Prácu so školami v rámci Štátnych lesov TANAP-u koordinuje Odbor prác celospoločenského významu. Jej cieľom je vzbudiť záujem o územie Tatranského národného parku, pochopiť jeho jedinečnosť a vzácnosť, predstaviť činnosť pracovníkov Štátnych lesov TANAPu. Poznanie čohokoľvek je totiž jeden z predpokladov dobrého vzťahu. Cieľovou skupinou sú žiaci a učitelia miestnych základných škôl.
V roku 2002 sa nám podarilo dať tejto činnosti kvalitnejšiu podobu. Využili sme ponuku Národného lesníckeho centra vo Zvolene a na rekvalifikačný kurz Lesná pedagogika sme poslali aj našich pracovníkov. Počas deviatich dní získali jeho absolventi základné vedomosti o pedagogike, komunikácii, vývoji detí v rôznom veku, no aj praktické zručnosti, ktoré si so školákmi mohli precvičiť priamo na kurze.
Po dohode s riaditeľstvom miestnej základnej školy si lesný pedagóg vyberie na spoluprácu trvajúcu aspoň jeden školský rok jednu triedu. K dispozícii máme 17 lesných pedagógov a každý školský rok spolupracujeme približne s dvadsiatkou učiteľov a okolo 400 žiakmi z miestnych základných škôl.
Lesná pedagogika sa po prvýkrát udomácnila v nemecky hovoriacich krajinách (Waldpädagogik), odkiaľ sa postupne dostávala k nám. Pod týmto pojmom sa skrývajú rôzne spôsoby prezentácie a výučby, pomocou ktorých školákom i laickej verejnosti približujeme tému lesa a prírody všeobecne. Súčasťou tohto systému je aj zážitkové učenie. Teda učenie pomocou zážitku.
Jeho podstata by sa dala charakterizovať aj sloganom: „Povedz mi – a ja zabudnem, ukáž mi – a ja si zapamätám, nechaj ma konať – a ja pochopím“. Účastník ekohier sám prichádza na riešenia, čo je veľmi dôležité pre zapamätateľnosť a osvojenie si javu. Veľmi vhodné je zvoliť zážitkové učenie na úplnom začiatku spolupráce – deťom sa tak dá lepšia štartovacia pozícia pre vnímanie ďalších stretnutí, pričom sa odbúrajú aj medziľudské bariéry. Pri ekohrách účastník zapája nielen zrak, ale aj ostatné zmysly: čuch, hmat, sluch a chuť. Po ich absolvovaní sa u školákov zlepšuje vnímanie detailov v prírode. Počas našich stretnutí so žiakmi používame rôzne formy práce – prednášky, vychádzky do lesa, vysokohorské túry či výstavy, vyskúšali sme však aj pobyty na chate a súťaže. Osvedčilo sa nám aj používanie rôznych pracovných listov, ktoré nabádajú žiakov samostatne pracovať.
Zásadami práce so školami sú predovšetkým: Konkrétnosť – konkrétny lesný pedagóg má na starosti konkrétnu školskú triedu z miestnej základnej školy. Pravidelnosť stretnutí – približne 4 až 5 stretnutí počas školského roka s tou istou triedou. Primeranosť – používanie výrazových prostriedkov primeraných veku žiakov. Menej je niekedy viac – nezahŕňame školákov množstvom informácií, ale zdôrazňujeme podstatu. Názornosť a živosť – používame prvky zážitkového učenia. Pri tejto práci je nevyhnutnosťou prítomnosť učiteľa, ktorý pôsobí ako pedagogický dozor, ako človek spoluorganizujúci dopravu, dbajúci na bezpečnosť žiakov, ale aj ako pedagóg, ktorý sa snaží skĺbiť učivo nadobudnuté v triede s informáciami a zážitkami získanými v lese.
Každoročným ukončením spolupráce so žiakmi počas jedného školského roka je súťaž Putovná sova (koná sa v júni), prostredníctvom ktorej si navzájom preveria nadobudnuté vedomosti a prezentujú svoju činnosť počas školského roka.
