Založenie: 1.1.1949, najstarší slovenský národný park
Poslanie: zachovať prírodu Tatier so všetkou rozmanitosťou živej a neživej prírody
Využitie územia: veda a výskum, liečenie, rehabilitácia, rekreácia, šport, turistika
Poloha a rozloha
- Tatranský národný park zaberá horstvo Tatry, časť TANAPu sa rozprestiera v priľahlých kotlinách,
- rozloha TANAPu – 1 045 km², z toho vlastné územie – 738 km², ochranné pásmo – 307 km²
Prírodoochranné hodnoty TANAPu
- ľadovcami utvorený tvar pohoria (glaciálny reliéf) ako výrazný krajinnotvorný prvok – ostré štíty, hlboké ľadovcové kotly a doliny, plesá, vodopády,
- tatranský les – tvorí takmer 60 % územia parku,
- pestrosť pôvodných rastlinných a živočíšnych druhov, z nich niektoré sú endemity. Tatranským endemitom je napr. kamzík vrchovský tatranský a prvosienka dlhokvetá plocholistá,
- niektoré rastlinné a živočíšne druhy tu prežívajú už od doby ľadovej – nazývame ich glaciálne relikty (napr. kamzík vrchovský tatranský).
Rozdelenie Tatier
- Západné Tatry sa delia na tieto časti – Osobitá, Roháče, Sivý vrch, Liptovské Tatry, Liptovské Kopy, Červené vrchy,
- Východné Tatry sa skladajú z dvoch častí – Vysoké Tatry a Belianske Tatry.
Najvyššie vrcholy
- Gerlachovský štít 2 655 m n.m. – najvyšší vrch Tatier, Slovenska i celého Karpatského oblúka,
- Bystrá 2 248 m n.m. – najvyšší vrch Západných Tatier,
- Havran 2 152 m n.m. – najvyšší vrch Belianskych Tatier.
Vznik Tatier a ich geologická stavba
- počiatky vzniku v starších prvohorách (asi pred 570 miliónmi rokov), na konci druhohôr (pred vyše 80 miliónmi rokov) presun príkrovov, v mladších treťohorách (pred 12 miliónmi rokov) vyzdvihnutie,
- tvarovanie v starších štvrtohorách vplyvom trojnásobného zaľadnenia horskými ľadovcami
- ústup ľadovcov asi pred 10 000 rokmi,
- väčšia časť Vysokých a Západných Tatier je budovaná magmatickými horninami (granodiorit – žula) a metamorfovanými horninami (ruly, svory, migmatity, …),
- Belianske Tatry a časti Západných Tatier (Osobitá, Sivý vrch, Červené vrchy) sú tvorené vápencami a dolomitmi.
Živočíšstvo
Najvzácnejšie živočíchy územia TANAPu:
- tatranské endemity – kamzík vrchovský tatranský (Rupicapra rupicapra tatrica), svišť vrchovský tatranský (Marmota marmota latirostris), hraboš snežný tatranský (Microtus nivalis mirhanreini); … (sú zároveň glaciálnymi reliktmi),
- veľké šelmy – medveď hnedý (Ursus arctos), vlk dravý (Canis lupus), rys ostrovid (Lynx lynx), mačka divá (Felis sylvestris),
- dravé vtáky – orol skalný (Aquila chrysaetos), sokol sťahovavý (Falco peregrinus), sokol myšiar (Falco tinnunculus), …,
- sovy – kuvik vrabčí (Glaucidium passerinum), výr skalný (Bubo bubo), sova lesná (Strix aluco), …
Rastlinstvo
Najvzácnejšími sú endemické a reliktné rastliny:
- tatranské endemity – iskerník vysokotatranský (Ranunculus altitatrensis), očianka bezosťová (Euphrasia exaristata), prvosienka dlhokvetá plocholistá (Primula halleri subsp. platyphyla), …,
- západokarpatské endemity – lomikameň trváci (Saxifraga wahlenbergii), stračonôžka tatranská (Delphinium oxysepallum), klinček lesklý (Dianthus nitidus), mak tatranský (Papaver tatricum), …,
- glaciálne relikty (pozostatky doby ľadovej) – dryádka osemlupienková (Dryas octopetala), medvedík alpínsky (Arctous alpina), iskerník zakoreňujúci (Ranunculus reptans).
Vodstvo
- Na území TANAPu je vyše 100 vysokohorských jazier – plies. Najväčšie je Veľké Hincovo pleso (20,08 ha). Je zároveň najhlbším plesom (hĺbka okolo 53 m).
- V oblasti Štrbského plesa je hranica medzi dvoma úmoriami. Na východ od tejto hranice napájajú a tvoria tatranské potoky rieku Poprad (úmorie Baltického mora), na západ napájajú rieku Váh (úmorie Čierneho mora).
- K najznámejším tatranským vodopádom patria Studenovodské vodopády, Kmeťov vodopád, Vajanského vodopád, Roháčsky vodopád, Vodopád Skok.
Jaskyne
- V TANAP-e je okolo 440 jaskýň. Pre verejnosť je otvorená Belianska jaskyňa pri Tatranskej Kotline, ktorá bola objavená v roku 1881 a sprístupnená v roku 1882. Dĺžka jej sprístupnenej časti je 1 370 m (z 3 829 m doteraz zameraných chodieb, dómov a priepastí). V roku 1979 bola vyhlásená za Národnú prírodnú pamiatku. Od roku 2016 je pre verejnosť otvorená aj Brestovská jaskyňa neďaleko Zuberca v severozápadnej časti TANAP-u. Najväčšou tatranskou jaskyňou je Jaskyňa Mesačný tieň s doteraz objavenou dĺžkou 31 840 m a hĺbkou 451 m. Najhlbšou jaskyňou je Javorinka (hĺbka 480 m, dĺžka 11 936 m). Údaje o jaskyniach sa novými objavmi neustále aktualizujú.
Prvé osídlenie Tatier
- Prvú stopu prítomnosti pravekého človeka zaznamenávame na Hradisku pri Dolnom Smokovci. Dokladá to ojedinelý silicitový hrot oštepu szeletienskej kultúry spred 40 000 rokov a vyrobila ho azda ešte ruka neandertálca. Intenzívnejšie osídlenie sa spája s nositeľmi świderienskej kultúry spred 12 000 rokov (Burich pri Veľkom Slavkove a možno aj Žltá stena pri Tatranskej Polianke).
