31.10.2007 11:18
Súčasný stav a trend vývoja klímy, pôdnych a hydrických pomerov, vegetácie a živočíchov, ale aj starostlivosti o lesy v Tatrách po víchrici z 19. novembra 2004 analyzovalo vyše 80 účastníkov pracovného seminára Pokalamitný výskum v Tatrách. Priami riešitelia výskumných projektov, ktorí sú zástupcami akadémii vied, univerzít, výskumných ústavov zo Slovenska, Nemecka, Poľska, ČR a Talianska, prednieslo vyše 30 referátov zameraných na sledovanie zmien prírodného prostredia Tatier po vetrovej kalamite. Seminár, ktorý sa uskutočnil 25. a 26. októbra t.r. organizovala Výskumná stanica Štátnych lesov TANAPu spolu s Geofyzikálnym ústavom SAV.
Samostatný blok seminára sa venoval kalamitnému premnoženiu lykožrúta a hynutiu tatranských lesov na mimoriadne veľkej výmere. Nečakane vysokú dynamiku rozpadu lesov akceleruje v súčasnosti extrémne počasie, najmä deficit zrážok v jarnom období a mimoriadne vysoké letné teploty. „Minimálne rovnako závažné zmeny prebiehajú v postihnutých pôdach. Dočasná absencia korunovej vrstvy spôsobila extremalizáciu denných teplôt a relatívnej vlhkosti v prízemnej vrstve atmosféry, rozhodujúcej pre vývoj vegetácie. Navyše v dôsledku zvýšenej mineralizácie organickej vrstvy sa čiastočne znížila aj zadržiavajúca schopnosť pôdy. Pôdy síce rýchlo prevlhnú, ale aj rýchlo stratia pôdnu vodu. Na túto zmenu nepriaznivo reaguje najmä zmladenie a výsadby lesných drevín, rovnako ako pôdna fauna. Zvýšený pohyb vody v pôde je pravdepodobnou príčinou vyplavovania živín,“ rozoberá na drobné Ing. Peter Fleischer, PhD. vedúci Výskumnej stanice. Výskum pôd poukázal tiež na vysoký obsah síry, ktorá sa v nich akumulovala desiatky rokov a stále je v koncentráciách, ktoré ovplyvňujú vlastnosti hodnotených lokalít. Jedným z prejavov je aj zvýšený obsah pôdneho hliníka, toxickej látky pre jemné smrekové korienky.
Výskumné práce priniesli prvé poznatky o tom, že na poškodených plochách v súčasnosti poklesla prirodzená druhová diverzita a vzrástol počet inváznych druhov. Ako Peter Fleischer ďalej uviedol: „Vtáčie spoločenstvá sú chudobnejšie o niekoľko druhov, zato však narástla ich početnosť. Najmä ďatle a krovinové hniezdiče na vyvrátených plochách našli optimálne podmienky. U herbivórnych drobných zemných cicavcov stúpla populačná hustota o 300 až 500 percent. Aj keď ich početnosť v súčasnosti môže vážne ohroziť prirodzenú a umelú obnovu lesa predpokladáme, že ide iba o dočasný jav.“
Účastníci seminára potvrdili nutnosť pokračovať vo výskumných aktivitách. Výsledky po troch rokoch totiž naznačujú istý trend vývoja, ale ich výsledky sú len čiastkové, naznačujúce no nepotvrdzujúce možný smer vývoja na kalamitných plochách národného parku. Spresniť výsledky výskumov by mala lepšia spolupráca a koordinácia aktivít. „To si vyžaduje formálne zastrešiť doterajšie i perspektívne potrebné výskumné aktivity spoločným vedeckým grantom. Je snahou všetkých, aby na budúcoročnej konferencii o pokalamitnom vývoji prírodných ekosystémov Tatier bolo čo najviac praktických odporúčaní pre ochranu prírody a jej trvalo udržateľný manažment,“ dodáva Peter Fleischer.