Aktuality • Tlačové správy • Upozornenia • …

Tretina kalamitnej plochy je obnovená z prirodzeného zmladenia

18.11.2008 13:35

V kalamitných plochách Tatranského národného parku v správe Štátnych lesov TANAPu rastie nová generácia tatranského lesa. Pritom prvoradým cieľom správcu štátnych pozemkov v národnom parku je, aby čo najväčší priestor pri obnove poškodeného územia dostalo prirodzené zmladenie. Od začiatku obnovy evidujú Štátne lesy TANAPu už takmer 600 ha, ktoré boli obnovené prirodzenou obnovou. Tú na ploche viac jako 900 ha dopĺňa umelá obnova v podobe výsadby sadeníc jednotlivých druhov drevín. V území poškodenom vetrom v správe Štátnych lesov TANAPu je tak obnovených a rekonštruovaných takmer 3 000 ha z 8 737 ha kalamitnej plochy.

Pritom zmenou druhového zloženia drevín v porastoch Štátne lesy TANAPu v nimi spravovanom území Tatranského národného parku postupne vytvárajú les prírode blízky. „Územie obnovujeme všetkými pôvodnými drevinami, ktoré vyhovujú lokálnym ekologickým podmienkam,“ hovorí Ján Marhefka z odboru starostlivosti o lesy Štátnych lesov TANAPu a rozoberá na drobné: „Vysádzané sú tak ihličnaté ako aj listnaté dreviny. Medzi sadenicami listnatých drevín nechýba javor horský, jaseň štíhly, brest horský, jelša lepkavá, jelša sivá, buk lesný, jarabina vtáčia breza obyčajná, topoľ osika a medzi ihličnatými jedľa biela, borovica lesná, smrekovec opadavý, borovica limbová a v malom množstve aj smrek obyčajný.“ Len v tomto roku vysadili Štátne lesy TANAPu približne 644 000 sadeníc na ploche takmer 235 hektárov.

Výsadbou sú obnovované najmä eróziou a požiarmi ohrozené územia, ale aj ostatné lokality určené projektom revitalizácie a schváleným harmonogramom obnovy poškodeného územia. „Ujatosť sadeníc je podľa predbežných zistení dobrá. Predovšetkým tohtoročná jar poskytla sadeniciam priaznivé vlhkostné a teplotné podmienky, ktoré majú na ich ujatosť najväčší vplyv. Ale svoj podiel na tomto úspechu má aj sadbový materiál, ktorý má obalený koreňový systém. Môže sa vysádzať vo vhodných podmienkach počas celého vegetačného obdobia pričom ujatosť týchto sadeníc je podstatne vyššia,“ hovorí Ján Marhefka.

Súčasťou revitalizácie kalamitného územia v Tatranskom národnom parku sa postupne stávajú aj plochy po spracovaní lykožrútovej kalamity. „Prirodzené zmladenie existuje aj v týchto plochách, avšak je ho nepomerne menej ako na plochách po kalamite z novembra 2004. Pritom z drevín sa tam vyskytuje najmä smrek, smrekovec a jarabina,“ konkretizuje Ján Marhefka. Lykožrútom poškodené lesné porasty v 5. stupni ochrany prírody na ploche takmer 4 000 ha ponechávajú Štátne lesy TANAPu bez zásahu na prirodzenú obnovu.