31.03.2011 09:37
V kalamitnom území Tatranského národného parku vysadia Štátne lesy TANAPu v tomto roku na ploche viac ako 330 hektárov takmer 740 000 sadeníc. V obnovovanom drevinovom zložení nebude chýbať smrekovec, jedľa, borovica, javor, jarabina, jaseň, breza a ani buk. Podstatne vyšší v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi bude podiel vysádzaného smreka. Dôvodom podľa Pavla Fabiana, námestníka riaditeľa Štátnych lesov TANAPu, je predovšetkým nadmorská výška presahujúca 1 250 metrov, v ktorej sa obnovované kalamitné plochy nachádzajú. Týka sa to najmä plôch v ochrannom obvode Štrbské Pleso, Vyšné Hágy a Smokovce. Lesné porasty v týchto nadmorských výškach poškodzuje lykožrútová kalamita, k rozšíreniu ktorej výrazne prispeli rozhodnutia štátnej správy ochrany prírody za výraznej podpory niektorých mimovládnych ochranárskych organizácií.
Časťou Tatier, ktorú v tomto roku čaká najmasívnejšie zalesňovanie, sú Vyšné Hágy. Vysádzané stromčeky tu pribudnú na ploche takmer 75 hektárov. Podľa vysvetlenia Pavla Fabiana: „Po nástupe lykožrútovej kalamity, ktorá tu mala veľmi rýchly priebeh, sme čakali na prirodzené zmladenie smreka. Keďže ani po štyroch rokoch, po zákonom stanovenej lehote, v niektorých plochách prirodzené zmladenie nevyskytlo, musíme postupovať v rámci harmonogramu obnovy kalamitného územia a plochy umelo zalesniť. V tomto území by tak malo pribudnúť približne 105 000 kusov sadeníc smreka. Druhou lokalitou, v ktorej po rýchlom postupe lykožrútovej kalamity budeme na kalamitných plochách dopĺňať smrek, je Tatranská Lomnica. Pritom smrekom vôbec nezalesňuje napríklad Javorina a Podspády, pretože je všetko z prirodzeného zmladenia.“
V území Tatranského národného parku v správe Štátnych lesov TANAPu sa v tomto roku vysadí približne 100 000 kusov jedle, 120 000 borovice a viac ako 130 000 kusov smrekovca, ktorý je v obnovovanom kalamitnom území spevňujúcou drevinou. Sadenice ihličnatých a väčšiny listnatých drevín dopestujú Štátne lesy TANAPu vo vlastnom Stredisku genofondu drevín na Rakúskych lúkach. Pre budúcnosť tatranského lesa tak zabezpečujú sadenice vypestované z pôvodných druhov drevín. „Nakupovať budeme najmä buk, ktorý budeme vysádzať v tých lokalitách, kde má buk dobré podmienky. Teda všade tam, kde tvorí podložie vápenec. Takže buky, zabezpečujúce biodiverzitu v lesných porastoch v nižších nadmorských výškach, by mali vyrastať v lesoch na Kežmarských Žľaboch, Podspádoch, Javorine, Červenom Kláštore, Oraviciach a na Zverovke,“ dodáva Pavol Fabian.
Po vetrovej kalamite vzniklo na území TANAPu v správe Štátnych lesov TANAPu takmer 4 570 ha holín. K nim postupne pribúdajú ďalšie holiny ako dôsledok lykožrútovej kalamity, k rozšíreniu ktorej prispeli najmä rozhodnutia štátnej správy ochrany prírody za výraznej podpory niektorých mimovládnych ochranárskych organizácií. V období rokov 2005 až 2010 bolo na lesných pozemkoch národného parku v správe Štátnych lesov TANAPu obnovených celkom 3 028 ha vetrom a lykožrútom poškodeného územia. Z toho 1 447 ha umelou obnovou a 1 581 ha prirodzeným zmladením. Ihličnany majú v tomto území celkové zastúpenie 59%, listnáče 41%. Cieľom Štátnych lesov TANAPu pri obnove lesných porastov poškodených vetrovou kalamitou v novembri 2004 je pomôcť vytvoriť ekologicky stabilné prírode blízke lesy. Teda také, akoby ich vytvárala príroda sama. To znamená, že budú druhovo, vekovo, priestorovo a plošne pestrejšie ako štruktúra porastov pred vetrovou kalamitou. Revitalizáciu celého kalamitného územia Štátne lesy TANAPu odhadujú na približne 20 rokov.