18.11.2009 13:34
Vetrová kalamita z 19. novembra 2004 zasiahla v južnej a juhovýchodnej časti Vysokých a Belianskych Tatier plochu 12 600 ha, pričom poškodila 2,8 milióna m3 dreva. Z toho v území TANAPu v pôsobnosti Štátnych lesov TANAPu poškodila 2 036 000 m3 na ploche 8 737 ha. Vietor zasiahol predovšetkým súvislú plochu lesných porastov na ochranných obvodoch Štátnych lesov TANAPu Podbanské, Štrbské Pleso, Vyšné Hágy, Dolný Smokovec, Tatranská Lomnica a Kežmarské Žľaby a to v nadmorských výškach od 800 do 1350 metrov. Spracovanie kalamity
V rekordne krátkom čase do 31. mája 2006 bolo v kalamitnom území Tatranského národného parku v správe Štátnych lesov TANAPu spracovaných 1 866 858 m3. Pritom z územia poškodeného vetrom bolo vyvezených len 1 447 463 m3 dreva. Štátna správa ochrany prírody prikázala v území v 3. a 4. stupni ochrany prírody z celkového spracovaného množstva dreva ako biomasu ponechať 419 395 m3 a v 5. stupni ochrany prírody nedovolila spracovať 163 607 m3. Ako základňa pre vznik lykožrútovej kalamity v území TANAPu v správe ŠL TANAPu tak zostalo 583 002 m3 kalamitného dreva.
Lykožrútová kalamita
V území Tatranského národného parku v správe Štátnych lesov TANAPu zničil podkôrny hmyz od roku 2005 až doteraz takmer 1 620 000 stromov na ploche viac ako 5 230 ha. Z toho v tomto období len v 5. stupni ochrany prírody podľahlo lykožrútovi takmer 720 000 stromov na ploche presahujúcej 2 300 ha. Postup lykožrútovej kalamity je oveľa rýchlejší, ako Štátne lesy TANAPu v roku po vetrovej kalamite predpokladali.
Revitalizácia
Po vetrovej kalamite v kalamitnom území v správe Štátnych lesov TANAPu vzniklo takmer 4 570 ha holín. K nim postupne pribúdajú ďalšie holiny ako dôsledok lykožrútovej kalamity. Tento fakt zvýšil nielen objem ročných úloh v obnove lesa, ale aj výkon ostatných pestovných opatrení akými sú uvoľnenie plôch od haluziny, príprava pôdy na obnovu, ochrana mladých lesných porastov proti burine a proti zveri, oplocovanie, prestrihávky a rekonštrukcie. Cieľom Štátnych lesov TANAPu pri obnove lesných porastov poškodených vetrovou kalamitou v novembri 2004 je pomôcť vytvoriť ekologicky stabilné prírode blízke lesy. Teda také, akoby ich vytvárala príroda sama. To znamená, že budú druhovo, vekovo, priestorovo a plošne pestrejšie ako štruktúra porastov pred vetrovou kalamitou. Revitalizáciu celého kalamitného územia Štátne lesy TANAPu odhadujú na približne 20 rokov.
V období rokov 2005 až 2009 bolo na lesných pozemkoch národného parku v správe Štátnych lesov TANAPu obnovených celkom 3 248 ha vetrom a lykožrútom poškodeného územia. Z toho 1 640 ha umelou obnovou a 1 608 ha prirodzeným zmladením. Ihličnany majú v tomto území celkové zastúpenie 57%, listnáče 43%.
Umelá obnova
sa sústreďuje predovšetkým na zalesnenie lokalít, kde prirodzené zmladenie z rôznych príčin absentuje (nedostatok zdrojov semena, nevhodná druhová, alebo genetická štruktúra materskej populácie), alebo z dôvodu potreby urýchlenej stabilizácie, napr. ako prevencia pred eróziou pôdneho prostredia. Za uplynulé obdobie bolo celkovo vysadených 2 744 000 sadeníc. Najvyššie zastúpenie v umelej obnove má smrekovec (32%) a borovica (19%). Pri umelej obnove sa Štátne lesy TANAPu snažia o také druhové zloženie drevín v kalamitnom území, ktoré zodpovedá prírodným podmienkam jednotlivých lokalít a zároveň umožňuje vytvoriť podmienky pre plnenie všetkých požadovaných funkcií lesa. Pritom z relatívne najodolnejších drevín - borovice a smrekovca - vyhovujúcich konkrétnym ekologickým podmienkam sa snažia v predstihu vypestovať stabilné lesné porasty proti silnému vetru.
Využitie prirodzeného zmladenia v obnovovaných lesných porastoch je jedným zo základných pilierov revitalizačného procesu. V obnovnom zložení sú akceptované predovšetkým prípravné dreviny ako breza, jarabina či osika, ktoré by mali zohrať kľúčovú úlohu pri čiastočnej zmene mikroklímy na kalamitisku a neskôr pri diferenciácii štruktúry budúcich lesných porastov. Prirodzené zmladenie je akceptované prakticky všade kde sa nachádza. Vyskytujú sa však aj lokality, v ktorých je ho potrebné redukovať už v tomto období so zámerom vnesenia či uvoľnenia cieľových drevín. Najvyššie zastúpenie v prirodzenej obnove má smrek (35%) a jarabina (28%).
Obnova lesných porastov poškodených lykožrútom
Od roku 2005 doteraz pribudlo viac ako 2 300 ha, ktoré bude potrebné obnoviť, vo vyšších nadmorských výškach z dôvodu rýchlo postupujúcej lykožrútovej kalamity. Pri obnove tohto územia postupujú Štátne lesy TANAPu podobne, ako pri revitalizácii vetrom poškodených kalamitných plôch. Je však potrebné poznamenať, že v týchto územiach sú čiastočne odlišné ekologické podmienky ako na kalamitisku z roku 2004. Týka sa to najmä sklonitosti terénu, dostupnosti lokalít a výraznejšej absencie prirodzeného zmladenia. Všetko to si vyžiada čiastočnú úpravu obnovných postupov a zvýšené náklady na starostlivosť o založené lesné porasty v predmetných lokalitách.
Financovanie revitalizácie
Štátne lesy TANAPu financujú revitalizáciu kalamitného územia z vlastných zdrojov, eurofondov a z tzv. darcovského účtu. Ten bol vo výške 1,16 milióna Euro (35 miliónov Sk) vytvorený z darov a finančných príspevkov fyzických a právnických osôb bezprostredne po kalamite. V období rokov 2005 až 2009 minuli Štátne lesy TANAPu z tohto účtu takmer 300 tisíc Euro (9 miliónov korún). Čerpanie prostriedkov z tohto účtu je účelovo viazané na nákup semennej suroviny a sadeníc a na pokrytie nákladov spojených s následnou starostlivosťou o mladé lesné porasty. O ich použití rozhoduje dozorná rada na čele s ministrom pôdohospodárstva SR. Všetky darované finančné prostriedky sú vedené na samostatnom účte v štátnej pokladnici. Správu o ich použití a zostatku na účte posielajú Štátne lesy TANAPu dva krát ročne Ministerstvu vnútra SR, ktoré zbierku povolilo.
Výskum na kalamitných plochách
Diferencovaný manažment (spracovanie) kalamity poskytol príležitosť sledovať stav a vývoj postihnutého lesného ekosystému a jeho okolia vedeckými metódami. Už v roku 2005 boli vybrané reprezentatívne plochy s výmerou okolo 100 ha, ktoré sa stali východiskom pre medzinárodný ekologický a interdisciplinárny výskum, známy ako „Pokalamitný výskum“. Cieľom bolo sledovať, aké ekologické dôsledky mala samotná vetrová kalamita na mikroklimatické, hydrické, pôdne, vegetačné, zootické a mikrobiálne pomery. Pre posúdenie rozdielov slúžili desiatky TVP založených v minulosti (50. - 90. rokoch), ale najmä súbežne sledované aktuálne pomery v kalamitou nepoškodenom, referenčnom poraste. Na výskume sa doteraz aktívne podieľa asi 25 inštitúcií najmä zo Slovenska, Poľska a Čiech – univerzity, akadémie vied a výskumné ústavy.
Po kalamite sa významne zmenili najmä mikroklimatické pomery. Oproti zapojenému lesu je na kalamitných plochách teplota vzduchu vo vegetačnom období vyššia až o 2oC. Na otvorených plochách je až o 50% viac zrážok, ako v zapojenom lese, kde sa značná časť zrážok zachytí v korunách. Napriek tomu, obsahuje pôda na otvorených plochách (najmä vo vrchných horizontoch) menej vody ako pôda v zapojenom lese, najmä v dôsledku intenzívnejšieho prúdenia vzduchu v prízemnej vrstve. Na otvorených plochách v dôsledku zvýšenej teploty a slnečného žiarenia došlo k intenzívnej mineralizácii a ubúdaniu humusu z povrchu pôdy. Vylúhované látky sa dostávali hlbšie do pôdy a následne i do povrchových vôd. Lesné ekosystémy sa z depónia CO2 po kalamite stali jeho producentmi. Už v roku 2008 sme ale konštatovali, že vďaka úspešnému postupu sukcesnej vegetácie vrátane drevín či z prirodzenej obnovy, alebo výsadby, sa pomery na kalamitných plochách začali rýchlo stabilizovať. V roku 2009 môžeme tento trend len potvrdiť. Spracovanie kalamity nespôsobilo ujmu na kvalite prírodného prostredia, ako bolo predkladané verejnosti bezprostredne po kalamite. Potvrdením je rozsah a kvalita prirodzeného zmladenia, prakticky nulová erózia postihnutých plôch. Vyše 75% približovacích liniek pre prácu harvestorov a vyvážacích súprav je dnes už v teréne neidentifikovateľných.
K rýchlej obnove postihnutého územia prispeli aj mimoriadne klimatické podmienky od roku 2004. Počas vegetačného obdobia prevláda nadnormálne teplé a zrážkovo normálne počasie, čo vyhovuje prízemnej vegetácii. Menej priaznivý dopad má počasie na stav lesov. Vysoké teploty v kombinácii s deficitom zrážok v jarnom období (apríl 2009 10 mm oproti 70 mm) sú príčinou ďalšieho fyziologického oslabovania a tlaku podkôrneho hmyzu.