30.03.2007 08:41
Už po dvoch rokoch od vetrovej kalamity sa na území Tatranského národného parku v správe Štátnych lesov TANAPu popisom kalamitných plôch zaevidovalo prirodzené zmladenie lesných drevín na ploche takmer 520 hektárov. Uvoľnenie plôch a vytvorenie podmienok pre odrastanie prirodzeného zmladenia Štátne lesy TANAPu zabezpečili predovšetkým včasným spracovaním následkov vetrovej kalamity.
„Predpokladáme, že ak by sme odstránili kalamitnú drevnú hmotu aj z tých území, kde sme na jej spracovanie od štátnej správy ochrany prírody povolenie nedostali, prirodzeného zmladenia v kalamitnom území by bolo podstatne viac,“ dodáva Ing. Ján Marhefka z odboru starostlivosti o lesy Štátnych lesov TANAPu. V drevinovej skladbe prirodzeného zmladenia má najpočetnejšie zastúpenie smrek a jarabina, v menšej miere jedľa, borovica, smrekovec a listnaté dreviny ako jaseň, jelša, breza či osika.
Obnova kalamitného územia národného parku v správe Štátnych lesov TANAPu bude pokračovať aj v tomto roku podľa Projektu revitalizácie a obnovy kalamitného územia, ktorý kladie dôraz na prirodzenú obnovu poškodeného lesného ekosystému v kombinácii s neceloplošnou umelou obnovou. Významnú úlohu pre nástup prirodzeného zmladenia v blízkej budúcnosti bude zohrávať plocha s uhodenou haluzinou a koreňovými koláčmi, ktorá zaberá značnú časť kalamitnej plochy. V rámci nej bude totiž v procese rozkladu kôp haluziny vznikať ďalšia plocha pre nástup prirodzenej obnovy cieľových a prípravných drevín. Tak bude prirodzene zabezpečený vznik lesa tzv. mozaikovej štruktúry, kde sa striedajú porasty tvorené prípravnými a cieľovými drevinami s plochami, v ktorých sa dreviny nevysádzajú a v ktorých sa zatiaľ nenachádza ani prirodzené zmladenie.
„V budúcnosti bude druhové zloženie porastov čiastočne zmenené oproti obdobiu pred kalamitou. Smrek si pravdepodobne zachová najväčšie zastúpenie, pretože prevažná časť poškodeného územia sa nachádza v 5. a 6. lesnom vegetačnom stupni, t.j. v optime prirodzeného rozšírenia smreka. V budúcnosti sa však zvýši zastúpenie borovice lesnej, smrekovca opadavého či javora horského. Významné zastúpenie budú mať samozrejme aj prípravné dreviny ako breza, jelša, jarabina a osika,“ spresňuje J. Marhefka. Po zabezpečení obnovy na kalamitných plochách a odrastení obnovených druhovo pestrých lesných porastov bude nevyhnutné prostredníctvom ďalších pestovateľských opatrení akými sú dodatočná sadba a podsadba, účelové prerezávky a prebierky, zabezpečovať ich požadovanú štruktúru s cieľom vytvoriť podmienky pre ich nepretržitú obnovu. K tomu však bude v budúcnosti potrebná nepretržitá starostlivosť. Výsledkom by mali byť rôznoveké porasty, drevinovo pestré, výškovo a plošne diferencované s predispozíciou k relatívne vysokej stabilite.