Štátne lesy TANAPu Štátne lesy TANAPu Štátne lesy TANAPu Štátne lesy TANAPu Štátne lesy TANAPu Štátne lesy TANAPu Štátne lesy TANAPu Štátne lesy TANAPu Štátne lesy TANAPu

Časopis TATRY č 5/2016

TATRY č 5/2016

Lenka Burdová: Ferrata v raji
Písal sa rok 1976, keď les nad Kyseľom zachvátil požiar. Najnavštevovanejšiu roklinu Slovenského raja zatvorili. Dočasne. Barikádový vodopád, Kaplnkový vodopád, vodopád Roklina a v Temnici, Obrovský vodopád boli štyridsať rokov turistickej verejnosti neprístupné. Dnes ňou môžete opäť prejsť. Aj keď nie tak celkom suchou nohou a nie celkom bez námahy.
Str. 6 – 7

Katarína Konečná: Nevšední dobrovoľníci v Tatrách
Krása, čistota a všetok potrebný servis v Tatrách je pre niektorých ľudí taká samozrejmá vec, že sa vôbec nezamýšľajú nad tým, či existuje niekto, kto pomáha zveľaďovaniu. Títo ľudia s láskou v srdci k našim veľhorám sa však nesťažujú na ťažkú prácu. Vnímajú ju ako poslanie.
Str. 9

Lenka Burdová: Nepotrebuješ nič viac, len neuveriteľne veľa šťastia
Peter Hámor 10. mája 2016 napoludnie dosiahol vrchol Manaslu (8 163 m n. m.), spolu s rumunským kolegom Horiom Colibasanuom. Výstup na ôsmu najvyššiu horu sveta zvládli obaja lezci bez kyslíka a výškových nosičov. Pre Petra Hámora ide už o trinástu zo štrnástich osemtisícoviek. Po Petrovom návrate sme sa s ním porozprávali.
Str. 10 - 11

František Bača: Chvála Smutného sedla
Vyliezť alebo kráčať na štít, vrchol či hrebeň s predsavzatím, ktoré napĺňa ľudské ambície pozrieť sa na krajinu i do vlastného vnútra, utvrdiť sa, že to dokázal a pookriať tou nádherou, je častý motív pobytu v horách. Za jedno z najkrajších sediel považujem Smutné sedlo v Roháčoch.
Str. 14 – 15

Egon Fussgänger: Na holej skale stromy nevyrastú
Zánik vitálneho stromového smrekového porastu a súčasné vyhynutie celého koreňového systému spevňujúceho povrchovú pokryvnú suťovú vrstvu na pomerne exponovaných svahoch sa už začína prejavovať eróznymi procesmi.
Str. 18 – 22

Zuzana Homolová: Neobyčajná rastlina plná zaujímavostí
Vres obyčajný je húževnatý, nízky, vždyzelený, husto rozkonárený kríček. Rozšírený je v celej Európe a v západnej Sibíri, v horách severnej Afriky a Malej Ázie – Turecka a Maroka. Je indikátorom kyslých degradovaných a podzolových pôd. Je však neobyčajnou rastlinou plnou zaujímavostí.
Str. 23

Peter Ličák: Tatranská bielo-modrá dynastia
Zaujímavé osudy a príbehy vo Vysokých Tatrách zažívajú nielen „horskí“ ľudia, ale aj napríklad zdravotné sestry z liečebných ústavov. Ich pacientom a bielo-modrým uniformám sa upísalo sedem žien troch generácií jednej široko rozvetvenej rodiny z Mengusoviec, Štôly a Svitu.
Str. 24 – 25

Andrej Janovský, Ján Gašpar: Tatranské pohľadnice do roku 1900
Koncom 19. storočia sa Vysoké Tatry stávajú čoraz vyhľadávanejším centrom cestovného ruchu. V tatranských osadách pribúdajú ubytovacie a stravovacie zariadenia, zlepšuje sa dopravná dostupnosť, turistické chodníky sprístupňujú tatranské doliny, v ktorých vyrastajú horské chaty. Začína sa presadzovať aj nový spôsob komunikácie medzi ľuďmi – pohľadnica.
Str. 26 – 29

Ivan Bohuš st.: Zabúdaní Augustiniovci
Lekár a botanik Kristián Augustini a jeho pravnuk, pedagóg, kňaz a mineralóg Samuel Augustini nesporne patrili medzi pozoruhodné osobnosti tatranskej histórie 17. a 18. storočia.
Str. 32 – 34

Andrej Novak: Stádo volov rozohnali, pastierov brutálne napadli
V tomto roku uplynie 420 rokov od krvavého incidentu v Zadných Meďodoloch, na ktorý od roku 2008 upozorňuje kovový kríž na náučnom chodníku vedúcom z Tatranskej Javoriny na Kopské sedlo. Vraciame sa k prípadu a dopĺňame podrobnosti a bližšie miesto umiestnenia pôvodného dreveného pamätného kríža.
Str. 38 – 39

V čísle sú aj ďalšie články aj pravidelné rubriky Tatry z chodníka, krížovka a fotohádanka.