12.04.2007 17:43
obrázok - Kôprová dolina v 50-tych rokoch a v roku 2003
Štátne lesy TANAPu nespracúvajú kalamitné drevo kvôli zisku, ale kvôli ochrane ďalších území, tak ako im to ukladá zákon. Ochranárski aktivisti hovoria o presadzovaní lobistických záujmov, o výstavbe vlekov a zjazdoviek – čo vôbec nesúvisí s ochranou lesa - ale vôbec sa nevenujú faktom, ktoré sú nasledovné: Vetrová kalamita v novembri 2004 poškodila v Tichej a Kôprovej doline vyše 140 000 m3 zväčša nepôvodných lesných porastov. Nespracovaná zostala viac ako tretina – cez 55 000 m3 na ploche 270 hektárov. V Tichej doline na ploche 170 hektároch zostalo nespracovaných 29 000 m3 a v Kôprovej doline na ploche 100 hektárov približne 26 000 m3 poškodených smrekových kmeňov. V 4. stupni ochrany prírody zostalo v oboch dolinách nespracovaných 25 000 m3. Z toho v Tichej doline na približne 80 hektároch asi 15 000 m3 a v Kôprovej doline na takmer 60 hektároch do 10 000 m3. Vychádzajúc z celkového objemu doteraz nespracovanej kalamity v Tichej (30 000 m3) a Kôprovej doline (22 000 m3), pri zistenom obsadení kmeňov populáciou podkôrneho hmyzu a pri vhodných podmienkach pre vývoj podkôrnikov (teplé a suché počasie) očakávajú Štátne lesy TANAPu prírastok chrobačiarov (živých dnes ešte zelených) stromov v Tichej doline o viac ako 9 000 m3 a Kôprovej doline až o 17 000 m3 už v tomto roku.
Z histórie: Lesné porasty v Tichej a Kôprovej doline boli kalamitami značne poškodzované aj v minulosti. Vetrové kalamity väčšieho rozsahu následne striedali kalamity podkôrnikové. Tak napríklad, keď v roku 1925 vietor vylámal 22 000 m3 dreva a spracovanie kalamity bolo značne pomalé, mal podkôrnik dostatok vhodného zdroja potravy a už v roku 1928 zničil ďalších 3 000 m3 zdravých stromov. Dôsledkom kalamity v roku 1928, kedy vietor vyvrátil 28 000 m3, bolo o tri roky neskôr zničených podkôrnikom 14 000 m3 zdravých stromov. „Za roky 1928 až 1940, kedy môžeme hovoriť o spracovaní drevnej hmoty v dôsledku kalamity z roku 1925, sa celkom vyťažilo 128 722 m3 kalamitného dreva. Z toho vetrová kalamita tvorila 51 829 m3 a podkôrniková 76 893 m3. Táto hmota sa vyťažila na ploche 392,61 hektára,“ píše Alojz Krajčovič, semenár a pestovateľ vtedajšej Správy TANAPu v Zboríku prác o TANAPe z roku 1966 a dodáva: „Vetrové a kôrovcové kalamity za posledných 40 rokov takmer úplne zničili staré porasty v hlavnej časti dolín.“
Hoci vetrová kalamita z roku 1941 v rozsahu 150 000 m3 bola spracovaná v priebehu troch rokov, už v roku 1944 evidovali lesníci 40 000 m3 chrobačiarov a do roku 1946 spracovali viac ako 50 000 m3 stromov napadnutých podkôrnym hmyzom ako priamy následok vetrovej kalamity a jej nespracovanie pred naletením populácie podkôrneho hmyzu. A. Krajčovič k tomu uvádza: „Maximum dosiahol v rokoch 1945 až 1947. Najviac boli napadnuté okraje narušených lesných porastov v dolinách Kôprovica, Tichá a Krížne. V rokoch 1941 až 1959 sa spracovalo 115 815 m3 kôrovcom napadnutej drevnej hmoty. Hmota spracovaná na neprístupných miestach sa ponechala na mieste po asanovaní. V rokoch 1946 až 1950 sa takto ponechalo 1 327,67 m3 dreva. Rozmnožovanie podkôrneho hmyzu na Podbanskom podporovalo hlavne to, že po dlhé roky ležala na neprístupných miestach nespracovaná vetrová kalamita, ktorá v týchto miestach každoročne pribúdala. Ani veľká výška, kde sa prevažne nachádzala nespracovaná hmota – 1 300 m n.m. – nebola pre podkôrnika prekážkou. Ďalej to boli teplé a suché letá v rokoch 1943 až 1944, v ktorých sa vytvárali priaznivé podmienky pre rozmnožovanie podkôrneho hmyzu.“ K nepriaznivému vývoju napomáhala podľa A. Krajčoviča aj skutočnosť, že „zatiaľ čo na Podbanskom sa vynakladali všetky sily na likvidáciu podkôrneho hmyzu v lesných porastoch, v časti bývalých urbárskych lesov na západ od Podbanského sa vetrové ani podkôrnikové kalamity dôsledne nespracovávali jednak pre nezáujem majiteľov, jednak pre neprístupný terén na niektorých lokalitách.“
Tichá a Kôprová dolina sú doliny, kde už viackrát prepukla rozsiahla podkôrniková kalamita. Podkôrniková kalamita, ktorá v týchto dolinách hrozí v najbližšom období, môže však byť najväčšou. Štátne lesy TANAPu sa preto nestotožňujú s názormi niektorých mimovládnych ochranárskych organizácií vyvíjajúcich predovšetkým mediálny nátlak na ponechanie rozsiahlej vetrovej kalamity v Tichej a Kôprovej doline bez spracovania. Ako ukazuje história, masové premnoženie podkôrneho hmyzu najmä v smreku v nasledujúcich rokoch môže mať za následok skutočnosť, že do roku 2008 bude lykožrútmi napadnutá veľká časť stojacich v súčasnosti zelených porastov v Tichej a Kôprovej doline vrátane porastov, ktoré sú v týchto lokalitách pôvodné.