04.05.2007 14:50
1.mýtus: Štátna ochrana prírody podlieha tlakom lesníckej loby a nedokáže zabezpečiť trvalú ochranu Tichej a Kôprovej doliny.
Omyl! Štátna ochrana prírody nepodlieha tlakom lesníckej loby. Začína konečne konať v súlade s rozumom, potrebami tatranskej prírody a záujmami väčšiny občanov tohto štátu. Po rokoch sa snáď konečne vymaňuje spod tlaku niekoľkých samozvaných ochranárov, ktorí si osvojili právo rozhodovať o osude Tatier, nehľadiac na tisíce obyvateľov a oprávnených vlastníkov tunajších pozemkov. Ochranárov, ktorí sa verejnosti nepravdivo predstavujú ako neomylní interpretátori vedeckých poznatkov a nekompromisní zástancovia ľudských práv. V Tichej a Kôprovej doline dnes vyvolávajú nechutný stret s právne zodpovednými subjektami, so správcami, vlastníkmi a užívateľmi tatranských lesov.
2. mýtus: Tichá a Kôprová dolina s rozlohou 8443 hektárov tvorí jedno z najväčších území divokej prírody v Európe, prírodný klenot s hlbokými pralesmi, v ktorých žije 40 medveďov.
Pôvodné lesné porasty sa v Tichej a Kôprovej doline zachovali len vo zvyškoch, sotva na pätine výmery lesa. Aj v týchto dolinách prevažujú zmenené a umelo vysadené lesy na miestach bývalých pasienkov, holorubných plôch a kalamitísk spred 50. rokov minulého storočia. Mať, či nemať tu „divočinu“ nie je preto iba „rozhodnutie srdca“ ale jestvovania skutočných podmienok pre jej fungovanie. Nemožno pritom zatvárať oči pred faktom, že na Kasprov vrch je z poľskej strany vybudovaná lanovka a hlavný hrebeň Západných Tatier tejto „divočiny“ je intenzívne využívaný a silne zdevastovaný turistami. Neobstojí tvrdenie, že v Tichej a Kôprovej doline žije dnes 40 medveďov. Podľa tohtoročného jarného spočítania sa tu trvalo zdržiava sotva polovica tohto počtu (asi 18 medveďov). Nároky tohto živočícha na domovský okrsok, tzn. na priestor, ktorý tvorí jeho potravnú bázu sú pomerne veľké. Je známe, že dospelý samec si vyhradzuje územie veľké niekoľko tisíc hektárov, dôsledne si ho označuje a ochraňuje pred konkurenciou. Ťažko si teda predstaviť, aby výmera 8 443 ha lesov a rozsiahleho alpínskeho stupňa uživila viac ako dve desiatky týchto živočíchov. Je ich snáď treba viac?
3. mýtus: Bezzásahovosť v Tichej a Kôprovej doline umožní sledovať prírodné procesy.
Čiastočne, pretože musíme zohľadniť ich historické pozadie. Prírodné procesy, akými sú „povodne“, „padanie lavín“ alebo „pôdno-deštrukčné javy“ vo veľkej miere súvisia s hospodárskym využívaním tejto oblasti počas ostatných storočí. Vo väčšine prípadov sú to neprirodzené prírodné procesy, ktoré vyvolal alebo prinajmenšom urýchlil v minulosti človek v dôsledku vypaľovania kosodreviny, zníženia hornej hranice lesa, pastvy a holorubnej ťažby dreva. Rovnako neprirodzeným prírodným procesom je aktivita podkôrneho hmyzu v menej odolných, zmenených a silne premenených lesných porastoch. Stále odôvodnená je preto otázka spred 50 rokov: Voliť pasívny alebo aktívny manažment ochrany prírody tohto územia? Správca štátnych a vlastníci neštátnych pozemkov (Štátne lesy TANAPu a Pozemkové spoločenstvo bývalých urbarialistov obce Východná) zastávajú obidva prístupy, nie sú ani proti ponechaniu časti územia na samovývoj. Názorové rozdiely sú len vo veľkosti bezzásahovej zóny, resp. v jej vymedzení.
Porovnávanie so susedným Tatrzanskim parkom narodowym (TPN), ktoré niektorí ochranári používajú ako argument pre zdôvodnenie veľkej bezzásahovej zóny zlyháva na niekoľkých faktoch:
- TPN dosahuje sotva 30% výmery TANAPu,
- podiel neštátnych pozemkov v TANAPe predstavuje 48%, v TPN len 18%, pričom Poliaci na neštátnych pozemkoch nezriadili bezzásahové zóny a už dávno sa vysporiadali s otázkou majetkovej ujmy,
- rozumní hospodári v TPN zachovali tradičné využívanie krajiny salašníctvom; kvôli zachovaniu historickej krajinnej štruktúry a zvýšeniu krajinnoekologickej diverzity dodnes podporujú v Chocholovskej a Koščieliskej doline pastvu oviec; z TANAPu, hlavne však z Tichej a Kôprovej doliny sme ich nekompromisne vyhnali v roku 1953,
- v TANAPe existuje Mesto Vysoké Tatry, ktoré má v súčasnosti do 5 000 obyvateľov žijúcich v 15 mestských častiach vzájomne prepojených Cestou slobody a Tatranskou elektrickou železnicou, v TPN, tesne pri okraji jestvujú len dve neveľké historické sídla,
- južnú časť Vysokých Tatier sústavne, hoci nepravidelne postihujú studené padavé vetry typu „bóra“, ktoré v severnej časti nie sú známe,
- v TPN, na rozdiel od TANAPu jestvuje už desaťročia ustálená koncepcia ochrany prírody a národný park od jeho vzniku doteraz spravuje riaditeľstvo s integrovanými právomocami v lesníctve i ochrane prírody.
Porovnávanie s pomermi v nemeckom Bavorskom národnom parku alebo v českom Národnom parku Šumava je v tomto kontexte bezvýznamné.
4. mýtus: Premnoženie hmyzu v Tichej a Kôprovej doline nehrozí. Ponechajme prírodu prírode…, dajme šancu divokej prírode, aby využila podkôrny hmyz ako činiteľa obnovy lesa.
Po veternej kalamite v novembri 2004 aj v Tichej a Kôprovej doline je premnoženie podkôrneho hmyzu skutočnosťou. Je tým väčšie, že tu ostalo priveľa pováľaného, nespracovaného a neodkôrneného dreva. Premnoženie podkôrneho hmyzu aj v tejto oblasti má za následok vyschýňanie ďalších lesov, vrátane tých, ktoré z prírodoochranného hľadiska považujeme za najcennejšie. Po veternej kalamite v novembri 2004 na ploche 270 hektárov tu ostalo nespracovaných vyše 55 000 m3 dreva, z toho 25 000 m3 vo 4., teda nie v najprísnejšom 5. stupni ochrany prírody. Vychádzajúc z tohto objemu a zistenom obsadení kmeňov sa v tomto roku len na štátnych pozemkoch očakáva prírastok napadnutých živých stromov (chrobačiarov) o vyše 26 000 m3. Pri priemerných hektárových zásobách 300 m3, by to predstavovalo okolo 87 hektárov, zatiaľ ešte zeleného lesa. Môže to však dopadnúť ešte horšie.
5. mýtus: V súčasnosti čelí územie Tichej a Kôprovej doliny hrozbe, pretože Štátne lesy TANAPu sa v nich usilujú spracovať lykožrútmi napadnuté vývraty a zlomy z veternej kalamity v novembri 2004. Robia to iba pre hospodársky zisk.
Nielen štátne lesy, ale aj my - neštátni vlastníci sa usilujujeme časť kalamitného dreva spracovať, avšak iba na 3% výmery vývratísk v Tichej a Kôprovej doline, a iba v prístupných, rovných alebo len málo svažitých častiach dolín v bývalých porastoch, ktoré vysadili naši otcovia. Protiargument ochranárov, že toto územie predstavuje už len nepatrnú časť nespracovaného kalamitného územia nepresvedčuje, najmä preto, že skresľuje jeho prírodné hodnoty, zveličuje negatívne dôsledky spracovania a opomína skutočnosť, že ďalšou stratou zelených lesov tu v budúcnosti stratia životné podmienky aj organizmy, ktoré sú na zelené lesy existenčne závislé, vrátane medveďa. Opodstatnenosť spracovania kalamitného dreva potvrdzujú desiatky vedeckých prác i názory súčasných renomovaných odborníkov z oblasti lesníctva i ochrany prírody. 11. apríla 2007 v súlade s odborným stanoviskom Krajského úradu životného prostredia v Prešove a rozhodnutím Obvodného lesného úradu v Poprade začali Štátne lesy TANAPu kalamitné drevo spracovávať, výhradne vo 4. stupni ochrany prírody.
Staré limby (podľa tzv. ochranárov vraj aj 1300 ročné!) vo svojej majestátnosti pritom pokojne stoja v najvzácnejšom, najprísnejšie chránenom a neprístupnom území ďaleko od turistických chodníkov, ďaleko od lokalít, na ktorých sa spracovávajú zvalené smrekové kmene. Lesníci v plnom rozsahu akceptujú ochranu hniezd vtákov a dôsledne obchádzajú lokality, na ktorých hniezdia.
Nezabúdajme: Štátne lesy nie sú hospodárskou ale príspevkovou organizáciou! V Tichej a Kôprovej doline im nejde o zisk! To, čo chcú v týchto dolinách urobiť je prostá „terapia“ podkôrnym hmyzom „infikovaného“ lesa, zjednodušenie hasenia potenciálnych požiarov a likvidácie následkov možných povodní, ktoré rozkolísané bystriny - Tichý a Kôprový potok vyvolávajú.
6. mýtus: Požiare v TANAPe podľa LOZ VLK jednoznačne súvisia so spracovaním kalamity.
Štatistika je proste štatistika. Čísla sa dajú interpretovať rôzne. V tomto prípade interpretátori zjavne, možno zámerne podcenili priestorový aspekt vzniku požiarov.
Ako je to s požiarmi naozaj? V roku 2005 vzniklo na štátnych pozemkoch TANAPu 13 požiarov, ktoré spôsobili priame škody vo výške 18 miliónov korún. Uchránené hodnoty presiahli 114 miliónov korún. V roku 2006 vznikli ďalšie 4 požiare. Priame škody nevznikli, uchránené hodnoty presiahli 130 000,- Sk. V tomto roku sme boli svedkami ďalších dvoch požiarov. Všetky vznikli v blízkosti sídiel alebo v blízkosti najviac využívaných komunikácií. Lokality, na ktorých leží nespracované kalamitné drevo, ležia ďaleko od sídiel, sú málo navštevované, alebo je v nich návštevnosť vylúčená. Ak teda hovoriť o akýchsi vzťahoch, potom rozhodne nie medzi lokalitami so spracovanou a nespracovanou kalamitou, ale lokalitami vzdialenejšími, resp. menej navštevovanými a lokalitami blízko sídiel, resp. viac navštevovanými.
7. mýtus: Spracovaním kalamitného dreva v Národnej prírodnej rezervácii Tichá dolina došlo k poškodeniu biotopov. Zvolený postup nezodpovedá ani odporúčaniam expertov Medzinárodnej únie ochrany prírody (IUCN).
Sotva týždeň po začatí prác je vraj k dispozícii „expertný posudok o stave vyťaženej plochy v Národnej prírodnej rezervácii Tichá dolina“, v ktorom sa tvrdí, že ťažbou došlo k poškodeniu biotopov „horské jelšové lužné lesy“ a „smrekové lesy čučoriedkové“. Ťažba podľa neho údajne poškodila aj desiatky chránených druhov, z ktorých, vraj, boli mnohé usmrtené.
Autormi „expertného posudku“ sú E. Baláž a J. Fiala. Prvý z nich - E. Baláž je zásluhou kauzy Tichá a Kôprová dolina už dosť známy. Jeho neobhájiteľná hypotéza sa vo vedeckých kruhoch považuje za odnož „ekologického romantizmu“. Nedávno sa „preslávil“ výrokom, že lykožrút je tu súčasťou lesných porastov už 100 miliónov rokov. Súčasťou je, avšak pred 100 miliónmi rokov ešte žiadne „tu“ nebolo, neexistovali žiadne smrekové lesy, ani žiadne Tatry. Z geológie vieme, že v tomto období druhohôr sa iba začali objavovať prvé kvitnúce rastliny a vrchol svojho vývoja dosiahli dinosaury.
Kto je J. Fiala? Prednedávnom sa predstavil ako autor práce, týkajúcej sa Tichej a Kôprovej doliny, nad ktorou krútili hlavami všetci, ktorí Tatrám rozumejú. Jeden z našich uznávaných zoológov o nej napísal: Vo vedeckých menách sú také preklepy a skomoleniny, že takýto nedostatok nie je možné tolerovať ani u študenta na bakalárskom stupni štúdia. Celý zoznam druhov je plagiátom, a to ešte ajzle odpísaným... Takýto materiál uráža vedeckú komunitu Slovenska ... Potrebuje to ďalší komentár?
Experti nevládnej organizácie IUCN, na rozdiel od našich lesoochranárov sú našťastie rozhľadení ľudia. V správe z misie v TANAPe v roku 2005, okrem iného uvádzajú:
- Fakt, že 90% z ťažby dreva je klasifikované ako náhodná ťažba, teda odstraňovanie stromov zo sanitárnych a bezpečnostných dôvodov potvrdzuje, že ekonomicky orientované hospodárstvo je tu veľmi limitované.
- Bez ohľadu na zóny s rozdielnym stupňom ochrany v národnom parku, cieľom starostlivosti musí byť udržiavanie prírodného stavu v nedotknutých alebo takmer nedotknutých častiach ekosytémov a obnova narušených ekosystémov na prírodný, alebo prírode blízky stav.
- Smrekové monokultúry sú citlivejšie na poškodenie vetrom, ohňom a podkôrnym hmyzom. Preto mimoriadne akútna je potreba prijatia rôznych opatrení, diferencovaných podľa ekologickej citlivosti a medzinárodného štatútu ochrany územia, na dosiahnutie jednotného cieľa – prirodzenejšej štruktúry lesov pre osoh ich domácich obyvateľov ale i ľudí, ktorí závisia na lesoch a pre návštevníkov, ktorí prídu za krásami prírody vo väčšom počte.
- Pre likvidáciu podkôrnikovej kalamity alebo požiaru je dôležité vybudovať a udržiavať lesné a približovacie cesty tak, aby bolo možné efektívne zasahovať.
- Manažment územia postihnutého víchricou musí byť integrálnou súčasťou dlhodobého plánu starostlivosti o les. Spoluúčasť vlastníkov pri príprave plánov pre postihnuté územie je nevyhnutnosť.
Akože sa to zhoduje s vyhláseniami tzv. ochranárov v slovenských médiách?
8. mýtus: Lesoochranárski aktivisti majú právo zabrániť spracovaniu kalamitného dreva akýmikoľvek prostriedkami.
Každý má právo vysloviť svoj názor, avšak nemá právo presadzovať ho akýmkoľvek spôsobom, najmä nie porušovaním zákonov. 12. apríla t.r. hŕstka aktivistov zablokovala v Tichej a Kôprovej doline práce pri spracovaní kalamitného dreva a porušila lesný zákon i zákon o ochrane prírody a krajiny!
O podhodenom neživom krivonosovi, ktorého našiel dopoludnia 17. apríla t.r. na svojom motorovom vozidle dodávateľ prác v Tichej doline, vieme svoje. Podľa veterinárneho osvedčenia bol vtedy mŕtvy už aspoň dva dni. Štátne lesy TANAPu nevylúčili pritom zámer použiť mŕtvolku krivonosa ako „nástrahu“ počas vyšetrovania z podnetu LOZ VLK na prešetrenie porušenia zákona o ochrane prírody a krajiny.
V tom istom období, vraj v akejsi prešovskej pivárni napadli zástancovia lesníkov jedného z podporovateľov protestných aktivít v Tichej a Kôprovej doline. Je nesporné, že obsah jeho vyjadrenia mal obrátiť verejnú mienku v neprospech Štátnych lesov TANAPu a vôbec práce lesníkov na Slovensku. Po kalamite v novembri 2004 vyhlásil, že jej príčinou sú lesníci, že všetko padnuté drevo treba nechať na zemi, pretože príroda sa s tým sama vyrovná. O rok neskôr, po veľkom požiari medzi Tatranskou Poliankou a Smokovcami naopak obviňoval Štátne lesy TANAPu, že ho neodpratali, preto mal vraj požiar taký veľký rozsah!
9. mýtus: LOZ VLK reprezentuje záujmy a názory neštátnych vlastníkov lesov.
Záujmy vlastníkov pozemkov toto združenie nikdy neobhajovalo, naopak, úplne ich ignoruje. O vzťahoch medzi LOZ VLK a jemu podobných združeniach a neštátnymi vlastníkmi sme 12. apríla 2007 vyhlásili: Len nedávno sme v tlači prezentovali náš postoj na pôsobenie niektorých slovenských extrémistických environmetálnych zoskupení! V tlačovom vyhlásení z 18. novembra 2006 napríklad uvádzame: Ako bezprostredne dotknutí vlastníci takmer tisíc hektárov pozemkov v Národnej prírodnej rezervácii Tichá dolina týmto ostro protestujeme proti bezočivému zasahovaniu Mimovládneho výboru Naše Tatry, Lesoochranárskeho zoskupenia VLK a ich komplicov (OZ Tatry, A-projekt, Nadácia Ekopolis) do našich, výsostne súkromných záležitosti. Rovnako ako absolútna väčšina obyvateľov tatranskej oblasti odsudzujeme agresívne a neodborné vmiešavanie sa týchto subjektov do problémov, ktoré v TANAPe obnažila veterná kalamita v roku 2004. Dozrel čas vyhlásiť, že sa považujeme za svojprávnych občanov tohto štátu a neželáme si, aby za nás hovorili a o našom majetku rozhodovali samozvaní ochranári, či už z Bratislavy alebo z Tulčíka...
Po piatich mesiacoch s počudovaním konštatujeme, že pre niektorých z nich nie je pojem „vlastnícke právo“, známy. Aktivity voči nám, nielenže neutíchli, ale sa dokonca stupňujú. Na „obranu“ Tichej doliny, aj proti nám - vlastníkom - vytvorili na slovenskom internete dokonca osobitnú stránku, na ktorej, sebe vlastným, provokatívnym spôsobom naďalej rozširujú neuveriteľnú demagógiu.
Vážime si vlastný majetok a jeho prírodné hodnoty. Tunajšie prírodné procesy poznáme lepšie ako petičný výbor na vyhlásenie UCHO („územia chráneného občanmi“ = Tichá a Kôprová dolina) alebo nezorientovaná skupina jeho priaznivcov, prevažne z mestského prostredia, ktorá sotva dokáže pochopiť život v podtatranských obciach. Žili sme v nich dávno predtým, než sa oni mohli vôbec dozvedieť, kde Tichá dolina je. Chceme tu žiť naďalej, v pokoji, bez prekážok, ktoré nám neustále predhadzujú.
Už dávno sme sa rozhodli v rozumnej miere a za jasných podmienok akceptovať na našich pozemkoch tzv. „samovývoj“ (= absolútne bezzásahový ochranný režim). Napokon, myšlienke ochrany prírody slúžia už 57 rokov. Nikto, tobôž ochranári sa nám za to nepoďakovali. Akurát si privlastnili právo rozhodovať o nás...
10. mýtus: V Tichej a Kôprovej doline je potrebné zriadiť UCHO s absolútne bezzásahovým režimom.
Tunajší lesníci, prinajmenšom dvestoročnou existenciou, donedávna zároveň praktickí a zo zákona zodpovední ochranári sa držia skúseností, ktoré hovoria, že ponechať spracovateľné, kalamitou rozvrátené nepôvodné porasty v Tichej a Kôprovej doline na samovývoj je nezodpovednosť. Ďalšou stratou lesa by prišla nielen o jeho blahodárne účinky, ale aj o súčasné prírodoochranné hodnoty, nadobúdané vyše pol storočia. Ďalšie desaťročia by sa z tejto straty táto krajina len veľmi ťažko spamätávala. O tom, že to v minulosti lesníci robili dobre, potvrdzuje dokonca „vysvedčenie“ samozvaných ochranárov, ktorí v Tichej a Kôprovej doline dnes vidia „prírodný klenot s hlbokými pralesmi“.
S názormi lesoochranárskych aktivistov sa nestotožňujú ani ďalší obyvatelia tatranskej oblasti. Konanie tejto skupiny ľudí v Tichej a Kôprovej doline, ktorí im vnucujú svoje fiktívne predstavy aj proti názorom odborníkov a proti vôli tunajších neštátnych vlastníkov je pre nich neprijateľné, absurdné, ak sa pritom odvolávajú na svoje občianske práva! Sú snáď občianske práva nadradené nad vlastnícke práva, alebo je to anarchia!
Pozemkové spoločenstvo bývalých urbarialistov obce Východná, Podbanské, 28. apríla 2007