Aktuality • Tlačové správy • Upozornenia • …

Obnova kalamitného územia v Tatrách je úspešná

29.01.2013 13:09

Štátne lesy TANAPu v území Tatranského národného parku obnovili v minulom roku v rámci revitalizácie kalamitného územia takmer 550 hektárov. Z toho na takmer 290 ha prijali prirodzené zmladenie. Umelou obnovou, teda výsadbou sadeníc jednotlivých druhov drevín, obnovili približne 260 ha kalamitného územia. Vysadili pritom viac ako 550 000 sadeníc. V drevinovom zložení umelej výsadby prevládala jedľa a buk. Rekonštrukcie mladých lesných porastov vykonali na ploche presahujúcej 2800 ha. Najväčšie plochy revitalizovali na ochrannom obvode Tatranské Matliare (takmer 108 ha), Smokovce (viac ako 60 ha) a na ochrannom obvode Štrbské Pleso (približne 52 ha).

V rámci obnovy lesa Štátne lesy TANAPu doteraz umelou obnovou obnovili plochu 2100 hektárov. Prirodzené zmladenie, ktoré na kalamitných plochách uprednostňujú pred umelou výsadbou, zaevidovali na ploche 2310 hektárov. Celkovo spolu s vykonanými rekonštrukciami mladých lesných porastov tak obnovili viac ako 7200 hektárov územia Tatranského národného parku v nimi spravovanom území, ktoré pred ôsmimi rokmi poškodila vetrová kalamita. Celkový počet sadeníc vysadených v rámci umelej obnovy presiahol 4 378 000 kusov sadeníc. V drevinovom zložení, tak umelej ako aj prirodzenej obnovy, prevláda medzi ihličnatými drevinami smrek, smrekovec, jedľa a borovica. Z listnatých drevín, ktoré tvoria približne tretinu obnovného zloženia lesných porastov, má najväčšie zastúpenie jarabina, breza, jelša, jaseň, javor, brest a osika. Na základe revitalizačného projektu a v súlade so schváleným harmonogramom zalesňovania, odhadujú Štátne lesy TANAPu obnovu vetrom poškodeného územia TANAPu na 15 až 20 rokov.

Vetrová kalamita z 19. novembra 2004 poškodila v TANAPe v pôsobnosti Štátnych lesov TANAPu 2 036 000 m3 dreva na ploche 8 737 hektárov. Štátna správa ochrany prírody nedovolila po vetrovej kalamite na území TANAPu v správe Štátnych lesov TANAPu spracovať až 163 000 m3 surových kmeňov. Ďalších 419 000 m3 zvyškov kmeňov prikázala v území ponechať ako biomasu. Nespracovaním veľkého objemu kalamitného dreva sa v Tatranskom národnom parku začala nekontrolovane množiť populácia podkôrneho hmyzu. Jej dôsledkom po ôsmich rokoch je kalamitná plocha, ktorá dosiahla výmeru takmer 7000 hektárov, z čoho približne polovicu v bezzásahovom území Tatranského národného parku.