29.03.2022 18:15
Tatranská Lomnica (29. marca 2022) – Denník N, ktorý sa tituluje prívlastkom nezávislý, rovnako ako ani jeho redaktorka Soňa Mäkká, neostali svojej povesti nič dlžní. Opäť sme sa mohli presvedčiť, že ich pracovnou metódou je dlhodobé šírenie poloprávd s cieľom vykresliť lesníkov ako tých, ktorí a priori odmietajú a brzdia reformu národných parkov.
Dôkazom je aj obsah dnešného článku, ktorý vyšiel pod názvom „Štátni lesníci v Tatranskom národnom parku si podpísali zlaté padáky. Stihli to tesne pred reformou národných parkov“. Redaktorka v ňom vykresľuje lesníkov ako tých, ktorí chcú reformu využiť na svoje vlastné obohatenie. Akosi však pri tom zabúda na skutočnosť, že zamestnanci Štátnych lesov TANAP-u sa dodnes opierajú len o deklaratívne vyjadrenia ministra Budaja či predstaviteľov Štátnej ochrany prírody SR, že o svoju prácu neprídu. Ani tri dni predtým, ako oficiálne začne svoju činnosť nová Správa TANAP-u, ktorá by mala prevziať i agendu Štátnych lesov TANAP-u, nepoznajú ani len definitívnu podobu novej organizačnej štruktúry. Neistota, ktorú na základe neraz protirečiacich si vyjadrení zo strany predstaviteľov envirorezortu pociťovali, sa odrazila aj pri vyjednávaniach týkajúcich sa kolektívnej zmluvy. Mnohí z nich odpracovali v Štátnych lesoch TANAP-u či pôvodnej Správe TANAP-u, ktorá bola ich predchodkyňou, celý svoj produktívny život, dnes sú tesne pred dôchodkom a okrem mätúcich vyhlásení zástupcov envirorezortu nemajú žiadnu istotu, že sa s nimi aj naďalej počíta.
Hypotetické konštatovania redaktorky Denníka N majú za cieľ Štátne lesy TANAP-u bezprostredne pred ich zánikom, o ktorom schválením novely zákona o ochrane prírody a krajiny rozhodli poslanci Národnej rady SR na svojej poslednej minuloročnej schôdzi, evidentne diskreditovať, aby v prípade nie hladkého zavádzania reformy národných parkov do praxe bol už vopred jasný vinník. Zo strany spomínanej redaktorky nás to však už ani neprekvapuje, podobnú skúsenosť s ňou máme aj pri iných témach týkajúcich sa činnosti našej organizácie.
V kolektívnej zmluve, ktorá je tentokrát tŕňom v oku pani redaktorky, sú zakotvené predovšetkým garancie, ktoré deklarovali iniciátori reformy národných parkov. Ak by svoje sľuby skutočne aj naplnili, nemuselo by byť vyplatené ani euro. Fabulácie a špekulácie o tom, ako sa chcú lesníci obohatiť na úkor novej organizácie, nie sú namieste. Takisto ako ani úvahy týkajúce sa pracovných náplní zamestnancov. Mrzí nás, že autorka článku vetami typu: „Práve zmena pracovnej náplne však môže byť potrebná napríklad preto, že sa zníži ťažba dreva v národných parkoch a lesníci by mohli namiesto rúbania stromov robiť profesiu strážcu prírody alebo sa venovať ekovýchove.“ vytvára v očiach verejnosti negatívny obraz lesníkov ako tých, ktorí nerobia nič iné, len rúbu lesy vo vzácnom území národného parku. Takéto metódy považujeme prinajmenšom za neetické, ktoré navyše s profesionalitou nemajú nič spoločné.
Mimochodom, zákon o výkone práce vo verejnom záujme v §13b upravuje zvýšenie odstupného v kolektívnej zmluve o maximálne dvojnásobok funkčného platu alebo priemerného mesačného zárobku, takže pri uzatváraní kolektívnej zmluvy právna norma porušená nebola, takisto ani navýšenie odstupného nie je v rozpore so žiadnym ustanovením Zákonníka práce. Štátne lesy TANAP-u rešpektujú zákony tohto štátu, a inak tomu nebolo ani pri podpise podnikovej kolektívnej zmluvy. Konštatovania, že zmluva zväzuje ruky novým riaditeľom, sú v tejto situácii prinajmenšom zvláštne, keďže samotní presadzovatelia reformy deklarovali, že všetky záväzky súvisiace s pracovno-právnymi vzťahmi budú akceptovať. Neostáva nám iné, len dúfať, že rovnako úprimné bolo aj ich vyjadrenie, že zachovajú pracovné pozície všetkých zamestnancov lesníckeho sektora.
Ako sme aj v minulosti deklarovali, Štátne lesy TANAP-u sa nebránia reforme. Počas celej svojej existencie sme vyjadrovali nesúhlas k zrušeniu integrovanej starostlivosti o územie najstaršieho národného parku na Slovensku a zániku bývalej Správy TANAP-u ako nášho právneho predchodcu. Aj preto nás zarážali medializované vyhlásenia o tom, že lesníci pri reforme nespolupracujú. Avšak, poznajúc Programové vyhlásenie vlády SR na obdobie rokov 2020 až 2024, boli sme presvedčení, že tak zásadným rozhodnutiam v tejto oblasti bude predchádzať širšia a naozaj odborná diskusia na medzirezortnej úrovni za osobnej účasti spoločných expertných skupín lesníkov, ochranárov, krajinárov i ekonómov. Boli sme však nemilo prekvapení, že tento reformný proces sa spustil poslaneckým návrhom zákona, pričom vzhľadom na zložitosť problematiky bolo namieste predložiť vládny návrh novely so štandardným medzirezortným pripomienkovým konaním, ktoré by umožnilo „vychytať“ už pri naštartovaní reformy všetky jej prípadné nedostatky.