Aktuality • Tlačové správy • Upozornenia • …

Príroda pomáha vytvárať nový tatranský les

04.08.2009 10:09

Kalamitné plochy po spracovaní (autor: Peter Michelčík) V Tatranskom národnom parku rastie nová generácia lesa. Priestor pritom dostáva predovšetkým prirodzená obnova lesných porastov. Na plochách s odstránenou kalamitou v správe Štátnych lesov TANAPu tak bol bez zásahu človeka len v tomto roku prirodzene obnovený les na ploche 920 hektárov. „V prirodzenej obnove prevládajú dreviny, ktoré zodpovedanjú daným prírodným podmienkam,“ konštatuje Ján Marhefka z odboru starostlivosti o lesy Štátnych lesov TANAPu a dodáva: „Najvyšší, až tretinový podiel má breza. Druhou najviac zastúpenou drevinou je smrek, čo je v prírodných podmienkach národného parku prirodzené. Asi pätinové zastúpenie v prirodzenom zmladení má jarabina, ktorá je ako prípravná drevina v týchto podmienkach neopomenutaľnou súčasťou novovznikajúcich mladých lesných porastov.“

Výška prirodzeného zmladenia sa v súčasnosti pohybuje od 15 cm do 3,5 metra. V závislosti od dreviny a lokality. „Breza, jelša, osika či jarabina odrastajú rýchlejšie. Cieľové dreviny ako smrek, jedľa, borovica či smrekovec, odrastajú o niečo pomalšie. Preto sú ešte i v súčasnosti na plochách s vysokými bylinami, trávou a listnatými drevinami menej viditeľné. Dnes však už môžeme konštatovať, že včasné spracovanie kalamitného dreva malo priamy dosah na množstvo prirodzeného zmladenia. Napokon potvrdzujú to aj pokalamitné výskumy Výskumnej stanice Štátnych lesov TANAPu. Na plochách, v ktorých sa kalamita včas spracovala, je prirodzeného zmladenia podstatne viac. Týka sa to najmä cieľových drevín, ktoré by mali vytvárať budúce lesné porasty.“

Napriek pestrosti drevinového zloženia v prirodzenej obnove bude v budúcnosti potrebný i zásah človeka. „Tam, kde je nad očakávanie vysoké zastúpenie niektorých prípravných drevín – a týka sa to najmä osiky, brezy, jarabiny a vŕby – budeme v priebehu nasledujúcich dvoch desiatok rokov revitalizačného obdobia postupne prerezávkami redukovať a zároveň tam budeme dosádzať cieľové dreviny. Samozrejme za predpokladu, že tam nebudú vnesené prirodzenou obnovou.“ Potom je už len otázkou výchovy mladých lesných porastov, aby s odstupom rokov vznikol les „...plošne, vekovo, výškovo a druhovo diferencovaný. Jedine tak bude mať predpoklady pre vyššiu stabilitu a odolnosť voči prírodným katastrofám, akou bola napríklad posledná vetrová kalamita z novembra 2004,“ dodáva Ján Marhefka.