31.10.2006 13:39
Na celom území Tatranského národného parku žije v súčasnosti asi sedemdesiat až osemdesiat medveďov. Na jedného medveďa tak pripadá teritórium nie väčšie ako 1 570 hektárov. Ak však zoberieme do úvahy, že dospelý medveď si vyhradzuje svoj priestor o rozlohe od 3 000 do 5 000 hektárov a viac, je súčasná hustota medvedej populácie v národnom parku na hranici únosnosti. A to aj napriek tomu, že počet medveďov je v národnom parku zväčša vyšší ako v inej časti krajiny. „Ďalší nárast medvedej populácie v tomto území nie je žiaduci,“ konštatuje Ing. Jozef Kováč, zoológ Štátnych lesov TANAPu a dodáva:
„Napokon vysokú početnosť určitým spôsobom signalizuje aj skutočnosť, že je v ňom veľa problémových medveďov. Teda medvede, ktoré nenachádzajú v území dostatok potravy a vyhľadávajú ju v blízkosti ľudských obydlí. A aj napriek tomu, že sme v chránenom území a ochrana tunajšej fauny je prvoradá, je dôležité problémové jedince z populácie vylúčiť. Tatranský národný park je totiž územím, ktoré využíva široká verejnosť aj na rekreáciu, šport a turistiku.“
Kým pred novembrom 2004 spôsobovali „kontajnerové“ medvede problémy najmä na Podbanskom, v okolí Smokovcov a Tatranskej Lomnice, po vetrovej kalamite väčšie problémy s medveďmi lesníci Štátnych lesov TANAPu na nimi spravovanom území národného parku nezaznamenali. „Zatiaľ vieme o troch problémových medveďoch, z ktorých jeden vybral v júli pri Štôle včelie úle, druhý sa z času na čas objaví v okolí Tatranskej Lomnice, ďalší chodieva ku kontajnerom na Podbanskom. Hoci nič mimoriadne neočakávame, môže sa stať, že teraz na jeseň pred zazimovaním zintenzívnia medvede návštevnosť v blízkosti ľudských obydlí,“ vysvetľuje Jozef Kováč.
V Tatranskom národnom parku ubudnú ročne dva až tri medvede. Takýto úbytok nemá na celkový stav medvedej populácie v rámci celého národného parku zásadný vplyv. Do vývoja medvedej populácie umelo nevstupujú ani Štátne lesy TANAPu. V rámci starostlivosti o živočíšstvo v čase núdze v jarnom období po zimnom spánku a na jeseň pred zazimovaním prichádza do úvahy jedine tzv. odlákavacie prikrmovanie. Na vhodných lokalitách, vhodným spôsobom. Tak, ako by to urobila príroda sama. A čo je podľa Jozefa Kováča najdôležitejšie: “...len v čase núdze na jar, keď ešte nie je dostatok potravy a na jeseň, keď medvede pred zazimovaním potrebujú väčšie množstvo potravy. Toto obdobie, keď ľudia vyzbierajú časť ich prirodzenej potravy alebo ich plašia, je pre medvede oveľa kritickejšie. Vtedy začnú hľadať iné, neprirodzené zdroje a formy potravy. Pritom sa stáva, že schádzajú do nižších polôh mimo chránených území. A keď tam narobia škody, vzniká tlak na ich odstrel. Podľa nášho názoru je preto z hľadiska ochrany prírody vhodnejšie časť medvedej populácie prikŕmiť, a tak medveďa stabilizovať v jeho pôvodnom chránenom teritóriu. V prípade problémových medveďov uprednostňujeme odchyt a ich umiestnenie v ZOO alebo v podobných zariadeniach pred ich odstrelom.“