25.11.2011 08:56
Výsledky pokalamitných výskumov lesných ekosystémov v Tatranskom národnom parku boli predmetom konferencie, ktorú pod názvom Stav tatranských lesov 7 rokov po vetrovej kalamite zorganizovali Štátne lesy TANAPu. V predvečer siedmeho výročia ničivej smršte, ktorá 19. novembra 2004 zanechala za sebou 12 600 hektárov zničeného tatranského lesa, prezentovali vedeckí a výskumní pracovníci Výskumnej stanice a Múzea TANAPu Štátnych lesov TANAPu závery svojich viacročných výskumných prác realizovaných v poškodenom území Tatranského národného parku.
O revitalizácii veternou smršťou poškodených lesov v podmienkach Štátnych lesov TANAPu informoval účastníkov konferencie Pavol Fabian, námestník riaditeľa Štátnych lesov TANAPu. Peter Fleischer, vedúci Výskumnej stanice a Múzea TANAPu Štátnych lesov TANAPu predniesol výsledku výskumu mikroklimatických a ekofyziologických pomerov v poškodených lesných ekosystémoch. Výskum vývoja vegetácie a prirodzeného zmladenia na kalamitných plochách spracovaný v spolupráci so Zuzanou Kyselovou, komentovala pred účastníkmi konferencie Zuzana Homolová. O rozšírení hlodavcov v lesných ekosystémoch hovorila vo svojej vedeckej práci Barbara Chovancová. Dynamiku šírenia podkôrneho hmyzu po vetrovej smršti priblížil prítomným Ján Ferenčík a o škodách spôsobených zverov v lesných porastoch prednášal zo svojej výskumnej práce Jozef Kováč. Všetci prednášajúci sú vedeckí a výskumní pracovníci Výskumnej stanice a Múzea TANAPu Štátnych lesov TANAPu v Tatranskej Lomnici. „Zapojením sa do medzinárodných výskumných aktivít sme sa stali súčasťou európskej siete pre ekologický výskum v rámci 7. rámcového programu Európskej únie EXPPIR,“ poznamenal na margo realizovaných a prezentovaných výskumných projektov Peter Fleischer, vedúci Výskumnej stanice a Múzea TANAPu Štátnych lesov TANAPu.
Za súkromných vlastníkov lesov v Tatranskom národnom parku, ktoré poškodila vetrová smršť, hovoril vo svojom príhovore o stave lesov v Tichej doline Milan Koreň z Pozemkového spoločenstva bývalých urbarialistov obce Východná. Podľa neho „...pri priemernej hektárovej zásobe 350 m3 postihla podkôrniková kalamita lesy súkromných vlastníkov v tomto území už na výmere približne 600 hektárov, čo je vyše 20-násobne vyššia výmera, než akú zasiahla vetrová kalamita v roku 2004. Padlo jej za obeť už 3/4 tunajších zásob dreva..... Ak by sme teda mali čo najjednoduchšie zhodnotiť stav tunajších lesov sedem rokov po kalamite, museli by sme povedať „je katastrofálny“, na aký táto krajina nepamätá. Je oveľa horší, než aký sme doteraz konštatovali v jej najťažších obdobiach.“
Pre popradských hasičov bol rok 2004 prelomový. Ako vo svojom príhovore na konferencii poznamenal Ondrej Šproch, riaditeľ Okresného riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru v Poprade, požiare sú pri kalamitách sekundárnym rizikom. „V spolupráci so Štátnymi lesmi TANAPu sme vypracovali projekt požiarnej ochrany. Zmapovali sme lesné cesty, mosty, objekty nachádzajúce sa v dotknutom území. V tomto roku skúšobne využívame počítačový modelovací program, ktorý presne predvída, čo požiar spôsobí a určí stratégiu postupu pri jeho likvidácii. Na doplnenie a obnovenie hasičskej a záchrannej techniky sme ešte v roku 2005 získali 12,5 milióna korún. Od tohto roku funguje nová hasičská základňa v Starom Smokovci. V súčasnosti využívame pri prevencii vzniku požiarov aj letecký monitoring.“
Prácu lesníkov pri pestovaní lesa sedem rokov po vetrovej smršti ocenil Cenou ministra pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR za rok 2011 minister Zsolt Simon.
Výskumné práce, prezentované na konferencii vedeckými a výskumnými pracovníkmi Výskumnej stanice a múzea Štátnych lesov TANAPu, sú publikované v Štúdii o Tatranskom národnom parku 10(43).