Aktuality • Tlačové správy • Upozornenia • …

Výzva slovenských vedcov k odstraňovaniu dreva

02.05.2007 14:46

V súčasnosti sme svedkami presadzovania ideí, ktoré nie vždy a celkom korešpondujú s odborným pohľadom na les a s jeho ochranou. Účelovo dochádza k zneužívaniu niektorých informácií na ciele, ktoré nemajú s ochranou prírody a krajiny nič spoločné. Jedna z nich – mimoriadne populárna (nebezpečná) – je: „Samovývoj“ alebo „neurob nič!“ = všeliek na zachovanie prírodného bohatstva. Presadzovatelia tohto „mýtu“ tvrdia, že ak ponecháme prírodu samú na seba, je to najlepší spôsob ako ju zachovať neporušenú pre budúce generácie. Toto je účelová polopravda používaná paušálne a populisticky. Takýto prístup sa nazýva aj „pasívna ochrana“. Dá sa aplikovať na veľkých, neporušených celkoch ako je Aljaška či Sibír. Takéto územia na Slovensku ťažko nájdeme. Väčšina našich lesov (aj tých najkrajších) potrebuje „aktívnu“ ochranu - boj s podkôrnym hmyzom a minimalizovanie rizík vzniku požiarov.

Nadšení veriaci v hore uvedený mýtus zakážu pastvu na lúkach, kde rastie vzácny horec (Gentiana sp.) a v mene princípu „ponechať na samovývoj“ ponechajú horec vyhynúť (žil tam totiž len preto, že ovce ničili rastliny, ktoré čoskoro „zadusia“ vzácnu rastlinu, keď sa lúky prestanú spásať). Alebo sa oplotia lokality vzácneho motýľa jasoňa červenookého Parnassius apollo L. a v mene jeho pasívnej ochrany ho tiež nechajú vyhynúť (namiesto toho, aby sa aktívne z lokality vypílili stromy, ktoré bránia rásť jeho živnej rastline). Podobných príkladov „ochrany“, ktorá vedie k úbytku druhov je neúrekom. Zodpovední sú laici, ale predovšetkým „pseudoodborníci“ ktorí sa mnohokrát v dobrej viere či v nádeji, že konajú v prospech prírody dopúšťajú trestuhodných chýb, ktorých následky sa nedajú napraviť.

1. Existuje množstvo príkladov, ktoré potvrdzujú, že ak v lese nebudeme nič robiť, nie je to vždy tá najlepšia cesta, ako dosiahnuť stanovený cieľ ochrany prírody. Ak je naším cieľom, aby v lese žil vzácny druh živočícha alebo rastliny, musíme naopak vykonať celú škálu (aktívnych) opatrení zameraných na ochranu uvedeného druhu. Rovnako to platí aj v prípade, ak je predmetom ochrany les alebo ekosystém. Protestujeme voči tomu, aby sa postoj „mŕtveho chrobáka“ vyzdvihoval a považoval za jediný vhodný a možný na zachovanie druhov, alebo záchranu biotopov. Naopak, myslíme si, že v mnohých prípadoch, práve takýto postoj môže viesť k vyhynutiu druhov, zániku lesa a poškodeniu tých najvzácnejších lokalít. Môže to byť ten najhorší postoj voči prírode, ktorý si zaslúži nielen odmietnutie, ale aj jednoznačné odsúdenie.
2. NPR Tichá a Kôprová dolina boli vyhlásené v r. 1991. Len na základe stavu, ktorý vytvorili lesníci, mohli byť tieto lokality zaradené do siete NPR. Je to ocenenie práce lesníkov! Lesy v spodných častiach Tichej a Kôprovej doliny vznikli umelo. To znamená, že vznikli tak, že lesníci priviezli semeno smreka z Česka, Nemecka a Rakúska a ručne zalesnili holé svahy a údolia zničené v minulosti vypásaním, požiarom a kalamitou podkôrnika. Ešte žijú pamätníci, ktorí spomínajú, ako sa semeno drevín vysievalo z lietadiel. V celom území sa ešte v nedávnej minulosti aktívne hospodárilo (ťažilo sa drevo, sadili stromy...). Postupovalo sa podľa spracovaných a schválených manažmentových plánov. Len za posledných 20 rokov bolo v tejto oblasti vyťažených 29 110 m³ dreva v rámci obnovy lesa a 164 200 m³ v rámci boja s podkôrnym hmyzom. Práve činnosť lesníkov zaistila, že v uvedenom území je mnoho lesných porastov, plných vzácnych živočíchov a rastlín. Niektoré rezervácie vnikli v minulom režime nie preto, že sa jednalo o pôvodné lesy či dokonca pralesy, ale preto, lebo sa chcela zachovať pekná scenéria, podporiť rekreačná funkcia lesa a pod. Nechcime od takýchto lesov, aby sa správali ako pralesy, pretože nimi nie sú a nikdy neboli. Protestujeme, aby sa uvedené nepôvodné lesy označovali pojmom divočina či „prales“, pretože toto pomenovanie im neprináleží. Sú to lesy, ktoré vyžadujú starostlivosť hospodára rovnako ako iné neprírodné lesy.
3. V súčasnosti sa pripravuje odborný návrh tzv. zonácia Tatier. Predbežne navrhované územie, kde sa nebudú vykonávať žiadne opatrenia, má výmeru 40 700 ha, čo predstavuje takmer 55% z celkovej výmery TANAP-u. Z toho lesné biotopy spolu s kosodrevinou tvoria takmer 63%. Uvedené územie bolo vybrané odborníkmi, lesníkmi aj ochranármi na princípe pôvodnosti, cennosti a vzácnosti . Územie Tichej a Kôprovej doliny, kde sa realizuje v súčasnosti ťažba vybrané nebolo, lebo nespĺňa tieto kritériá. Protestujeme, aby sa účelovo uvádzalo, že v TANAP-e nie je priestor pre uplatnenie bezzásahovej zóny.
4. Plne podporujeme, aby sa v SR dodržiavala platná legislatíva na úseku ochrany prírody, najmä zákon NR SR č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a zákon NR SR č. 326/2005 Z.z. o lesoch. Jedným zo záverov medzinárodnej konferencie „Podkôrny hmyz, jeho vplyv na lesné ekosystémy v chránených územiach a možnosti využitia štrukturálnych fondov EÚ pri ochrane prírody a krajiny“ konanej na Podbanskom – Hotel Grand Permon, v dňoch 18. - 20. 3. 2007 bolo: „V zónach s najprísnejším režimom ochrany zachovať bezzásahový režim“. Protestujeme proti tomu, aby sa ťažba v Tichej a Kôprovej doline označovala za protizákonnú - nerealizuje sa totiž v piatom stupni ochrany prírody (podľa zákona NR SR č. 543/2002 Z.z.).
5. V Európe boli vybrané tie najvzácnejšie prírodné lokality a zaradili sa do systému NATURA 2000. Cieľom EU je zachovať tie najkrajšie a najvzácnejšie ekosystémy pre budúce generácie. NATURA 2000 v žiadnom prípade nevyžaduje, aby jedinou cestou pre zachovanie stavu bol prístup „nerob nič!“. Práve naopak, na zachovanie stavu sa majú využiť všetky dostupné spôsoby (§ 26 – 29 zákona NR SR č. 543/2002 Z.z.). Protestujeme voči účelovým dezinformáciám v problematike NATURA 2000. NATURA 2000 nebráni manažovať územia v súlade s doposiaľ uplatňovanými štandardnými formami bežného obhospodarovania.
6. Našu krajinu a ochranu prírody trápia mnohé problémy. Je to množstvo škodlivín a exhalátov, ktoré produkujú veľké firmy a často beztrestne ich vypúšťajú do ovzdušia. Je to enormné množstvo odpadov, ktoré produkuje spoločnosť avšak nedokáže zabezpečiť ich správne uskladnenie. Sú to čierne skládky, znečistené rieky, kontaminovaná pôda, tony chémie v našich potravinách, atď. Protestujeme proti tomu, aby činnosť v lese zameraná na jeho záchranu tak, ako bola doteraz realizovaná už desiatky rokov, bola považovaná za to najhoršie, čo sa dnes v ochrane prírody deje. Dôrazne odporúčame, aby sa pozornosť spoločnosti sústredila na skutočné problémy ochrany prírody a nedala sa falošne manipulovať. Je to totiž prostriedok na to, ako úmyselne zakryť resp. odviesť pozornosť od mnohých pálčivých problémov v našej spoločnosti.

Navrhujeme, aby sa čo najskôr zrealizovali všetky dostupné aktivity, ktoré budú smerovať k upokojeniu situácie a prispejú ku skvalitneniu ochrany prírody na Slovensku.

Vo Zvolene 19. 4. 2007

Výzvu ďalej podporili: