Dve tváre tatranského lesa po jedenástich rokoch
16.11.2015 20:59
Les v Tatranskom národnom parku po jedenástich rokoch od ničivej víchrice z 19. novembra zmenil svoju podobu takmer na nepoznanie. Pod Cestou slobody vyrastá nový les. Keďže v tomto území platí zväčša tretí a štvrtý stupeň ochrany prírody a lesníci tu po spracovaní kalamitného dreva mohli zalesňovať, vnášali tu, popri prirodzenom zmladení, výsadbou aj tie dreviny, ktoré tu pôvodne mali svoje prirodzené stanovištia. V období rokov 2005 až 2015 obnovili na lesných pozemkoch v správe Štátnych lesov TANAPu takmer 5 570 hektárov postihnutého územia, z toho 3 070 hektárov umelou obnovou a 2 500 hektárov prirodzeným zmladením. Vysadených bolo viac ako 5 200 000 sadeníc.
„V tomto roku sme na ploche približne stosedemdesiat hektárov vysadili tristopäťdesiattisíc sadeníc. Prirodzené zmladenie sme prijali na ploche presahujúcej dvestosedemdesiat hektárov,“ konštatuje Pavol Fabian, námestník riaditeľa Štátnych lesov TANAPu.
Drevinové zloženie tatranského lesa, ktorý vyrastá na kalamitných plochách po 19. novembri 2004, je dnes značne zmenené. Tatranskí lesníci sa snažia o druhové zmiešanie drevín na kalamitnom území, ktoré zodpovedá prírodným podmienkam jednotlivých lokalít. No zároveň tu momentálne zohráva svoju úlohu aj mohutné prirodzené zmladenie krátkovekých pionierskych, čiže prípravných drevín. Najvyššie zastúpenie v umelej obnove má smrekovec (32%), smrek (25%) a borovica (20%). Vysoké zastúpenie borovice a smrekovca vyplýva zo snahy vypestovať v predstihu stabilizačné prvky proti silnému vetru z relatívne najodolnejších drevín vyhovujúcich konkrétnym ekologickým podmienkam. Podľa Pavla Fabiana sa lesníci snažia pestovať lesy, ktoré by sa svojou štruktúrou približovali k pôvodným prirodzeným lesom. „Svedčí o tom aj skutočnosť, že v pôsobnosti organizácie nebola vyhlasovaná kategória hospodárskych lesov, kde je drevoprodukčná funkcia prioritnou. Po vetrovej kalamite preto bolo možné, tam kde štátna správa ochrany prírody povolila následky kalamity odstraňovať, pokračovať v snahe pestovať lesy druhovo, vekovo a výškovo diferencované, ktoré budú zabezpečovať celospoločenské funkcie očakávané od tohto vzácneho územia,“ poznamenáva Pavol Fabian.
Oveľa zložitejšia situácia je nad Cestou slobody. Tu obraz tatranského lesa, ktorý sa návštevníkom z podhoria ponúka, neustále menia nové kalamity. Vietor v priebehu uplynulých jedenástich rokov vyvrátil a poškodil v území TANAPu spravovanom Štátnymi lesmi TANAPu takmer 840-tisíc stromov (630 000 m3). Smrek v lesoch ďalej decimuje aj lykožrút. Od roku 2006 doteraz zničil takmer dva milióny stromov (1 440 000 m3), z toho približne 840-tisíc (630 000 m3) len v piatom stupni ochrany prírody. Tatranskí lesníci sú povinní v treťom a štvrtom stupni ochrany prírody spracovať lykožrútom napadnuté stromy a preto ďalšie veľké plochy sú dnes v Tatranskom národnom parku bez stromov. V bezzásahovej zóne je les suchý, sem-tam popretkávaný zeleným smrekovcom. Lykožrút, namnožený v kalamitnom dreve, ktoré štátna správa ochrany prírody nepovolila spracovať, sa v kalamitnom množstve vyskytuje v tatranských lesoch aj v súčasnosti. Jeho populáciu podľa odborníkov zdecimuje až nedostatok potravy, teda živých stromov. Alebo extrémne nízke teploty, ktoré sú ale pri predpokladanom otepľovaní málo pravdepodobné.
V súčasnosti však už nehovoríme len o centrálnej časti Tatier, kde prepadavý vietor typu bóra lesy poškodil, ale aj o Tatranskej Javorine. Mení sa už aj podoba Západných Tatier, kde lesy poškodila decembrová (2013) a májová (2014) víchrica a kde, opätovne z rozhodnutia štátnej správy ochrany prírody, zostane priveľa kalamitného dreva bez spracovania ako výdatná báza pre množenie lykožrúta aj v tejto časti Tatranského národného parku. „Stromy vysadené v nadmorských výškach presahujúcich 1 350 metrov sú ešte veľmi nízke a v piatom stupni ochrany prírody je umelá obnova zákonom o ochrane prírody a krajiny zakázaná a rozhodnutiami orgánov štátnej správy životného prostredia nepovolená. Predovšetkým z tohto dôvodu tu zostávajú doslova holiny, pretože lykožrút mal tak naponáhlo, že stromy nestihli zanechať prirodzené zmladenie,“ dodáva Pavol Fabian.
Lesy na území TANAPu boli v minulosti, okrem ojedinelým nedostupných ostrovčekov zachovaných pralesov rozprestierajúcich sa na ploche približne 700 hektárov, takmer v celom rozsahu využívané a tak človekom premenené. Cieľom lesníkov je pokračovať v rekonštrukcii kalamitami zasiahnutých lesných oblastí na lesy prírode blízke s pôvodným drevinovým zložením, vekovou a priestorovou štruktúrou.
Les v Tatranskom národnom parku po jedenástich rokoch od ničivej víchrice z 19. novembra zmenil svoju podobu takmer na nepoznanie. Pod Cestou slobody vyrastá nový les. Keďže v tomto území platí zväčša tretí a štvrtý stupeň ochrany prírody a lesníci tu po spracovaní kalamitného dreva mohli zalesňovať, vnášali tu, popri prirodzenom zmladení, výsadbou aj tie dreviny, ktoré tu pôvodne mali svoje prirodzené stanovištia. V období rokov 2005 až 2015 obnovili na lesných pozemkoch v správe Štátnych lesov TANAPu takmer 5 570 hektárov postihnutého územia, z toho 3 070 hektárov umelou obnovou a 2 500 hektárov prirodzeným zmladením. Vysadených bolo viac ako 5 200 000 sadeníc.