18.01.2012 13:38
Lykožrútová kalamita v Tatranskom národnom parku postupuje ďalej. Len za posledný rok pribudlo v území TANAPu spravovanom Štátnymi lesmi TANAPu na ploche približne 650 hektárov viac ako 200 000 suchých stromov. Lykožrútom sú tak poškodzované už aj lesné porasty v nadmorskej výške nad 1 500 metrov na hornej hranici lesa. Pritom najväčšie počty suchých stromov zaznamenali Štátne lesy TANAPu v Národnej prírodnej rezervácii Belianske Tatry, Národnej prírodnej rezervácii Javorová dolina a Národnej prírodnej rezervácii Bielovodská dolina.
V centrálnej časti Tatier, v území od Vyšných Hágov až po Kežmarské Žľaby, zostávajú už len malé ostrovčeky zeleného lesa, ktoré z väčšej časti tvoria iba smrekovce a listnaté dreviny. Lesné porasty smreka, ktorý má v tejto nadmorskej výške prirodzený areál svojho rozšírenia, sa vplyvom podkôrneho hmyzu už takmer rozpadli.
Zelenú farbu strácajú aj horské smrečiny v Tichej a Kôprovej doline. Najväčšie ohniská suchých smrekov a límb sa vlani rozrástli v prírodnom lese v Národnej prírodnej rezervácii Kôprová dolina v časti Nefcerská dolina. Kvôli lykožrútovi vysychajú stromy aj v doteraz nepoškodenom prírodnom lese v časti Temné smrečiny. V týchto nadmorských výškach je málo prirodzeného zmladenia, preto obnova vzácnych pralesovitých porastov bude náročná a návratnosť do pôvodného stavu prirodzeným vývinom bude trvať stáročia. Lykožrútová kalamita za posledných päť rokov zničila v území TANAPu v správe Štátnych lesov TANAPu zelený les na ploche takmer 7 300 hektárov, pričom vetrová smršť v novembri 2004 poškodila les na ploche 8 737 hektárov.
Primárnou príčinou rozpadu horských smrečín v TANAPe je lykožrútová kalamita, ktorá sa v tomto chránenom území šíri od roku 2005 aj vďaka nečinnosti orgánov štátnej správy ochrany prírody za výdatnej podpory úzkej skupiny zelených aktivistov presadzujúcich bezzásahovosť bez ohľadu na prírodno-ochranné hodnoty tohto územia. Štátne lesy TANAPu tak už dnes môžu konštatovať, že TANAP prichádza o najvzácnejší predmet ochrany a to o pralesovité spoločenstvá, hlavne limbové smrečiny pod masívom Kriváňa, ktoré tu generácie lesníkov chránili ako jedinečný klenot Karpatského oblúka.