Jana Tomalová
40 rokov po: Hrebeňom Belianskych Tatier
Vzdialenosť na predpaženie, chodník vydupaný aj do šírky štyroch metrov, extrémne
vysoká hustota turistických topánok na meter štvorcový a v rámci celého Československa snáď najvyššia koncentrácia „Dederónov“, ako volali domáci východných Nemcov. Aj to boli obrazy Belianskych Tatier v 70. rokoch minulého storočia. Populačnú explóziu na červeno značenom chodníku hrebeňom „Belanok“ zastavila až jeho uzávera. Pozreli sme sa na to, ako si príroda nažíva po desaťročiach pokoja od čulého turistického ruchu.
Martina Petránová
Tatry ako kalendár
Znie to možno neuveriteľne, ale aj pod Tatrami sme mali svoj Stonehenge!
Unikátny objav prekračujúci hranice regiónu i Slovenska sa podaril trom nadšencom, ktorí tajomstvo nezvyčajnej megalitickej stavby odkrývali viac ako desať rokov.
Jana Tomalová
Turistický semafor má zabrániť „špičke“ na horách
Druhú júlovú sobotu spustilo ministerstvo životného prostredia informačný portál, ktorý monitoruje zaťaženie turistických destinácií v chránených územiach. Systémová chyba
spôsobila, že na mapke ľudoprázdnej Veľkej Studenej doliny svietil červený piktogram
turistickej postavičky, aby ľudí upozornil na údajnú hustú návštevnosť. I po odstránení
systémovej chyby sa chatári na „dopravnú“ novinku pozerajú nedôverčivo a vnímajú ju
ako možný regulačný prostriedok. Ministerstvo zdôrazňuje, že semafor má len
odporúčací charakter.
Redakcia
Najnavštevovanejšie opäť Popradské pleso
Tatry majú za sebou pravidelnú inventúru turistov. Za jediný deň sa vysokohorským prostredím prešlo celkovo 22 437 turistov. V polstoročnej histórii spočítaní ide o deviate najvyššie číslo. Ak chcete vedieť, ako z pohľadu návštevnosti dopadli ďalšie lokality, prelistujte si najnovšie TATRY.
Martina Petránová
Diskusiu o reforme národných parkov sprevádzali protesty
Po tom, ako Národná rada SR začiatkom júla posunula do druhého čítania poslanecký
návrh novely zákona o ochrane prírody a krajiny, ktorý počíta s presunom správy štátnych pozemkov v národných parkoch pod Štátnu ochranu prírody SR, odštartoval maratón
diskusií o ich budúcnosti priamo v teréne. Debaty sa nezaobišli bez protestov. Predkladateľov novely spolu so šéfom envirorezortu a jeho tímom vypískali aj pod Tatrami, kde svoj nesúhlas s poslaneckým návrhom prišli vyjadriť lesníci i súkromní vlastníci lesov.
Ivan Bohuš ml.
„Zubačka oslavuje“
„Zubačka“ pred 125 rokmi, za nemalého dunenia kolies a syčania pary, priviezla prvých
cestujúcich na Štrbské Pleso. Pre mnohých to bol dôvod na oslavu, umocnenú tým, že sa to
podarilo zrealizovať v Milenárnom roku uhorského kráľovstva. Fiakristi z okolitých obcí sa,
naopak, obávali konkurencie. Isté je, že v medzivojnovom období bola železnica nerentabilná a jej prevádzku ukončili. Minulý rok sme si pripomenuli päťdesiate výročie vybudovania novej ozubnicovej trate s elektrickou trakciou. Aj jej čas sa naplnil a dnes môžeme konštatovať, že po ročnej výluke prebiehajú skúšobné jazdy nových elektrických jednotiek využívajúcich najmodernejšie technológie.
Jana Tomalová
Astronomický ústav sa dočká novej strechy
Nasledujúcu jar uplynie osemdesiat rokov, odkedy pod Huncovským štítom neďaleko
Skalnatého plesa odstrelom vyhĺbili základy pre astronomické observatórium. Prvé vedecké pozorovanie si archívy pamätajú zo dňa 19. septembra 1943. Od tých čias „zažila“ strecha na hvezdárni dekády ošľahávania vetrom, dažďom i snehom. Len s menšími opravami vydržala doteraz. Konečne ju však čaká zaslúžená rekonštrukcia.
Martina Petránová
Srdcom človek, dušou hotelier. Až do poslednej chvíle
Tatranci ho dobre poznajú. Usmiate oči, zdvorilé vystupovanie, záujem o všetko, čo súvisí s Tatrami. Taký bol a takým zostal Tatranec František Odložilík. Hoci je jeho meno spojené predovšetkým s hotelierstvom, domáci dobre vedia, že tatranských aktivít má na svojom konte podstatne viac. Lyžiar, horolezec, záchranár, horský vodca, chatár... Predovšetkým však človek, ktorý má k Tatrám vrúcny vzťah. Keď v lete 2009 priniesli TATRY tieto riadky, mal František Odložilík osemdesiattri. V nespočetných rozhovoroch povedal mnoho múdrych viet, ktoré ostávajú aktuálne aj po jeho odchode. Dožil sa 95 rokov.
Martina Petránová
Satana v Mlynickej doline už strážia anjeli
Každý rok pribudnú v Tatrách nové lezecké cesty. Často ide o náročné výstupy, ktoré dokumentujú excelentnú výkonnosť ich autorov. Ľahšie línie, ktoré by dokázali prilákať menej skúsených lezcov či dokonca začiatočníkov, sa medzi nimi objavujú len sporadicky. Aj o tom, prečo je tomu tak, sme sa porozprávali s lezcom a horolezeckým inštruktorom Martinom Murárom. Práve on pred šiestimi rokmi prišiel s lezeckou cestou, ktorú zvládnu i deti. A toto leto k nej pribudli ďalšie.
Pavol Kráľ
Nový živočíšny druh
Keď pred dvomi rokmi priniesol Ján Slivinský, vedúci Ochranného obvodu Štátnych lesov TANAP-u Tatranská Javorina do redakcie časopisu TATRY správu, že videl v Žabích plesách Bielovodských rybičky, podozrievali sme ho, že si robí žarty. No v momente, keď ukázal fotografie, pochopili sme, že nerobí.
Milan Lučanský
Vodopády Tatier
Odľahlú a pomerne málo navštevovanú najzápadnejšiu časť Vysokých Tatier, ktorej kraľuje majestátny Kriváň, sa určite oplatí navštíviť. Ukrýva množstvo prírodných krás, medzi ktorými vyniká napríklad aj majestátny Vajanského vodopád.
Jana Tomalová
Na relevantné počty kamzíkov si počkáme do jesene
Všetko nasvedčuje tomu, že kamzíky si vytrvalo držia trend stabilnej populácie, hoci sparné horúčavy i negatívne ľudské faktory zmarili ich sčítanie v druhú júlovú stredu. Nebol to však vôbec deň márny, náplasťou na nevydarenú kamzičiu inventúru bolo vzácne zhliadnutie rysa v Mengusovskej doline a nechýbalo ani pozorovanie medveďa. Žiaľ, sčítavať by sa dali aj bivakujúci turisti...
Jana Tomalová
Lebo medveď
Informačné technológie neobchádzajú ani svet hôr. Najnovšie sa programátori zamerali na obľúbenú mini pomôcku pre turistov. Zoznámte sa s virtuálnou rolničkou.
Martina Petránová
Poklady z korún stromov
Keď pred polstoročím vznikali v Tatranskom národnom parku prvé semenné sady, ich poslanie bolo jasné. Mali byť zásobárňou kvalitného a predovšetkým ľahko dostupného osiva, ktoré pestovatelia využijú na postupné prebudovanie smrekových monokultúr na lesy blízke prírode. Dnes už síce niektoré z nich pomaly dožívajú, no stále sú významným zdrojom semena pôvodných tatranských drevín. A to najmä vďaka starostlivosti o vrúbľovance s tým najlepším genofondom.
Stanislav Koreň ml.
Z výsledkov ichtyologického výskumu Bieleho Váhu
Hneď vedľa Strediska genofondu rýb Východná vyrastá nádej pre výskum ichtyofauny, ktorý je na Slovensku už desaťročia značne podvyživený. Osemnásťročný gymnazista Stanislav Koreň, ktorý zvíťazil na celoštátnej prehliadke Stredoškolskej odbornej činnosti v odbore životné prostredie, geografia a geológia, sa s nami podelil s výsledkami svojho prieskumu Bieleho Váhu.
Pavol Ičo
Odkiaľ sa vzala ryba?
V tatranských plesách, riečkach a jazerách môžeme nájsť rôzne druhy rýb. Tieto živočíchy obývajú vodné toky už stovky miliónov rokov, starobylú históriu však má za sebou aj ich názov.
Jana Tomalová
Keď budova prehovorí
Dobrým zvykom našich predkov bolo vkladať do útrob vzácnych budov dýchajúcich minulosťou časové kapsule s listinami či tlačovinami. Ukryté artefakty mali budúcim generáciám prezradiť čosi zo života doby minulej. Najnovšie sa „rozrozprávala“ kežmarská reduta. Čo všetko prezradila? Odpoveď nájdete na stránkach časopisu TATRY.
Martina Petránová
V znamení osláv
Svoju storočnicu „jamesáci“ oslávili nielen na všetkých štyroch tatranských chatách, ktorých spoluvlastníkom je Slovenský horolezecký spolok JAMES, ale jeho zakladateľom vzdali hold aj priamo v Spišskej Novej Vsi, kde sa začala písať história organizácie, ktorá má dnes okolo osemtisíc členov. Okrúhliny bude pripomínať aj poštová známka či nová cesta v severovýchodnej stene Kupoly, ktorú vyliezla trojica Igor Pap, Michal Sabovčík a Miroslav Mrovčák.
Martina Petránová
„Jamesácka“ história v kocke
Sto rokov existencie organizovaného horolezectva pod hlavičkou JAMES-u mapuje aj knižná novinka, ktorá vyšla práve pri príležitosti osláv tohto historického míľnika.
Ingrid Janigová
Päť písmen na horolezeckom nebi svieti už 100 rokov
Ak sa zahĺbite do druhej časti „jamesáckej“ histórie, dozviete sa, čo všetko vydali archívy, v ktorých našli svoj domov dokumenty mapujúce storočnú kapitolu Slovenského horolezeckého spolku JAMES. Pôvodne bol horolezeckým krúžkom, pri zrode ktorého stáli František Lipták, Mikuláš Mlynárčik a Gustáv Nedobrý.