1968 spojením Výskumnej stanice TANAPu, založenej v roku 1953, a Múzea TANAPu, ktoré vzniklo v roku 1957.
Spočiatku boli aktivity výskumnej stanice zamerané na geologickú, hydrologickú, botanickú a zoologickú inventarizáciu stavu prírody v TANAPe, ktoré neskôr doplnili historické a etnografické výskumy. V 80-tych rokoch 20. storočia sa výskum rozšíril o sledovanie negatívnych dôsledkov znečisteného ovzdušia a turistických aktivít. Začal sa budovať monitorovací a informačný systém o stave prírody, zintenzívnil sa genetický výskum (kamzík, hraboš snežný, medveď, limba).
Pracovníci VSaM výskum aj koordinujú a od roku 1957 publikujú vlastné i poznatky externých pracovníkov z územia TANAPu v Zborníku prác o TANAPe, v súčasnosti s názvom Štúdie o TANAP. Doteraz vyšlo 43 zborníkov, prevažne pôvodných vedeckých prác.
Novú tému pre výskum v TANAPe priniesla mimoriadna víchrica v roku 2004. Udalosť sa stala silným impulzom pre ekologický výskum a systematický monitoring zmien, ktoré spôsobila víchrica i následné ďalšie disturbancie (požiar, podkôrny hmyz) v lesných ekosystémoch i ich okolí. Diferencovaný spôsob spracovania kalamity umožnil sledovať aj dôsledky rozdielneho manažmentu postihnutého územia. Na sledovanie zmien sa sformoval medzinárodný tím s programom “Pokalamitný výskum”, ktorý je súčasťou európskeho ekologického výskumu EXPEER Výskum sa realizuje na 100 ha modelových porastov, vybraných na základe maximálnej podobnosti stanovištných podmienok reprezentujúcich porasty poškodené, nepoškodené, manažované aj ponechané na tzv. samovývoj.
Najvýznamnejšie projekty za posledné obdobie: