24.02.2006 14:25
Takmer 1,5 milióna sadeníc vhodných na výsadbu vypestovaných v stredisku genofondu drevín a v lesných škôlkach môžu Štátne lesy TANAPu použiť už v tomto roku. Ide najmä o smrek obyčajný, smrekovec opadavý, borovicu lesnú a limbovú či jelšu lepkavú, javor horský, jaseň štíhly, buk lesný, brest horský a brezu bradavičnatú. Pritom dbajú o to, aby sa v území národného parku vysádzali sadenice vypestované výlučne zo semena pôvodných drevín. Ich zdrojom sú najmä tzv. uznané porasty, ktorých rozloha presahuje 2 700 ha zo 73 800 ha výmery TANAPu.
ŠL TANAPu dokážu v najbližších dvoch rokoch vďaka dostatočným zásobám semena zabezpečiť pôvodný sadbový materiál z vlastných zdrojov. A to aj napriek tomu, že vetrovou kalamitou z novembra 2004 boli uznané porasty zničené na ploche presahujúcej 520 ha. „Každoročne nazbierame stovky kilogramov šišiek a šištíc ihličnatých a semien listnatých drevín. Našim hlavným zdrojom sú tie časti lesov, o ktorých pôvode nepochybujeme alebo o ktorých vieme, že boli ľudskou činnosťou zmenené minimálne. Dôvod je jednoduchý: ak pochádza semeno z tunajších prírodných lesov, dokáže sa strom oveľa ľahšie i rýchlejšie prispôsobiť aj zmeneným ekologickým podmienkam,“ hovorí Ing. Ján Marhefka, vedúci Strediska genofondu drevín Rakúske lúky ŠL TANAPu.
V území TANAPu v správe a v užívaní ŠL TANAPu je registrovaných asi 11 ha semenných porastov, vyše 8 ha semenných sadov a 137 výberových stromov. „Kým v uznaných porastoch zbierame semeno z dospelých stromov presahujúcich výšku aj 20 m, v semenných sadoch získavame geneticky kvalitnejšie semeno z naštepených stromov maximálnej výšky do 5 m. Zber semena je tak v semenných sadoch jednoduchší, pritom nepoškodzujúci materskú drevinu. Z takto získaného semena pestujeme sadenice na stredisku genofondu drevín a v približne 40 lesných škôlkach. Ročne vypestujeme vyše 1,5 milióna výsadby schopných sadeníc a z nich značnú časť dokážeme ponúknuť aj iným subjektom spravujúcim lesy na území TANAPu ,“ poznamenáva J. Marhefka
Vhodný výber zdroja semena je zárukou kvality a stability nového lesa. Bez zabezpečenia jeho druhovej a vekovej štruktúry by však nemal opodstatnenie. „Na území národného parku v správe a užívaní ŠL TANAPu, okrem území ponechaných na samovývoj, budeme pestovať druhovo zmiešané lesy. V nich budú mať zastúpenie všetky vekové štádiá drevín. Jednoducho povedané také lesy, ktoré dokážu „prežiť“ aj v prípade bežných vetrových kalamít. Vrstevnaté porasty majú totiž oveľa väčší predpoklad, že v prípade náhleho zničenia ich najstaršej časti, zostane v ňom niečo, čo ju dokáže automaticky nahradiť. Aby však takáto štruktúra lesa zostala neporušená, je nevyhnutné do nej zasahovať cielenou výchovou počas celého života lesa,“ upresňuje J. Marhefka.