Trasa náučného chodníka je okruh na jestvujúcom turistickom chodníku. Začína na križovatke v Oraviciach, vedie Tichou dolinou a vracia sa Bobroveckou dolinou späť do Oravíc. Celý okruh je asi 8 km dlhý, pokojnou chôdzou ho prejdete za tri hodiny. Okrem úvodného je na trase päť ďalších panelov. Z nich sa viac dozviete o kvetene, ktorá tu rastie, zistíte, ako vznikli Tiesňavy a prameň v skalnej stene, odhalíte niečo z minulosti územia a dočítate sa tiež, aké živočíchy toto územie obývajú. Na paneloch je text v slovenskom a anglickom jazyku. Nemecky hovoriaci turista si môže požičať do nemčiny preložený a vytlačený text, ktorý je uložený v drevenej schránke na začiatku Tiesňav pri prvom paneli a po prejdení trasy ho vloží do druhej schránky v sedle Umrlá. Chodník je z dôvodu ochrany prírody uzavretý od 1. novembra do 30. apríla.
Okruh dlhý 2 200 metrov bez veľkých výškových prevýšení začína a končí na Zverovke. Pokojnou chôdzou ho prejdete za necelú hodinu. Informácie nájdete v drevených schránkach vo vytlačenej podobe. Z nich sa dozviete, ako vzniká les, zaujímavosti o Studenom potoku, ako strom končí svoj život, ako vzniklo pliesko Maras a taktiež to, ktoré horniny tvoria okolité vrchy. Trasa je prístupná po celý rok, hoci niektoré javy z ponuky chodníka nemusia byť pod snehovou pokrývkou viditeľné tak, ako sú od jari do jesene.
Z ôsmich panelov lemujúcich modro značkovaný turistický chodník vedúci od rampy pri parkovisku na Zverovke až po tretie Roháčske pleso sa dozviete podrobnosti o najvzácnejších druhoch tunajšej fauny a flóry. Hneď prvý panel, informujúci o lavínach a škodách, ktoré spôsobujú roháčskej prírode, stojí na ceste vedúcej k Ťatliakovej chate práve na mieste, kde každoročne lavína poškodí les. Obsah panelov ponúka možnosť vidieť nielen bežné druhy kveteny rastúcej hneď vedľa turistického chodníka, ale aj iné vzácne druhy skrývajúce sa na vzdialenejších miestach. Keďže nie každý má možnosť stretnúť sa s medveďom, rysom alebo kamzíkom, o reálnych podmienkach ich života na roháčskych strmých svahoch sa dozviete viac z piateho panela. Náučný turistický chodník prechádza popri troch Roháčskych plesách, a tak na paneloch nemôže chýbať ani popis tunajšieho vodstva. Je na nich priblížený nielen vznik plies a súčasný život v nich, ale aj skutočnosť, že sú súčasťou povodia Čierneho mora. Pre lepšiu predstavivosť sú na všetkých paneloch použité výlučne fotografie z miest, kde návštevník práve stojí. Chodník je z dôvodu ochrany prírody uzavretý od 1. novembra do 14. júna.
Žlto značkovaný turistický chodník k Partizánskej nemocnici pod Salatínom je zároveň chodníkom vedúcim k náučnej lokalite Partizánska nemocnica. Začína na rázcestí pri pamätníku SNP a je to nenáročná a pohodlná prechádzka smrekovým porastom trvajúca jedným smerom približne jednu hodinu. Z chodníka sú zaujímavé pohľady severným smerom na Osobitú a južným smerom na masív Predného Salatína. Počas túry sa návštevník z piatich panelov dozvie podrobnosti o osudoch ľudí, ktorí sa zdržiavali v Salatínskej doline v decembri 1944 až februári 1945. Lesnícky zrub v Salatínskej doline v decembri roku 1944 prichýlil 14 zranených partizánov, ich dve ošetrovateľky a lekára. V podmienkach tuhej roháčskej zimy obyvatelia tohto zrubu prežili dva dlhé mesiace. Keďže zostup do neďalekého Zuberca nebol možný, lekár spolu s ošetrovateľkami musel jednému z ranených amputovať prsty. Bez uspania, s nožíkom a jediným liečivom, hypermangánom. Ranenému hrozila otrava krvi. Lekár bol vyslaný hľadať pomoc v Poľsku. Záchrannej akcie sa zhostila poľská horská služba TOPR. Za veľmi ťažkých terénnych i poveternostných podmienok sa podarilo 11. a 12. februára 1945 všetkých ranených spolu s ošetrujúcim personálom prepraviť do Zakopaného. Trasa je otvorená celoročne.
Chodník dlhý necelé štyri kilometre vedúci zo Štrbského Plesa (osady) cez chrbát Trigana na Popradské pleso. Prejsť sa dá približne za poldruha hodiny. Na štrnástich zastaveniach sa dozviete nemálo podrobností o tom, že les nie sú iba stromy, ale aj živočíchy a rastliny žijúce v ňom. Nemenej zaujímavými sú informácie týkajúce sa vzniku Tatier, ich geológie a štruktúry pôd, popisu drevín a ich cieľového zastúpenia približujúcemu sa prírodnému lesu. Jeden z informačných panelov sa venuje výlučne popisu lavín, ktoré sú práve v tejto oblasti veľmi časté. Aj to je dôvod, prečo sa počas zimných mesiacov návštevníkom odporúča využiť tzv. zimnú cestu (zelená turistická značka).
Okruh dlhý okolo 4 km bez veľkých výškových prevýšení začína a končí na Hrebienku. Pokojnou chôdzou ho prejdete za hodinu až hodinu a pol. Pre nemecky a anglicky hovoriacich turistov sú k dispozícii tlačené materiály v drevených schránkach. Na zastaveniach sa dozviete, ako ľadovce dotvárali tatranské doliny, čo to vlastne je „tatranská žula“, pozriete sa na zložitosť hornej hranice lesa. Súčasná pešia turistika v Tatrách má svoju zaujímavú históriu, ani prenocovanie nebolo spočiatku ľahké, po jednoduchých pastierskych kolibách sa objavila Rainerova útulňa. Horské bystriny sú vzácnym prostredím pre život v náročných horských podmienkach. Pohyb dolinových ľadovcov a erózna činnosť Studeného potoka vytvorili famóznu sústavu vodopádov. V závere sa môžete pozrieť na geomorfologickú a botanickú zvláštnosť – výskyt kosodreviny vo veľmi nízkej nadmorskej výške na raritnom skalnom zlomisku. Zastavenia 1 až 5 a 7 sú dostupné aj pre hendikepované osoby. Trasa je otvorená celoročne.
Je súčasťou trasy, ktorá začína pri Expozícii tatranskej prírody (botanická záhrada v Tatranskej Lomnici), pokračuje k cintorínu, na Barčovu lúku a samotné Pramenisko, potom ponad kemp Tatranec a späť do Tatranskej Lomnice. Celý okruh prejdete pokojnou chôdzou za necelé dve hodiny. Ak si k prechádzke po náučnom chodníku pridáte aj návštevu Múzea TANAP-u a botanickej záhrady, máte program na viac ako poldeň. Náučný chodník Pramenisko prostredníctvom piatich informačných tabúľ rozpráva o jedinečnom území, kde výnimočnú úlohu zohráva voda – je to horský lužný les so zaujímavosťami z ríše hornín, nerastov, bylín a živočíchov. Súčasťou chodníka sú dve vyhliadkové plošiny, ktoré návštevníkom umožnia pozorovať okolie takmer z vtáčej perspektívy. Na najzamokrenejšej časti trasy je chodník utvorený z hrubých dosák, čo zlepšuje priechodnosť po inak ťažko priechodnom mokrom prostredí. Na začiatku a konci chodníka je drevená schránka, v ktorej sa nachádzajú vytlačené materiály v nemčine a angličtine (preklad jednotlivých tabúľ), ktoré si môže týmito jazykmi hovoriaci zahraničný turista požičať a po prejdení trasy vrátiť do schránky. Chodník je síce prístupný celoročne, ale počas zimných mesiacov sú spravidla tabule zasnežené, preto sa k informáciám na nich nemusíte dostať. Z tohto dôvodu odporúčame návštevu mimo obdobia so snehovou pokrývkou.
Vedie po turistickom chodníku malebným prostredím na pomedzí Vysokých a Belianskych Tatier – čiastočne Javorovou dolinou a celou dolinou Zadné Meďodoly. Východiskovým bodom k náučnému chodníku je Tatranská Javorina. Odtiaľ za 25 minút dokráčate k úvodnému panelu – je na križovatke turistických chodníkov na brehu Javorinky pred horárňou Podmuráň. Náučný chodník končí v Kopskom sedle. Na 6 125 metrov dlhej trase prekonáte prevýšenie 665 metrov a ak sa zdržíte pri všetkých zastaveniach, môže prechádzka trvať dve a pol až tri hodiny. Texty sú väčšinou dvojjazyčné – okrem slovenčiny aj v angličtine. Pocitovú zložku chodníka umocňujú verše slovenských klasikov. Niektoré panely sú umiestnené na veľké skaly, pomerne nízko nad povrchom zeme a do šikmej roviny, čo šetrí vzhľad krajiny a uľahčuje čítanie aj nižším ľuďom a deťom. Na desiatich zastaveniach sa dozviete o radostiach a strastiach súčasného tatranského lesa, ako a kedy sa zrodili Tatry, čo ich vytvarovalo do dnešnej podoby a ktoré horniny ich budujú. Uvidíte, ako vzniká prameň a ako les hospodári s vodou. Prejdete cez tiesňavu Bránka a proti prúdu Meďodolského potoka prídete k zastaveniu, kde medveď rozpráva svoj príbeh. O čosi vyššie sa dozviete, ako sa volajú okolité štíty, o vojnách medzi pastiermi a ktoré kvety zdobia túto dolinu. V závere, v Kopskom sedle, vám tabuľa rozpovie o dolovaní medi v stredoveku a že práve meď dala tejto doline meno. Trasa je prístupná sezónne, od 1. novembra do 14. júna je pre verejnosť uzavretá.
