17.06.2007 21:50
Na zeleno značkovanom turistickom chodníku vedúcom Javorovou dolinou v Tatranskej Javorine asanovali Štátne lesy Tatranského národného parku (ŠL TANAPu) prvé stromy zničené lykožrútom. Ešte pred otvorením letnej turistickej sezóny a sprístupnenia chodníkov širokej verejnosti tak kvôli bezpečnosti turistov museli spíliť a na mieste ponechať kmene stromov lemujúcich turistické chodníky aj v Zadných Meďodoloch, v Bielovodskej doline, pri chodníku vedúcom na Brnčalovu chatu, Rainerovu chatu, pri chodníku vedúcom na Sliezsky dom, či pri chodníku vedúcom na Popradské pleso. Asanácii sa nevyhnú ani mŕtve stromy ohrozujúce turistov pri chodníkoch v Tichej a Kôprovej doline ako aj na Orave. Keďže ide o územia v 5. stupni ochrany prírody, Štátne lesy TANAPu tak robia až po dohode a vyznačení zničených stromov pracovníkmi Správy TANAPu.
K súčasnej situácii v Tatranskom národnom parku došlo paradoxne vďaka ortodoxnému dodržiavaniu ustanovení zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny zo strany štátnej správy ochrany prírody. „Na základe dovtedy platného zákona sme mohli vykonávať hygienu lesných porastov aj v najprísnejšie chránenom území,“ vysvetľuje Peter Líška, riaditeľ Štátnych lesov TANAPu a pokračuje: „Stromy napadnuté podkôrnym hmyzom sme z porastov odstraňovali prednostne tým, že sme ich spílili, odkôrnili a drevo ponechali v lese. Ich včasným vyhľadávaním a asanovaním sa nám v tom období podarilo zabrániť kalamitnému rozšíreniu podkôrneho hmyzu. Situácia sa nadobudnutím účinnosti nového zákona radikálne zmenila. Aj v tých miestach, v ktorých sme predtým lykožrútom napadnuté stromy spracúvali, sme sa o hygienu lesného porastu z dôvodu neudelenia výnimiek štátnou správou ochrany prírody viac postarať nemohli. A to bol začiatok podkôrnikovej kalamity, ktorú po novembri 2004 znásobilo kalamitné premnoženie podkôrneho hmyzu vo zvyškoch po vetrovej kalamite.“
Dôkazom tejto skutočnosti sú počty stromov zničených lykožrútom v období posledných troch rokov. Kým totiž pred novembrovou vetrovou kalamitou evidovali Štátne lesy TANAPu v územiach v 5. stupni ochrany prírody približne 80 000 m3 chrobačiarov (asi 100 000 stromov napadnutých lykožrútom), v tomto roku je ich už viac ako dvojnásobok, teda 215 000 stromov. „Hlavnou príčinou tohto stavu sú správne konania štátnej správy ochrany prírody rozhodujúce o udelení výnimiek, ktoré sa predlžovali aj kvôli neopodstatneným podaniam Lesoochranárskeho zoskupenia VLK a napokon aj tak nerozhodli v prospech ozdravenia lesa. Čo v konečnom dôsledku rozhodlo o dnešnom stave lesných porastov v národnom parku. K rozšíreniu podkôrnikovej kalamity v najvzácnejších územiach národného parku prispelo aj predchádzajúce vedenie Správy TANAPu v spolupráci s niektorými mimovládnymi ochranárskymi organizáciami presadzovaním výlučnej bezzásahovosti tohto územia,“ dodáva Peter Líška.