27.04.2011 11:03
Lety prvých lykožrútov a ich odchyty vo feromónových lapačoch zaznamenali v týchto dňoch v území Tatranského národného parku lesníci Štátnych lesov TANAPu. Pritom signály o začínajúcej aktivite lykožrúta smrekového spozorovali už 7. apríla. Teda až o dva týždne skôr, ako zvyčajne. Znepokojujúci bol pritom fakt, že sa tak dialo ešte o týždeň skôr ako v roku 2007, kedy Štátne lesy TANAPu zaznamenali najmasívnejšie rojenie tohto škodcu smrekových porastov v nimi spravovanom území Tatranského národného parku.„V porovnaní s predchádzajúcimi rokmi ide tentoraz o zvláštnu anomáliu, kedy sumár efektívnych teplôt vytvoril vhodné podmienky pre rojenie podkôrneho hmyzu už začiatkom apríla, no kvôli náhlemu ochladeniu k jarnému rojeniu hmyzu napokon v tomto termíne nedošlo,“ vysvetľuje Ján Ferenčík z Výskumnej stanice Štátnych lesov TANAPu.
Včasná aktivita podkôrneho hmyzu je odrazom vývoja tatranských klimatických podmienok. „Relatívne teplá zima, vysoké teploty v mesiaci marec a extrémne nízka vlhkosť vzduchu napomáha vývoju podkôrneho hmyzu. Efektívna teplota, ktorá je podmienkou pre vývoj lykožrúta a ktorú práve z tohto dôvodu dlhodobo sledujeme, zodpovedala stavu okolo 14. až 15. apríla v tomto roku už 7. apríla. Čo je o týždeň skôr oproti priemernému vývoju od roku 2004. A teda aj oproti roku 2007, kedy sme zaznamenali najskorší vývoj lykožrúta. Ak by sa neochladilo a k jarnému rojeniu by došlo 7. apríla, bola by väčšia šanca, že sa počas roka vyvinie viac generácií podkôrneho hmyzu. Pritom celá populácia lykožrúta by mohla byť silnejšia,“ konštatuje Peter Fleischer, vedúci Výskumnej stanice a Múzea TANAPu Štátnych lesov TANAPu.
Postup lykožrútovej kalamity v TANAPe sa po roku 2007 síce spomalil, no nezastavil. Ročne pribudne v území TANAPu v správe Štátnych lesov TANAPu okolo 1 100 hektárov suchého lesa. Od novembra 2004 zničil lykožrút v území Tatranského národného parku v správe Štátnych lesov TANAPu viac ako 2 milióny stromov na ploche dosahujúcej 6 600 hektárov vetrom nepoškodeného lesa. Je to takmer rovnaké množstvo a rovnako veľká plocha tatranského lesa v správe Štátnych lesov TANAPu, ktorú v novembri 2004 poškodil prepadavý vietor. Približne 3 000 hektárov z celkovej plochy sa nachádza v bezzásahovom území ochrany prírody, v ktorom dochádza k množeniu podkôrneho hmyzu. Poškodené sú tak už aj prírodné lesy v Tichej a Kôprovej doline, v Mengusovskej doline a v Bielovodskej doline. Zdá sa, že pri početnosti, ktorú populácia tatranského lykožrúta má, ani počasie nehrá až takú dôležitú úlohu. „Minulý rok, napriek nepriaznivým klimatickým podmienkam – bolo teplo ale mimoriadne vlhko – populácia podkôrneho hmyzu nezaznamenala žiadnu ujmu ani na početnosti a ani na zdravotnom stave. Dôkazom toho je počet lykožrútom poškodených stromov, ktorý len v minulom roku dosiahol hranicu tristo tisíc kusov.“ Výsledky, ktoré má k dispozícii Výskumná stanica Štátnych lesov TANAPu naznačujú, že ani predátori tohto škodcu tatranských smrekov nie sú tým faktorom, ktorý by dokázal šesť rokov po kalamite situáciu zvrátiť. „Ich početnosť je veľmi nízka. Je teda viac ako isté, že aj v tomto roku príde Tatranský národný park o ďalšie stovky hektárov zeleného lesa,“ dodáva Peter Fleischer.