16.12.2009 14:02
Aj v týchto mrazivých dňoch sa z vrcholcov smrekov ozýva vtáčie štebotanie a trilkovanie. Pôvodcom tohto rozruchu je pestro sfarbený spevavec - krivonos smrekový. Je to malý tzv. ,,papagáj,, ihličnatého lesa. Do lesov Tatier ho v toto ročné obdobie prilákala úroda smreka. „Tmavočervené samčeky už v tomto období svojim zvláštnym cvrlikavým spevom lákajú samičky. Pri teplejšom zimnom počasí, najhojnejšie však v marci, zvyknú bez problémov zahniezdiť. Využívajú pritom dostatok potravy v podobe semena smreka,“ hovorí Vladimír Michalec, lesník v ochrannom obvode Habovka Štátnych lesov TANAPu.
Krivonosy pri veľkých úrodách smreka môžu hniezdiť takmer po celý rok. Preto nie je zvláštne, že zahniezdia aj v zime. „A ak nie sú výnimočne silné mrazy, dokáže samička tri či štyri mláďatá vysedieť i vychovať. Pri sedení na vajíčkach v starostlivo vystlanom hniezde jej potravu nosí samček. Po vyliahnutí mláďat ich vtáčí rodičia kŕmia rozžutými smrekovými semiačkami. Hoci pri prvých väčších mrazoch smrekové semeno zo šišiek vypadáva, zvyšky semien sa v nich udržia až do jari.“
Tohtoročnú početnosť krivonosov v smrekových porastoch západnej časti Tatranského národného parku spôsobila bohatá úroda semena smreka. Čo nebýva každý rok. „V rokoch, keď smrek nezarodí, nedokážu krivonosy ani vyhniezdiť. Potulujú sa krajinou a zbierajú semená, ktoré nájdu. Je to vtáčik, ktorý lieta na veľké vzdialenosti, takže si potravu nájde aj niekoľko sto kilometrov ďalej. A vráti sa späť. V roku bohatom na potravu zahniezdi a jeho populácia sa opätovne doplní.“ Aj to je dôvod skutočnosti, prečo krivonos nie je v tejto oblasti ohrozeným vtáčím druhom.
Hoci krivonosy skonzumujú skutočne veľké množstvo semienok smrekových šišiek, prirodzené zmladenie smreka neohrozia. „Krivonos totiž šišku roztvorí, vyberie pár semien a keď zistí, že už sú v nej len ťažko prístupné semienka, šišku nechá tak alebo ju spustí nadol. Týmto vytvára potravnú ponuku aj drobným lesným živočíchom žijúcim na zemi,“ dodáva Vladimír Michalec.