Peter Spitzkopf ml.
Ľahko je ukázať prstom bez zodpovednosti
Suché stojace stromy ako dôsledok podkôrnikovej kalamity v bezzásahovej zóne v najprísnejšom stupni ochrany prírody predstavujú vážne ohrozenie zdravia a života návštevníkov Vysokých Tatier pohybujúcich sa po turistických chodníkoch. Na prvý pohľad či prvé počutie to možno neznie presvedčivo, ale ten, kto sa už ocitol uprostred vyschnutého lesa počas nepriaznivého počasia, vie, o čom hovorím...
Jozef Gurník
Takto to vidím ja
Pre nás, čo sme celý život prežili v Tatrách a pamätáme si toho dosť, je dnešný pohľad na stav našich lesov viac než skľučujúci. Nevieme sa stotožniť s prebiehajúcim procesom. Je nám cudzí, nepochopiteľný, vzdialený našim predstavám a spomienkam. Nie je nám útechou
ani to, že nasledujúce generácie to budú mať jednoduchšie, pretože čo človek nepoznal,
to mu nechýba...
Martina Petránová
Chcú dať Tatrám tvar
Ubehlo len pár mesiacov, čo sa predstavitelia horských sídel, tatranských a podtatranských
samospráv stretli za okrúhlym stolom spolu so zástupcami cestovného ruchu, aby poukázali na to, že slovenským veľhorám stále chýbajú jasné pravidlá, ktoré by stanovili hranice ich rozvoja a už je tu ďalšia výzva. Tentokrát sa spojili v iniciatíve Dajme Tatrám tvar! a žiadajú bezodkladne začať proces prijatia zonácie Tatranského národného parku, na ktorú čakajú už takmer dve desaťročia.
Martina Petránová
Nie vždy je nedeľa
Výsledky tohtoročnej jarnej kamzičej inventúry nepotešili. Na slovenskej a poľskej strane Tatier zapísali do sčítacích hárkov dokopy 950 kamzíkov, čo je oproti vlaňajšej jari menej o 39 jedincov. Ešte výraznejší pokles je to v porovnaní s minuloročnou jeseňou, kedy v Tatranskom národnom parku narátali rekordných 1 431 kamzíkov.
Pavol Ičo
Odkiaľ pochádza slovo kamzík?
Kamzíka vrchovského tatranského po prvý opísal raz levočský richtár Konrád Sperfogl
vo svojej nemecko-latinskej kronike z roku 1517. V slovenských prameňoch sa však výraz kamzík začal objavovať až od 17. storočia. Viete však, odkiaľ toto slovo pochádza?
red.
V kurze opäť Hrebienok
Tatry majú za sebou nielen spočítanie kamzičej zveri, ale i turistov. Po vlaňajšom úspechu
Popradského plesa, ktoré kraľovalo rebríčku návštevnosti, sa na jeho špicu znova vrátil
Hrebienok. Podľa výsledkov tohtoročného pravidelného spočítania návštevníkov vo vysokohorskom prostredí TANAP-u ho v prvý augustový utorok navštívilo 3 672 turistov. Do sčítacích hárkov v tento deň zapísali celkovo 18 624 turistov. Ak chcete vedieť, kam mierili, prečítajte si nové TATRY.
Zuzana Homolová, Gabriela Chovancová a red.
Polstoročie v jednej budove
Vítame vás v muzeálnej expozícii Tatranského národného parku v Tatranskej Lomnici. Otvorili sme ju dňa 9. septembra 1969, v rámci medzinárodného sympózia k 20. výročiu uzákonenia našej najväčšej prírodnej rezervácie. Dúfame, že budete s prehliadkou spokojní a nájdete v expozícii veľa zaujímavého a poučného. Tieto riadky vyšli v časopise Vysoké Tatry
presne pred polstoročím. Odvtedy prešla muzeálna expozícia viacerými obmenami, jej rozdelenie na prírodovedeckú, historickú a etnografickú časť však ostalo zachované do dnešných čias.
Pavol Svetoň
Osudný let poľských horských záchranárov
Nielen na slovenskej, ale aj na poľskej strane Vysokých Tatier sa leteckí a horskí záchranári
usilovali o zlepšenie organizovanej záchrany v horách. Prvé pokusy o využitie letectva pre potreby medicíny boli urobené v roku 1955, kedy vzniklo Lotnictwo sanitarne. Za úlohu malo prevážať krv, lieky, lekárske prístroje, transportovať chorých a zranených i lekárov – špecialistov. Nie všetky lety však mali šťastný koniec...
Marián Soják
Prvé praveké osídlenie tatranskej jaskyne
V minuloročných číslach časopisu TATRY sme čitateľov oboznámili s pravekým osídlením
našich veľhôr v rozličných fázach obdobia praveku, počnúc staršou dobou kamennou – paleolitom. Poukázali sme na skutočnosť, že vzhľadom k zaľadneniu Tatier v pleistocéne výraznejšie stopy paleolitického osídlenia v nich ani nepredpokladáme. Všetko však zmenili objavy v jaskyni Hučivá diera neďaleko Tatranskej Kotliny.
František Bača
Gánovské slaniská – ojedinelý prírodný fenomén v tatranskej oblasti
Slaniská v botanickom ponímaní sú zvláštnou kategóriou územia, viažucou sa prevažne na nížinné lokality s výstupom minerálnych látok vplyvom výverov, resp. vysokej hladiny spodnej vody do povrchových vrstiev a koreňových systémov rastlín. Na Slovensku ide hlavne o oblasť Podunajskej a Východoslovenskej nížiny. Vďaka vzácnej geologickej štruktúre k takémuto výronu podzemných vôd do travertínových vrstiev však dochádza aj južne od Gánoviec, kde vývery podzemných vôd vytvorili sústavu plytkých jazierok s vodou bohatou na viaceré druhy uhličitanov.
Martina Petránová
Prečo vysychajú čučoriedky pod Osobitou?
Pod masívom Osobitej vo veľkom vysychajú čučoriedky. Keďže ide o významnú lokalitu výskytu vzácneho hlucháňa, lesníci sa rozhodli nečakať a obrátili sa na výskumníkov, ktorí by mohli dať odpoveď na to, čo sa v lese deje. Na Orave sa totiž s takýmto fenoménom ešte nestretli.
Ivan Bohuš ml.
Lanovkou i po železnici
Mnoho činností v minulosti predstavovalo problémy, ktorých prekonanie vyžadovalo z dnešného pohľadu netradičné postupy. Jedným z nich bola výstavba lanovej dráhy pre transport dreva z Podspádov do Lendaku.
Martina Petránová
Náučným chodníkom
V tejto časti seriálu Náučným chodníkom si to namierime lesom medzi Plesom a plesom.
Nenáročnú prechádzku z najvyššie položenej tatranskej osady k jazeru, ktoré kedysi
nieslo názov aj Poppersee či Rybie pleso, zvládnu bez problémov aj najmenší.
Zuzana Kollárová
Úspechy a pády klimatických kúpeľov Štrbské Pleso
Priaznivé klimatické pomery predurčovali Vysoké Tatry za miesto oddychu a čerpania nových fyzických a duševných síl. Prvým klimatickým a kúpeľným miestom v oblasti Vysokých Tatier bol Starý Smokovec. Predtým neznáma klimatická liečba sa začala rozvíjať až v 90. rokoch 19. storočia. V tom čase boli už tatranské osady zaradené do kategórie klimatických liečivých kúpeľov a dostali štatúty liečebných ústavov a zotavovní. Výnimočné postavenie medzi tatranskými osadami malo Štrbské Pleso, ktoré už od svojho vzniku v roku 1872, kedy si dal na južnom brehu jazera postaviť poľovnícku chatku Jozef Szentiványi, bolo určené na rozvoj cestovného ruchu, ktorý neskôr ruka v ruke kráčal aj s rozvojom klimatoterapie. Viac o úspechoch a pádoch klimatickej liečby v tejto časti Tatier prinášame v druhej časti príspevku, ktorého autorkou je pracovníčka popradského archívu.
Ladislav Khandl
Od založenia Tatranského spolku turistického uplynulo 100 rokov
Na založenie Tatranského spolku turistického pripravila pôdu nielen dovtedajšia aktivita sekcií Uhorského karpatského spolku pôsobiacich na Slovensku, ale aj vznik športového (turistického) odboru v rámci Ústredného klubu slovenskej snemovej národnostnej strany dňa
20. augusta 1913 a ním vydané Pravidlá odborov turistiky, ktoré 12. júna 1914 vypracoval vtedy tridsaťročný učiteľ Miloš Janoška. Ten mal za sebou i významný edičný počin – už
v roku 1911 mu vyšiel prvý slovensky písaný Sprievodca po Tatrách. Nadviazalo sa aj na národné vychádzky na Kriváň a ďalšie končiare, napríklad v roku 1903 viedol vychádzku na Kriváň Kornel Stodola, v rokoch 1905, 1912 a 1918 Juraj Janoška, ktorý sa zaslúžil o vypracovanie stanov spolku. Úrady v Bratislave ich schválili 10. marca 1919. Sídlom spolku, ktorého poslaním bolo vzbudzovať lásku k prírodným krásam, vychovávať šľachetného ducha v otužilom tele a sprístupňovať Slovensko, predovšetkým Tatry, domácim i zahraničným, najmä slovanským návštevníkom, sa stal Liptovský Sv. Mikuláš.
Gustáv Luczy
Rila a Pirin
Po našom prechode časťou rumunského pohoria Făgăraș sme sa s priateľmi o rok neskôr rozhodli nahliadnuť aj do hôr bulharských. Veď ako je známe, „Bulharsko, to nie je len more.“ Povedali sme si, že navštívime najznámejšie bulharské hory – Rilu a Pirin.
Pavol Kráľ
Transportér v Jamskom plese
Ešte počas druhej svetovej vojny stála neďaleko Jamského plesa chata. Volala sa Krivánska. Postavil a prevádzkoval ju Gustáv Nedobrý, preto sa jej tiež hovorilo Nedobrého chata. Sám majiteľ ju údajne aj zásoboval. A to malým pásovým transportérom. Naposledy sa v nej rekreovali členovia Hitlerovej mládeže, čiže Hitlerjugend, často i s matkami. V roku 1943 chata značne utŕžila požiarom, ktorý údajne spôsobili rekreujúce sa deti. O rok neskôr, 26. augusta 1944 chatu vypálili nemecké vojská, ničiace všetky možné útočiská partizánov, ktorí pôsobili v oblasti Troch studničiek. Traduje sa, že transportér zatopili v Jamskom plese. Je to naozaj tak?
Jozef Gurník
Belianske Tatry
V tejto časti seriálu venovaného Belianskym Tatrám nazrieme do doliny Kempy, ktorá býva označovaná aj ako Dolina pod Sikou či Dolina pod Šikou. Čo všetko skrýva?