Časopis TATRY č. 6/2019

Martina Petránová
Už je iná
Stále je rovnako fotogenická, no už je iná. Zrejme po zásahu bleskom sa odlomila zhruba tretina Nákovy, ktorá je magnetom pre lezcov i fotografov. Veď nie nadarmo sa vraví, že kto na ňu nevyliezol, akoby na Končistej ani nebol...

Martina Petránová
Premárnená šanca či historická zmena?
Spolu s novelou zákona o lesoch prešla v septembri parlamentom aj novela zákona o ochrane prírody a krajiny. Zatiaľ čo envirorezort hovorí o historických zmenách, ktoré výrazne posilnia ochranu prírody na Slovensku, podľa viacerých mimovládnych organizácií a ekologických aktivistov je to len premárnená šanca na systémové zmeny.

Martina Petránová
Večný problém?
S príchodom jesene sa už tradične zintenzívňujú medvedie návštevy v intravilánoch tatranských obcí. Len na území mesta Vysoké Tatry zaznamenali od jari viac ako osemsto hlásení predovšetkým od obyvateľov, ktorí mestskú políciu upozornili na výskyt medveďa hnedého v blízkosti ľudských obydlí. V porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka je ich takmer dvojnásobok. A to aj napriek tomu, že samospráva nechala na viacerých miestach vybudovať oplotené stojiská na kontajnery, ktoré majú zabrániť tomu, aby sa medveď dostal k odpadkom. Toto opatrenie síce do istej miery pomohlo, no podľa zoológa Štátnych lesov TANAP-u Jozefa Hyblera sa tým problém s kontajnerovými medveďmi nevyriešil. Presunul sa len do iných lokalít.

Pavol Kráľ
Medvede na Slovensku
Prednedávnom sa mi dostal do rúk Magazín poľovníka z roku 1991. Zaujal ma. Dozvedel som sa množstvo zaujímavých poznatkov z domova i zahraničia. O tetrovoch, rysoch, lesnej zveri... a tiež o medveďoch v článku Človek a medveď v kultúrnej krajine, pod ktorým bol podpísaný Ing. Ferdinand Bevilaqua. Autor popisoval vlastné či zozbierané poznatky počas dvadsaťpäťročného pôsobenia v lesoch Slovenského rudohoria. Pri tejto príležitosti som si spomenul na vyvalený kontajner, ktorý som dva dni predtým videl pri horárňach v Mengusovskej doline, potom na kozičku, ktorú kolegovi – lesníkovi vytiahol medveď cez deň priamo z chlieva a naraz sa mi tridsať rokov staré články nezdali neaktuálne, ale naopak, čoraz aktuálnejšie.

Pavol Ičo
Odkedy je medveď medveďom?
Medvede – najväčšie šelmy našich lesov pútajú pozornosť milovníkov prírody po celé stáročia. Fascinujú nás svojou silou a schopnosťou hibernácie, vzbudzujú prirodzený rešpekt. Na území Slovenska sa tieto zvieratá vždy cítili dobre, čoho dôkazom je aj skutočnosť, že sa tu dodnes vyskytujú v pomerne hojnom počte. Spolužitie človeka a medveďa však v minulosti, rovnako ako dnes, nebolo jednoduché, čo sa tiež odzrkadlilo vo vývine slova medveď.

Peter Svätojánsky
Blesk zabijak
Existujú meteorologické predpoklady, kedy sú podmienky pre tvorbu búrkovej činnosti spojenej s bleskami najpriaznivejšie. Nikto však nedokáže predpovedať, kedy a kde presne blesk udrie. Slovenské príslovie síce hovorí: „Prišlo to ako blesk z jasného neba“, ale v skutočnosti to takto nefunguje. Tvorba bleskov je v našich podmienkach spojená s teplými mesiacmi, kedy sa rýchlo zohrieva povrch zeme, teplý vzduch stúpa vysoko do atmosféry, kde sa ochladí a vytvorí priaznivé podmienky pre ich vznik. Aj počas tohto leta búrková činnosť spojená s bleskami spôsobila v horách viaceré kritické situácie.

Miroslav Jurčo
O Alžbetke Tatranskej
Pod majestátnymi Tatrami, v hlbokých dolinách, nekonečne zelených lesoch a v pokojných osadách sa v jedno novembrové poobedie pred pätnástimi rokmi rozhostilo absolútne ticho. Nastalo úplné bezvetrie, aj vtáčiky zrazu prestali spievať a lesná zver sa vytratila. Akoby to bolo predzvesťou nečakanej udalosti. Bolo to presne na Alžbetu, keď sa po pätnástej hodine začala táto predzvesť napĺňať. Na svet sa rozhodla prísť malá Alžbetka... Netradičný pohľad lesníka na aktívny a pasívny manažment pri ochrane prírody čitateľom priblíži, čo všetko sa udialo počas pätnástich rokov, ktoré uplynuli od vetrovej kalamity v Tatrách.

Peter Fleischer
Kam smerujú tatranské lesy?
Rozvrat tatranských lesov 19. novembra 2004 vyvolal množstvo otázok. Najčastejšie súviseli s príčinami tejto mimoriadnej udalosti a s tým, čo robiť s takým množstvom vyvráteného lesa. O tom, či spracovanie tak rozsiahlej kalamity spôsobí devastáciu krajiny spojenej so stratou živín, eróziou, znemožnením obnovy lesa kvôli extrémnym mikroklimatickým podmienkam, alebo naopak nespracovanie bude príčinou povodní zo zablokovaných vodných tokov, požiarov, či premnoženia podkôrneho hmyzu, sa dalo len špekulovať. Konkrétnejšie odpovede priniesol tzv. pokalamitný výskum.

Ján Ferenčík
Zacielené na lykožrúty
Pätnásť rokov od vetrovej kalamity už dokonale zakrylo vtedajšie hlboké rany spôsobené na tatranskom lese. Z pohľadu jeho súčasného zdravotného stavu je však príliš viditeľné pretrvávajúce kalamitné premnoženie biotického škodcu – podkôrneho hmyzu. Enormný je rozsah poškodenia lesa, ktorý už presiahol rozsah vetrovej kalamity...

Zuzana Homolová
Dlhodobý výskum vegetácie na kalamitných plochách
O novembrovej kalamite z roku 2004 sa už toho popísalo veľa. Bezprostredne po víchrici na seba nenechali čakať rôzne prognózy vývoja, návrhy na spracovanie či nespracovanie kalamity a – samozrejme – vynorilo sa aj množstvo otázok. Ako ovplyvnia zloženie, vývoj či dynamiku rastlinných spoločenstiev udalosti ako napríklad víchrica Alžbeta či následný požiar? Porastie na mieste spáleniska pestrá vegetácia? Ako budú rastlinné spoločenstvá reagovať na rozličný spôsob spracovania kalamitnej drevnej hmoty a manažmentu kalamitného územia? Je samovývoj najlepší spôsob obnovy po disturbancii? Uplynulo už pomerne dosť času a výskum z kalamitných plôch priniesol zaujímavé výsledky s relevantnou výpovednou hodnotou.

Gabriela Chovancová, Ladislav Hlôška, Milan Kornajčík
Na kalamitu zareagovali aj drobné cicavce
Drobné cicavce sú živočíchy, ktoré veľmi rýchlo reagujú na akúkoľvek náhlu zmenu svojho prostredia. Kalamita v Tatrách v roku 2004 poskytla výskumníkom podmienky, ktoré umožnili sledovanie zmien a vývoja spoločenstiev drobných zemných cicavcov na trvalých výskumných plochách s rôznym spôsobom manažmentu. Čo ukázal ich monitoring?

Pavel Draštík
Tatranská kalamita pohledem českého lesníka
Oslovením na sepsání článku o průběhu zpracování následků Tatranské bóry z 19. Listopadu 2004 jsem si uvědomil, že to je již dlouhých patnáct let co se v novodobějších tatranských lesnických dějinách tento přírodní úkaz plně projevil a zanechal výraznou stopu na lesních ekosystémech. Z pohledu lidského je to poměrně dlouhá doba, která představuje zhruba jednu pětinu lidského života, ale pro les je to jenom jeden a půl lesního hospodářského plánu, kterým se lesnictví řídí (jeho platnost je vždy deset let). Stanovit poměr vůči průměrnému věku lesa si dnes netroufám odhadnout, ale v dobách dřívějších, kdy tatranské lesy byly vní Mány jako zelené hvozdy plné života, by to u nich nedosahovalo ani desetinu jejich věku. Z pohledu lesních ekosystému se to ani porovnávat nedá, to je zcela nesrovnatelné...

Martina Petránová
Polstoročie pod krošňou
Keď sa povie Chata pod Rysmi, azda každému, kto je v horách aspoň trošku doma, sa v mysli automaticky vybaví Viktor Beránek. A platí to aj opačne. Charizmatický chatár, ktorého často vídať, ako kráča s nákladom hore Mengusovskou dolinou, si krošňu po prvýkrát nabalil presne pred polstoročím a dobré štyri desaťročia ubehli odvtedy, čo zakotvil na najvyššie položenej tatranskej chate. Tvrdí, že chatárčenie sa mu ani po rokoch nezunovalo a v kopcoch ho drží presne to isté, kvôli čomu tam prišiel. Pri čaji sme sa s ním porozprávali nielen o slobode, ktorú mu dávajú hory, ale aj o tom, či niekedy prišli chvíle, keď ľutoval, že sa stal chatárom.

Martina Petránová
Grand Prix pre Dawn Wall
Aj tento rok bolo na čo pozerať. Okrem oscarového filmu Free Solo v hlavnej úlohe s fenomenálnym lezcom Alexom Honnoldom a zaujímavých hostí ako Piotr Pustelnik, Ines Papert a Luka Lindič či Michal Sabovčík ponúkol XXVII. ročník Medzinárodného festivalu horských filmov v Poprade množstvo súťažných snímok, ktoré sa oplatilo vidieť. O Grand Prix tento rok bojovalo 46 filmov zo 16 krajín. Hlavnú cenu si napokon odniesla americká snímka Dawn Wall, ktorá zabodovala aj u divákov.

Martina Petránová
Belianky od stola
Chodník korunami stromov s vyše tridsať metrov vysokou vyhliadkovou vežou, ktorý už stihol do Bachledovej doliny prilákať desaťtisíce návštevníkov, dostal k druhým narodeninám darček v podobe unikátnej stavby vo svojom bezprostrednom susedstve. Aj pre samotných architektov to vraj bola výzva, objekt s panoramatickým výhľadom na Belianske Tatry sa totiž snažili navrhnúť predovšetkým s rešpektom voči prírode a prostrediu, v ktorom sa nachádza.

Martina Petránová
Spod hladiny plies vylovili vyše sto kilogramov odpadu
Hoci na prvý pohľad pôsobia tatranské plesá tak, ako keby sa v nich nenachádzala ani len smietka, skutočnosť je úplne iná. Svedčia o tom aj „úlovky“ potápačov, ktorí sa každý rok ponárajú pod ich hladinu, aby odtiaľ vytiahli odpadky po uplynulej letnej sezóne.

Pavol Kráľ
Aj Štrbské pleso malo svoje obete
Taká známa a navštevovaná lokalita, akou je jazero Štrbské pleso, musí mať zákonite i svoje obete. Už pred uzákonením Tatranského národného parku sa spomína v dokumentoch nešťastné utopenie návštevníkov pri člnkovaní. Za tie roky určite ani všetky prípady nepoznáme. Od roku 1988, kedy som nastúpil na ochranný obvod Štrbské Pleso, bolo päť prípadov. Jeden kurióznejší ako druhý...

Martina Petránová
Náučným chodníkom
Tatry majú nepopierateľné čaro v každom ročnom období, ale najmalebnejšie sú predsa len asi na jeseň. Práve obdobie, keď hýria všetkými farbami, je ideálnym časom na prechádzku náučným chodníkom vedúcim k Roháčskym plesám.

Jozef Juraško
Bolo nás dvanásť lesníkov
Priznám sa, že s určitým pátosom som si prečítal články Mariána Šturcela Tatranské rodinné klany v časopise TATRY 3 a 4/2019. Je chvályhodné, že na Slovensku sa ešte u niekoho prejavuje lesnícka človečina a úprimná snaha vzdať hold ľuďom, ktorí zasvätili svoj život Tatranskému národnému parku, lebo v dnešnej uponáhľanej a hodnotovo pomýlenej dobe sa to už akosi nenosí. Hoci nepatrím medzi rýdzo trojgeneračné rodiny, ktoré by spojila tatranská príroda na pozíciách zamestnancov bývalej Správy TANAP-u či nástupníckych Štátnych lesov TANAP-u, chcem poukázať na rozvetvenú lesnícku rodinu Juraškovcov, pochádzajúcich z Javoriny, dnes Tatranskej.

Jozef Gurník
Belianske Tatry
Hoci sú Belianske Tatry z dôvodu ochrany prírody pre turistov i horolezcov už štyri desaťročia takmer celé uzavreté, predsa len sa nájdu miesta, kam sa dá pozrieť. Jedným z takých je Monkova dolina. Ňou sa dá zo Ždiaru dostať až do Kopského sedla, ktoré oddeľuje Belianky od Vysokých Tatier. Okrem Monkovej doliny si v tejto časti seriálu venovanému Belianskym Tatrám predstavíme aj Dolinu pod Vtáčími turňami.