22.01.2008 10:55
Smreky v Tatranskom národnom parku zarodili. Hoci sa tak deje s pravidelnosťou zákonov prírody každé štyri až šesť rokov, tentoraz je to viac ako výnimočné. Nielen preto, že zarodil celý tatranský les a že sa tak deje už tretí rok za sebou, ale aj preto, že šiškami sú obťažkané aj veľmi mladé pätnásť až dvadsaťročné stromy. „Skutočnosť, že smreky zarodili už tretí rok po sebe, by sama o sebe nebola vážnym problémom. Avšak pre tatranské smrekové lesy, ktoré vo veľkom rozsahu poškodzuje podkôrny hmyz, je to obrovská hrozba. Zdravý strom sa bráni tým, že útočiaci hmyz zaleje živicou. Keď je však stresovaný suchom horúceho leta a pritom zamestnaný tvorbou kvetov a šišiek, má zníženú schopnosť brániť sa ataku podkôrneho hmyzu,“ vysvetľuje Ján Marhefka, z odboru starostlivosti o lesy Štátnych lesov TANAPu.
Smrek spravidla zakvitne a plodí klíčivé semená až v čase dospelosti. Teda keď má približne 50 až 60 rokov. Mladšie podľa slov Jána Marhefku iba výnimočne: „Nie je to celkom prirodzený jav. Domnievame sa, že tentoraz je to reakcia na extrémy klimatických podmienok v posledných rokoch. Tie sú v Tatrách po kalamite ešte výraznejšie. Tým, že vietor rozvrátil obrovskú plochu lesa, zásadným spôsobom sa zmenila nielen mikroklíma jednotlivých lokalít, ale aj klíma celej oblasti. Svojim dielom prispeli aj výnimočne teplé a suché letá. V takýchto podmienkach je aj u mladších stromov prirodzenou reakciou nasadzovanie kvetov a pokus o zabezpečenie potomstva.“
Stromy zarodili na väčšine územia Tatranského národného parku. Semienka v šiškách dozrievajú aj na severnej časti Tatier a aj v nadmorských výškach 1200 až 1300 metrov. „Smrek je vo Vysokých Tatrách hlavnou drevinou hornej hranice lesa. Ak sa kvitnutím vysilí a v lete sa k tomu pridá stres zo sucha, podkôrnemu hmyzu sa len ťažko ubráni,“ argumentuje Ján Marhefka. Predísť najhoršiemu je možné len aktívnou lesníckou prácou: včasným vyhľadaním, spílením a odkôrnením chrobačiarov. Čiastočným riešením je aj kontrolný odchyt podkôrneho hmyzu v monitorovacích feromónových lapačoch. V opačnom prípade sa smrekový les z týchto území na čas stratí. „Obávame sa, že hornú hranicu lesa časom zničí lykožrút. A to je dôvod, prečo sa už teraz snažíme práve z týchto oblastí naakumulovať dostatočnú zásobu semena aj pre prípad, že sa horná hranica lesa rozpadne,“ dodáva Ján Marhefka.