08.04.2013 15:17
V týchto dňoch, kedy sadeničky stromčekov pestovaných v lesných škôlkach určené na výsadbu v kalamitnom území Tatranského národného parku ešte spia pod bielou perinou, napĺňajú lesníci snehom snehové jamy. Kým totiž na záhonoch v Stredisku genofondu drevín Rakúske lúky (približne 800 m n.m.) už snehu niet a stromčeky začínajú vyháňať puky, na kalamitných plochách, v ktorých sa majú vysádzať (nad 1200 m n.m.), je snehu neraz ešte i po pás. Preto je nutné sadeniciam ich vegetačný pokoj predĺžiť, kým sa sneh neroztopí a pôda nerozmrzne.
„Práve na to využívame už spomínané snehové jamy,“ dozvedáme sa od Jána Marhefku z odboru starostlivosti o lesy Štátnych lesov TANAPu. „Sú to zariadenia, ktoré sú vybudované z betónových stien alebo ako zrubová stavba, zapustené do zeme. Dôležité je, aby boli vybudované na miestach, ktoré okolité prostredie udržiava v chlade čo najdlhšie a sneh sa v nich odtápal čo najmenej. Teda v dolinkách, tienené hustým porastom. Je dobre, ak sú dvere orientované na sever. Pretože dvere sú najslabším miestom z pohľadu výmeny tepla medzi vonkajším prostredím a vnútrom snehovej jamy.“
Sneh v snehových jamách sa prikrýva vrstvou pilín tak, aby sadeničky, keď sa budú ukladať do jám, neležali priamo na snehu, ale aby si vlhkosť dokázali potiahnuť z pilín, ktoré nasajú vodu zo snehu. „V minulosti sme používali aj ľad, ktorý sme rezali na jazierku v Tatranskej Lomnici. Aj to bol dobrý spôsob, ako zabezpečiť podmienky na uskladnenie sadeníc po tom, ako sa vyberú zo zeme a predtým, ako sa do zeme opäť zasadia,“ konštatuje Ján Marhefka.
Predĺženie vegetačného pokoja vyzdvihnutých sadeníc zo záhonov v lesnej škôlke je teda dôvodom ich dočasného uskladnenia v snehových jamách. V tomto roku obnovia Štátne lesy TANAPu v nimi spravovanom území Tatranského národného parku opätovne približne 200 hektárov kalamitných plôch. Potrebovať na to budú približne pol milióna sadeníc stromčekov. V drevinovom zložení bude, vzhľadom na vyššiu nadmorskú výšku, v ktorej sa obnovované územia nachádzajú, prevládať smrek, smrekovec, jedľa a borovica, z listnatých buk, javor, jarabina, jelša či osika.