Časopis TATRY č. 6/2018

Pavol Fabian, Zuzana Homolová a Marián Šturcel
Tatranský národný park oslavuje 70 rokov
Ešte aj v prvej polovici 20. storočia bolo územie Tatier intenzívne hospodársky využívané. V čase uzákonenia Tatranského národného parku sa na jeho území pásli tisíce kusov oviec a rožného dobytka, územie sa využívalo na ťažbu stavebných materiálov a mnohé ďalšie aktivity. Aj o tom, čo bolo impulzom pre založenie najstaršieho národného parku na Slovensku a čím všetkým si od svojho vzniku prešiel, si prečítate na stránkach časopisu TATRY.

Martina Petránová
Očarený Tatrami
S históriou vzniku Tatranského národného parku je neodmysliteľne späté aj meno Karel Domin. Český botanik, ktorému učarovali Tatry, sa spoločne s ďalšími vedcami usiloval o zákonnú ochranu tohto vzácneho územia už viac ako dve desaťročia predtým, ako sa v decembri 1948 podarilo prijať zákon o TANAP‑e.

Marián Šturcel
Počúval a pomáhal
Tieto dve slová sa netýkajú len vzťahu k prírode, lesom, ale aj ľuďom okolo neho. Takto možno vo veľkej skratke charakterizovať prvého riaditeľa Tatranského národného parku, Ing. Mikuláša Michelčíka staršieho. Hoci napokon musel z milovaných Tatier odísť, zanechal po sebe hlbokú brázdu a jeho odkaz je živý dodnes.

Mikuláš Michelčík
Koniec zákona o TANAP-e – zámer alebo nutnosť?
V jednom rozhovore som vyslovil názor, respektíve moje hlboké presvedčenie, že obmedzenie účinnosti zákona Slovenskej národnej rady č. 11/1949 Zb. o TANAP-e a zrušenie Nariadenia Zboru povereníkov o TANAP-e č. 5 z roku 1952, ako aj následné zrušenie samotného zákona zákonom o ochrane prírody a krajiny z roku 1994 bolo znevážením práce generácií lesníkov a prírodovedcov pri vytváraní modelového prvého národného parku v Československu. Aký bol teda tento zákon a s ním súvisiace právne dokumenty? Odpoveď na túto otázku sa dozviete v článku Mikuláša Michelčíka, ktorý podobne ako jeho otec taktiež „šéfoval“ Tatranskému národnému parku.

Martina Petránová
Prestrelili?!
Strašné... Kde sa podel zdravý rozum? Je to hanba! Ak by to urobil každý, tak sa nechodí do Tatier, ale do tabúľ. Ľudská hlúposť je nekonečná... Každý si robí, čo chce. V prvom momente som si pomyslela, čo sa stalo, že toľko ľudí zahynulo... Jména ... na všech sloupích! Aj takéto reakcie zaplavili sociálne siete, keď sa začiatkom júla prevalilo, že na vrchole Rysov niekto namontoval tabuľku so sedemnástimi menami. Vinník bol hneď jasný. Priamo pri nich bol totiž vyrytý aj názov firmy. Hoci si jej šéf po prevalení aféry sypal popol na hlavu a priznal, že to bola z ich strany poriadna hlúposť, prípadom sa už zaoberá inšpekcia životného prostredia. Nepomohlo ani to, že pamätnú ceduľu aj spolu s časťou železničnej brzdy takmer okamžite odstránili.

Markéta Pluháčková, Pavel Mentlík
Za pozůstatky ledovců do Západních Tater
Vysoké Tatry odjakživa priťahovali pozornosť zahraničných vedeckých kapacít. Najmä českí vedci a výskumníci v minulosti významne prispeli k poznaniu tatranskej prírody. Tá je aj po rokoch stále predmetom ich záujmu, o čom svedčia i článok dvojice autorov z Centra biológie, geovied a envigogiky Pedagogickej fakulty Západočeskej univerzity v Plzni, s ktorými na stránkach časopisu preskúmate pozostatky ľadovcov v Západných Tatrách.

Martina Petránová
Dočkajú sa Tatry ozajstnej via ferraty?
V Taliansku sú známe ako via ferraty, v nemecky hovoriacich krajinách ich volajú Klettersteige. Zaistené výstupové cesty, našincom známe predovšetkým z Álp či Dolomitov, máme síce už aj na Slovensku, ale Vysoké Tatry sa zatiaľ nimi pochváliť nemôžu. Najnovšie sa chce o vybudovanie via ferraty v oblasti Predného Soliska pokúsiť Klub slovenských turistov. A zdá sa, že sa mu to aj podarí...

Peter Svätojánsky
Tragické leto v horách
Za posledné mesiace sa v Tatrách vystriedali všetky živly. V tých jarných bolo sucho, ktoré spôsobilo požiar. Ohňu sa len vďaka rýchlemu zásahu záchranných zložiek nepodarilo naplno ukázať svoju silu. V strede leta zase veľa pršalo. Napokon prišla ešte veľká voda, záplavy. V daždivom týždni, v ktorom sa striedala intenzita zrážok, naplnila voda korytá horských potokov po okraj. Brala so sebou všetko, čo jej stálo v ceste, mosty, cesty, chodníky. Nedisciplinovaných turistov, ktorí nerešpektovali výstrahy, zákazy správcu národného parku a horských záchranárov, zastavila až príroda, ktorá naplno ukázala svoju moc. Počasie v druhej polovici prázdnin sa vydarilo a prialo všetkým návštevníkom hôr. Žiaľ, len za august, sa piati z nich domov nevrátili. Celkovo v Tatrách počas tejto letnej sezóny zahynulo osem ľudí.

Peter Svätojánsky
Rekordy, o ktorých sa veľa nehovorí
To, že práca horských nosičov je jedna z najťažších, akú ľudia poznajú, nemusím ani veľmi zdôrazňovať. V minulosti to síce bola jediná možnosť, avšak doposiaľ táto tradícia vynášania tovaru na vysokohorské chaty v Tatrách pretrváva. Dnes už nie je zriedkavosťou vidieť niesť krošňu na chrbte hore dolinou aj ženu. Každopádne si treba uvedomiť, že každá vynáška je okrem driny aj poriadny športový výkon. A jeden taký sa podarilo zopakovať po rokoch Lukášovi Švolíkovi, ktorý na Zbojníčku trikrát po sebe vyniesol sto kíl!

Marián Šturcel
Perspektíva koľajníc
V septembri sa uskutočnil už 40. ročník akcie Čisté hory v Tatranskom a Pieninskom národnom parku. Prečo asi nebude posledný? Lebo koľajnice nie a nie sa stretnúť, stále klesajúca krivka nájdených odpadkov od počiatočných ton k súčasným stovkám kíl sa len približuje k nule. Budú naši potomkovia túto dobu nazývať doba smeťová?

Martina Petránová
Vylovili tomahavk Gojka Mitića!
Po tatranských dolinách dobrovoľníci odbremenili od odpadkov po letnej turistickej sezóne aj Štrbské, Popradské a Velické pleso. Spod hladiny okrem vyše 155 kilogramov neporiadku vylovili aj tomahavk, ktorý ostal na dne Štrbského plesa po nakrúcaní filmu Náčelník Veľký had s legendárnym Gojkom Mitićom v hlavnej úlohe.

Martina Petránová
Bodovala Vrcholová príťažlivosť
Programom nabitých päť dní, 57 súťažných snímok zo 16 krajín sveta, z toho osem filmov od slovenských režisérov, mená ako Gerlinde Kaltenbrunner či Leo Houlding, k tomu besedy so skvelými slovenskými lezcami, prezentácia knižnej novinky, dve výstavy a Slovenský pohár dospelých a mládeže v boulderingu – aj takýto bol v kocke tohtoročný Medzinárodný festival horských filmov, ktorého hlavný stan si organizátori už tradične rozložili pod Tatrami.

Ján Lakota, Gabriela Chovancová, Alena Lenková
Nenápadní obyvatelia tatranskej prírody
Tatranská príroda je unikátna nielen výskytom reliktných druhov stavovcov, ale aj reliktných druhov bezstavovcov. Už v predchádzajúcich číslach časopisu TATRY sme spomínali živočíchy, ktoré nazývame glaciálnymi reliktmi, čiže sú našimi spolupútnikmi od ľadových dôb. Tieto živočíchy sa zachovali na malom izolovanom území, takzvanom refúgiu, ako pozostatok ich predošlého veľkého rozšírenia. Niektoré z nich sú endemické, čiže sa nevyskytujú nikde inde, len na určitom špecifickom území. Teraz vám predstavíme glaciálne relikty spomedzi bezstavovcov, ktoré sú možno menej viditeľné, ale o to vzácnejšie.

Ján Ferenčík
Neočakávaný migrant pod Roháčmi
Popri lykožrútovi smrekovom sa v Tatranskom národnom parku vyskytuje aj menej známy druh podkôrnika – lykožrút severský. Je to typický predstaviteľ hmyzu, ktorý sa v minulosti v strednej Európe neprejavil ako lesnícky významný druh. Prvýkrát sa ale objavil a aj gradoval v Čechách až po severnú Moravu v 90. rokoch minulého storočia. Vzápätí bol zistený aj na Slovensku a v Poľsku. V roku 2017 boli vo feromónových lapačoch odchytené ojedinelé imága lykožrúta severského v oblasti Oravy a Podbanského. V roku 2018 stúpli odchyty v lokalite nad Zubercom a z toho dôvodu sa pracovníci Výskumnej stanice a Múzea TANAP-u zamerali na detailné sledovanie jeho prítomnosti.

Peter Spitzkopf st.
Kto je zodpovedný za povodne?
Posledná povodeň z 18. júla 2018 na území Tatranského národného parku spôsobila obrovské škody nielen v podhorí, ale predovšetkým v oblasti Tatranskej Javoriny. Tieto škody nebývalé svojím rozsahom vyvolali extrémnu polemiku, najmä medzi zástupcami ochrany prírody a lesníkmi pôsobiacimi na tom území o tom, či územia bez zásahu v národných prírodných rezerváciách majú podiel na týchto škodách. Ako dlhoročný pracovník bývalej Správy TANAP‑u a následne zamestnanec Štátnych lesov TANAP‑u, kde som až do odchodu na dôchodok mal v náplni práce okrem ochrany prírody aj správu vodných tokov, by som rád vyslovil svoj názor na túto problematiku.

Maroš Semančík
130 rokov kostola v Starom Smokovci
S rozvojom tatranských osád súvisí aj postupná výstavba sakrálnych objektov – kaplniek a kostolov. Najstaršie tatranské chrámy vznikli v Starom Smokovci a v súčasnosti sa tu nachádzajú dva katolícke objekty. Kostolík situovaný medzi Grandhotelom a údolnou stanicou pozemnej lanovky na Hrebienok tento rok oslavuje 130. výročie od svojho vzniku, a to je vhodnou príležitosťou na pripomenutie si jeho dejín.

Ivan Bohuš ml.
Kovalikov kríž
Vyše tridsať rokov sa vypínal nad Štrbským Plesom. Zámerne bol postavený na vrchole kopca miestnymi nazývanom Drigan, tak, aby vytváral už z diaľky viditeľný krajinotvorný prvok. Napriek svojej monumentálnosti zrejme nebol fotografmi často snímaným objektom. Alebo jeho fotografie ostali „schované“ v archívoch, či boli zničené. Kovalikov kríž.

Ivan Bohuš st.
Priekopníci vedeckého poznávania Tatier (dokončenie z minulého čísla)
Začiatky vedeckých záujmov o Vysoké Tatry siahajú do polovice 16. storočia. Od sedemdesiatych rokov 19. storočia až do konca habsburskej monarchie bol organizáciou a koordináciou prírodovedných výskumov vo Vysokých Tatrách oficiálne poverený Uhorský karpatský spolok. Až do roku 1873 išlo v poznávaní Tatier iba o spontánne snahy iniciatívnych jednotlivcov, domácich i zahraničných záujemcov, cestovateľov a výskumníkov. V tomto čísle časopisu TATRY si priblížime učencov, ktorí prejavili záujem o toto vzácne územie v poslednom decéniu 18. storočia a v 19. storočí.

Zuzana Kollárová
Alois Chytil
Osud a dielo vydavateľa, publicistu, fotografa a milovníka Štrbského Plesa priblížila vo svojom článku dlhoročná pracovníčka popradského archívu, ktorá sa zahĺbila do osobného fondu Aloisa Chytila uloženého vo Vlastivednom múzeu v Olomouci.

Róbert Javorský
Potulky po národných parkoch Ruska II.
Po nejakom čase by som sa rád s vami opäť podelil o vzácne zážitky a dojmy z Ruska, predovšetkým z jeho prírodných krás, ktoré nám umožnili nahliadnuť do systémov riadenia a fungovania národných parkov a tzv. zapovednikov, teda prísnych prírodných rezervácií v tejto krajine. Tentokrát to bude z republiky Dagestan, ležiacej na pobreží Kaspického mora.

Jozef Gurník
Hrebeňom Tatier
Náš seriál Hrebeňom Tatier, ktorý sme vám na stránkach časopisu prinášali od minulého roka, v tomto čísle zavŕši jeho posledná časť pod názvom Vysoké Tatry – krivánsky a lomnický variant. Pri prechode hlavného hrebeňa Vysokých Tatier sa totiž okrem už spomínaných variantov realizujú ešte dva. Prvý – a aj horolezcami častejšie volený – je na trase Kopské sedlo – Čubrina (2 376 m), kde opúšťa hlavný hrebeň Vysokých Tatier a smeruje na Kriváň (2 494 m). Ide o tzv. variant cez rázsochu Kriváňa. Druhou, menej používanou, je trasa z Veľkej Svišťovky (2 037 m) cez Lomnický štít (2 634 m) na Vyšnú Baraniu strážnicu, ktorá leží už v hlavnom hrebeni Vysokých Tatier, odtiaľ pokračuje po ňom na Čubrinu a ďalej smeruje na Kriváň.