01.08.2012 07:45
Suché stromy v Tatranskom národnom parku pribudnú aj v tomto roku. Kalamitne premnožená populácia lykožrúta smrekového sa totiž ešte ani zďaleka nezmenšuje. Dokazujú to monitorovacie odchyty vo feromónových lapačoch počas tohtoročného jarného rojenia. V jednom lapači lesníci Štátnych lesov TANAPu odchytili počas troch jarných mesiacov priemerne 11 600 kusov tohto škodcu horských smrečín. Najväčšie odchyty zaznamenali Štátne lesy TANAPu na Zverovke v Západných Tatrách, Podspádoch, Štrbskom Plese, Podbanskom a v Tatranskej Javorine. Počet odchytených lykožrútov smrekových tak dosiahol vlaňajšie číslo. Pritom príslušná štátna norma hovorí už pri množstve 4 000 ks ako o silnom nálete.
Ďalšiemu rozšíreniu podkôrneho hmyzu dodnes ešte zelených lesov dostatočne nezabránila ani sto metrová nárazníková zóna vytvorená medzi bezzásahovým územím a územím s aktívnym prístupom ochrany, v ktorej môžu Štátne lesy TANAPu realizovať opatrenia zabraňujúce šíreniu podkôrneho hmyzu bez obmedzení ochrany prírody. Vzhľadom na kalamitne premnoženého škodcu však jej šírka nie je dostatočná. Vďaka prúdeniu teplého vzduchu v Tatrách je pre lykožrúta premnoženého v bezzásahovom území úzky pás nárazníkovej zóny ľahko prekonateľný. Podľa Štátnych lesov TANAPu je tak rozpad horských smrečín v Tatranskom národnom parku nezvratný.
Lykožrútová kalamita v Tatranskom národnom parku ešte ani zďaleka nie je na ústupe. Kým vlani v jarnom rojení odchytili Štátne lesy TANAPu v priemere na jeden monitorovací feromónový lapač viac ako 11 800 kusov, v tomto roku to bolo takmer 11 600 kusov lykožrútov. Kalamitne premnožený hmyz poškodil v území TANAPu spravovanom Štátnymi lesmi TANAPu smrekové porasty na ploche viac ako sedem tisíc hektárov, pričom vietor v novembri 2004 zničil v tomto území 8 737 hektárov tatranského lesa.
Primárnou príčinou rozpadu horských smrečín v TANAPe je lykožrútová kalamita, ktorá sa v tomto chránenom území šíri od roku 2005 aj vďaka nečinnosti orgánov štátnej správy ochrany prírody za výdatnej podpory úzkej skupiny zelených aktivistov presadzujúcich bezzásahovosť bez ohľadu na prírodno-ochranné hodnoty tohto územia. Štátne lesy TANAPu tak už dnes môžu konštatovať, že TANAP prichádza o najvzácnejší predmet ochrany a to o pralesovité spoločenstvá, hlavne limbové smrečiny pod masívom Kriváňa, ktoré tu generácie lesníkov chránili ako jedinečný klenot Karpatského oblúka.