Aktuality • Tlačové správy • Upozornenia • …

Druhová rozmanitosť zveri v TANAPe je stále pestrá

03.10.2010 13:43

Druhová rozmanitosť zvieracej ríše tzv. biodiverzita je v Tatranskom národnom parku zachovaná. Potvrdzuje to i tohtoročné spočítanie zveri žijúcej v tomto chránenom území, ktoré každoročne vykonávajú Štátne lesy TANAPu. „V posledných rokoch mierne narastajú stavy jelenej zveri. Vyššia úživnosť územia zväčšila aj populáciu srnčej a diviačej zveri a zveri, ktorá je potravne na ňu priamo naviazaná. To znamená, že súčasne mierne pribudlo aj predátorov jelenej, srnčej a diviačej zveri,“ vyratúva Jozef Hybler, zoológ Štátnych lesov TANAPu.

Najstabilnejšie sú podľa neho v tomto území počty vlkov, ktoré sú už niekoľko rokov takmer nemenné. „Hoci sa vlky pohybujú na pomerne veľkom území, stopy a pobytové znaky nám potvrdzujú, že sa vlkom v Tatranskom národnom parku darí.“

Tento pozitívny stav možno pripísať aj starostlivosti o lesnú zver, ktorej Štátne lesy TANAPu venujú veľkú pozornosť nielen počas zimného obdobia, ale celoročne a to tzv. ochrannými službami. „Efekt našej starostlivosti je značný. Vďaka nej sa zvyšuje početnosť a zlepšuje kondičný a zdravotný stav jelenej, srnčej a diviačej zveri. A vďaka tomu prirodzení predátori tejto zveri – vlk, rys či medveď – tu nachádzajú dostatok prirodzenej potravy a zabezpečujú takú druhovú pestrosť a výskyt pôvodných druhov, akú v Európe už len ťažko nájdeme,“ konštatuje Jozef Hybler. Napriek spokojnosti s druhovou rozmanitosťou zvieracej ríše v TANAPe aj zoológ priznáva, že početnosť jedného druhu je vyššia, ako by bola v tomto území žiaduca. „V prípade vlka a rysa funguje prirodzená autoregulácia, takže nie je možné, aby sa ich populácie v priebehu roka či dvoch znásobili. Hlavnou dominantnou potravou rysa je srnčia zver. Hoci sa jej stavy zvyšujú, prudký nárast u rysej populácie sme zatiaľ nezaznamenali. Problémy sú s medveďou populáciou, ktorá zasahuje až do intravilánov tatranských a podtatranských osád. V súčasnosti je medvedia populácia taká veľká, že územie Tatranského národného parku je pre ňu pritesné.“

Tatranskí lesníci považujú za pozitívny jav zvyšujúci biodiverzitu v TANAPe aj návrat sokola sťahovavého na pôvodné hniezdiská, ktorý sa z Tatier vytratil približne pred desiatimi rokmi. Aj to je dôvod navyše, pre ktorý môže Jozef Hybler konštatovať, že: „V súčasnosti nie je v Tatrách žiaden druh, ktorý by mal výrazne zostupnú tendenciu. Zaznamenali sme zatiaľ len pokles populácie tetrova hoľniaka hlucháňa a jariabka. Hlucháne totiž vyhľadávajú na svoje tokaniská staré preriedené porasty, ktorých je vzhľadom na postup lykožrútovej kalamity v území Tatranského národného parku z roka na rok menej.“