Štátne lesy TANAPu Štátne lesy TANAPu Štátne lesy TANAPu Štátne lesy TANAPu Štátne lesy TANAPu Štátne lesy TANAPu Štátne lesy TANAPu Štátne lesy TANAPu Štátne lesy TANAPu

Aktuality • Tlačové správy • Upozornenia • …

Podmienky na kalamitných plochách sú veľmi priaznivé

11.11.2010 11:02

Výskum na kalamitných plochách v území TANAPu (autor: Zuzana Spitzkopfová) Výsledkom výskumov v území Tatranského národného parku po šiestich rokoch od vetrovej kalamity v novembri 2004 sa venuje V. Seminár o pokalamitnom výskume v Tatrách. Jeho usporiadateľom je Výskumná stanica a Múzeum TANAPu Štátnych lesov TANAPu. Výsledky výskumných úloh vedeckých tímov v oblasti klimatológie, pedológie, hydrológie, botaniky, zoológie a lesníctva budú na seminári prezentovať pracovníci Výskumnej stanice a Múzea TANAPu.

Najviditeľnejšou zmenou v území Tatranského národného parku zasiahnutom tatranskou bórou v odstupe šiestich rokov je skutočnosť, že kalamitné plochy pokryla nová vegetácia. „Z nášho pohľadu nečakane rýchly bol najmä vývoj sukcesnej trávovitej, bylinnej ale drevinovej vegetácie na kalamitných plochách,“ konštatuje Peter Fleischer, vedúci Výskumnej stanice a múzea TANAPu a dodáva: „Všetky obavy, ktoré boli spojené so spracovaním kalamity, vychádzali doteraz zo skúsenosti, že po tak veľkej vetrovej kalamite trvá veľa rokov, kým sa vegetácia na kalamitných plochách zregeneruje. My sme však svedkami toho, že po šiestich rokoch je kalamitné územie kompletne pokryté vegetáciou. To je podmienkou aj úspešného odrastania prirodzenej obnovy charakteristických drevín tatranského lesa – smreka, smrekovca, i toho, že sa spočiatku extrémny hydrický a teplotný režim na týchto plochách vyrovnal. Môžeme teda pokojne konštatovať, že podmienky na kalamitných plochách sú pre obnovu lesov veľmi priaznivé.“

Novým objektom výskumov vedeckých tímov zo Slovenska i zahraničia sa stali stojace suché lesy v bezzásahovom území. „To, čo sa v tomto území deje, vidí každý. Ročne tu pribúda približne 1000 hektárov suchého lesa v dôsledku šírenia podkôrneho hmyzu. Ekologické podmienky sa v tomto území v porovnaní s podmienkami na kalamitnej ploche výrazne menia. Z hľadiska dôsledkov na okolitú krajinu sa môže stať, že napríklad hydrická funkcia týchto porastov bude horšia ako na samotnej kalamitnej ploche. Podmienky obnovy v tomto území budú podstatne horšie ako na plochách poškodených vetrovou kalamitou. Pomery sú totiž už v súčasnosti veľmi nepriaznivé,“ konštatuje Peter Fleischer.

Seminár o pokalamitnom výskume v Tatrách sa uskutoční v piatok 19. novembra t.r. v priestoroch Múzea TANAPu v Tatranskej Lomnici. Začiatok je plánovaný na 9.00 hodinu. Po seminári je na programe vernisáž výstavy fotografií projektu Poznaj svetové dedičstvo UNESCO, ktorej súčasťou je kolekcia fotografií Slovenské dedičstvo autora Dionýza Dugasa.