04.12.2004 14:39
Štátne lesy TANAPu Tatranská Lomnica vyjadrujú počudovanie nad niektorými názormi, podľa ktorých za poškodenie lesa víchricou 19.11.2004 môže ich činnosť v lesoch Tatranského národného parku. Naši oponenti tvrdia, že vietor vraj preto poškodil také rozsiahle plochy lesa, lebo išlo o smrekové monokultúry, ktoré mali Štátne lesy TANAPu svojou činnosťou vytvárať...
Smrekové monokultúry - les, kde rastie len jeden druh stromu rovnakého veku, v tomto prípade smrek. Ten má plytkú koreňovú sústavu, je preto ľahko vyvrátiteľný vetrom. Je často napádaný podkôrnym hmyzom - lykožrútmi, ktoré pri veľkom výskyte smreka nachádzajú neúmerne veľké možnosti na premnoženie - lykožrúty sa živia a vyvíjajú v lykovej vrstve pod kôrou a tak poškodzujú stromom ich tok živín. Smrek vie odolávať tomuto tlaku len pri prirodzenom výskyte lykožrútov, pri ich premnožení dochádza k masovému úhynu smrekov.
Vietor z 19. novembra 2004 dosiahol rýchlosť až 160 km za hodinu (v nárazoch do 200 km/hod) a jeho ničivá sila bola obrovská. Išlo teda o orkán (rýchlosť vetra nad 118 km/hod). Sila vetra bola hlavnou príčinou poškodenia lesa.
Vietor poškodil les všade, kde pôsobil a lámal alebo z koreňov vyvrátil všetky druhy stromov, ani zďaleka nie len smrek - borovice, smrekovce, javory, osiky, jedle, limby... Jednoducho pri takýchto krajne silných náporoch vetra dokázali odolať len máloktoré stromy (na obr.1 - vyvrátené borovice a brezy, oba druhy týchto stromov majú silnejšiu koreňovú sústavu ako smrek...).
Môžeme sa domnievať, že keby na týchto plochách rástol les, ktorý by sa viac podobal na les pôvodný (čo sa týka výskytu rôznych druhov stromov, ich vekovej štruktúry), škody by boli menšie. O koľko menšie, to je teraz zbytočné rozoberať...
Prečo ale ostali nedotknuté pásy lesa napríklad na rozhraní lesa a poľnohospodárskej pôdy alebo aj inde?? Pretože sa podobajú pôvodným, človekom nedotknutým lesom? Nie, práve tamojší les sa veľmi blíži tomu, čomu hovoríme monokultúra smreka (obr.2 - záber z 29.11.2004). A rastie tam aj ďalej. Prečo? Z jednoduchého dôvodu - orkán ho nezasiahol, dal sa iným smerom, kde ničil poškodil väčšinu stromov bez ohľadu na druh. Situáciu demonštruje obrázok 3 (záber z 29.11.2004 - len niekoľko sto metrov od situácie z obrázka 2). Pritom les na obr.3 mal podstatne pestrejšie drevinové zloženie ako les na obr.2!!!...
Situáciu si môže ktokoľvek overiť - ide o zábery z okolia cesty od Smokovca na Hrebienok (v pozadí na obr. 2 je odstavený vláčik pozemnej lanovej dráhy červenej farby).
Podobne je to aj s hornou hranicou lesa pod kosodrevinou - bola poškodená minimálne napriek tomu, že tam väčšinou rastie smrek (v minulosti niekde umelo vysadený). Ak by sme do základov prevzali logiku našich oponentov, mohli by sme prehlásiť, že smrečiny sú podľa toho najviac odolným lesom voči vetru... :-)))
K tvrdeniu, že ŠL TANAPu tvoria smrekové monokultúry - nie je to pravda. Naopak - svoje úsilie vhodne kombinovali s prírodou. Na ňu prenechali, aby prirodzenou cestou rozširovala rôzne druhy stromov (prirodzenou cestou, bez prispenia človeka vzniknutá jedľa - obr.4 a smrek - obr.5).
Tam, kde príroda nestačila, vysádzali ostatné druhy stromov, ktoré zodpovedali prírodným podmienkam a pôvodnému drevinovému zloženiu. Tento proces za vyše 50 rokov je už viditeľný, je to však dlhodobá otázka. Ako ukazuje graf, nastúpený trend vývoja (znižovanie zastúpenia smreka a zároveň zvyšovanie zastúpenia ostatných druhov drevín) je pozitívny. Bolo by výhodné skombinovať ho s väčšou trpezlivosťou nás ľudí... Nie je možné v plnej miere zhodnotiť pozitívne zmeny v lese len z pohľadu dĺžky trvania jedného ľudského života... Tiež je potrebné si uvedomiť, že na smrek ako na druh stromu sme nezanevreli, v Tatrách má opodstatnenie (veď napríklad 7.lesný vegetačný stupeň sa nazýva smrekový).
Zároveň ŠL TANAPu v zložitých legislatívnych podmienkach zápasia o to, aby zabránili veľkoplošnému a v krátkom čase sa udejúcemu rozpadu smrečín. Aj tak, že bránia výbušnému premnožovaniu sa podkôrneho hmyzu (odstraňovaním napadnutých stromov, aby sa nákaza nešírila ďalej), ktorý by mohol v krátkom čase tento rýchly rozpad lesa uskutočniť.
Samozrejme, les nie je obilie, na dokonalé sledovanie jeho životných prejavov a ich zmien nestačí jeden ľudský život... Človek v minulosti urobil chybu (aj keď neúmyselne) uprednosťovaním smrekov a utvoril tak málo odolné porasty. Práve tieto chyby z minulosti sa ŠL TANAPu snažia odstraňovať rešpektujúc pri tom prírodu, lebo bez nej to nepôjde. Chcú to robiť dlhodobejšími postupnými krokmi, nie rýchlymi rozhodnutiami.
Ponechanie celého vetrom poškodeného lesa na samovývoj (bez zásahu človeka) by mohlo mať nedozierne následky - premnoženie lykožrútov a ich šírenie z postihnutej oblasti do ďalších tatranských lesov a do lesov v okolitých pohoriach. Zasiahnuť je nutné, odstrániť časť poškodených stromov z lesa, zachovať už tam rastúce mladé stromčeky a doplniť ich výsadbou ľudskými rukami. Za niekoľko desiatok rokov môže na týchto plochách rásť odolnejší, silný tatranský les. Taký, do ktorého už ľudská ruka nebude musieť tak často zasahovať...
(Na príprave projektu revitalizácie postihnutej oblasti pracuje už skupina odborníkov zriadená po dohode Ministerstvom pôdohospodárstva a Ministerstvom životného prostredia SR.)
Kompletný dokument aj s obrázkami si môžte stiahnuť vo formáte .doc