05.05.2010 12:48
Jarné rojenie lykožrúta smrekového v Tatranskom národnom parku v oblasti Tatranskej Lomnice, Starého Smokovca a Kežmarských Žľabov začalo. Kvôli chladnému počasiu približne o dva týždne neskôr ako vlani. „V bionómii škodcu panujú prísne pravidlá, kedy sa prvé dospelé chrobáky preberú zo zimného latentného štádia a kedy prepukne jarné rojenie. Limitujúca je pritom suma efektívnych teplôt, t.j. denná maximálna teplota nad 7 oC. Prekročenie tejto teploty sa od začiatku prvých jarných dní spočítava, a ak výsledná suma dosiahne limitnú hranicu 145oC, je to signál o začiatku aktivity chrobáka. Pri dosiahnutí sumy 185oC už rojenie prebieha v plnom rozsahu a škodca napáda stromy vhodné na založenie novej populácie,“ hovorí Ján Ferenčík z Výskumnej stanice Štátnych lesov TANAPu.
Na dosiahnutie jednotlivých hraníc efektívnej teploty v roku má zásadný vplyv premenlivosť priebehu počasia. Napríklad v roku 2007 zaznamenali Štátne lesy TANAPu začiatok jarného rojenia už 12. apríla, pričom podľa záznamov z predchádzajúcich rokov to bývalo až okolo 1. mája. Keďže v tomto roku bol priebeh nástupu teplých dní pozvoľný, suma 145oC bola prekročená až 25 apríla. „Presnosť výpočtu približného dátumu začiatku tohtoročného jarného rojenia potvrdil odchyt prvých imág lykožrúta smrekového vo feromónovom lapači už nasledujúceho dňa. Od tohto dňa sa už vývoj populácie lykožrúta nezastaví počas nasledujúcich 10 až 12 týždňov. Teda až do ukončenia vývoja prvej tohtoročnej generácie lykožrútov.“
Čím skôr sa začne jarné rojenie, tým väčší je predpoklad vývoja aj druhej, prípadne aj tretej generácie lykožrútov. Vývoj druhej generácie populácie môže spôsobiť až šesťnásobný nárast škôd v smrekových lesných porastoch v porovnaní so škodami spôsobenými lykožrútmi z jarného, teda prvého rojenia v roku. Pritom priebeh vývoja každej jednej populácie lykožrútov je limitovaný priebehom počasia, vývojom prirodzených nepriateľov lykožrútov a opatreniami lesníkov. „V najrozšírenejšom pásme kalamitného premnoženia lykožrútov v tzv. bezzásahovej zóne, sú limitujúce len prvé dva faktory. Vykonať ochranné opatrenia v tomto území štátna správa ochrany prírody lesníkom nepovolila. To je súčasne dôvod, prečo kalamitné premnoženie trvá tak dlho a v súčasnosti je v rozsahu, aký Štátne lesy TANAPu v nimi spravovanom území TANAPu doteraz nezaznamenali,“ dodáva Ján Ferenčík.
Od roku 2005 do konca roku 2009 spracovali Štátne lesy TANAPu v nimi spravovanom území TANAPu viac ako 940 000 stromov napadnutých lykožrútom. Pritom v bezzásahovom území zostáva vďaka lykožrútovi stáť už takmer 800 000 vyschnutých stromov. Lykožrútová kalamita tak v priebehu piatich rokov poškodila smrekové lesné porasty v zmenených, prirodzených no i v prírodných lesoch Tatranského národného parku v správe Štátnych lesov TANAPu na ploche väčšej ako polovica z plochy vetrovej kalamity z novembra 2004.