Časopis TATRY č. 4/2019

Martina Petránová
Budú sa prepisovať tabuľky?
Ak si zadáte do internetového vyhľadávača Kmeťov vodopád, vyhodí vám, že je najvyšší nielen v Tatrách, ale i na celom Slovensku. Podobne o ňom píšu bedekre, knihy o slovenských veľhorách či školské učebnice. Je to však naozaj tak?

Martina Petránová
Vláda „odklepla“ novely zákona o lesoch i ochrane prírody
Koncom mája schválila vláda novely zákona o lesoch i ochrane prírody. Rezorty pôdohospodárstva i životného prostredia tvrdia, že vďaka novým legislatívnym normám bude o slovenské lesy postarané ešte lepšie. Zatiaľ čo zákon o lesoch špecifikuje uplatňovanie prírode blízkeho hospodárenia ako jedného z dôležitých opatrení pri súčasných klimatických zmenách a taktiež napríklad sprísňuje i podmienky tzv. náhodnej ťažby, novela z dielne envirorezortu zase dáva väčšie slovo štátnej ochrane prírody a takisto zakazuje plošnú ťažbu v chránených územiach. Aj napriek tomu sa stala terčom kritiky mimovládnych organizácií a ekoaktivistov. Nespokojní sú aj súkromní vlastníci lesov.

Miroslav Jurčo
História obnovy lesa na území Tatranského národného parku
Aby bolo možné vo všetkých súvislostiach pochopiť, z čoho vychádza súčasná ochrana a starostlivosť o lesy Tatranského národného parku, je nevyhnutné vrátiť sa do histórie a zadefinovať základné skutočnosti, ktoré sa podieľali na súčasnom stave lesov.

Martina Petránová
Čierny deň
Od pádu vrtuľníka Mi-8, ktorý letel na pomoc zranenej nemeckej turistke, uplynulo už štyridsať rokov. Priamo v Mlynickej doline zahynuli štyria záchranári – Bernard Jamnický, Pavol Huska, Martin Hudák a Štefan Estočko. O pár dní neskôr skonal na následky zranení v popradskej nemocnici aj ich kolega Milan Kriššák. V troskách záchranárskej helikoptéry spolu s nimi prišli o život i pilot Vladimír Bačák a mechanik Václav Dvořák. Nešťastie prežili len druhý pilot Svatopluk Nitsch a záchranár Ladislav „Tatko“ Janiga.

Ivan Bohuš ml.
S menom Edmunda Téryho je chata spätá už 120 rokov
Chata v Malej Studenej doline, presnejšie v Kotline Piatich spišských plies je už 120 rokov v neodmysliteľnom spojení s menom Edmunda (Ödöna) Téryho. Ten síce nikdy nemal trvalý pobyt pod Vysokými Tatrami, ale zanechal tu nezmazateľné stopy.

Michal Jurčo
Akákoľvek pomoc sa počíta
Dobrovoľník tatranský, takmer neviditeľný druh vyskytujúci sa na území Tatier. Vchádza do okolitého tatranského prostredia za účelom jeho zveľaďovania, je takmer neviditeľný pre bežného pozorovateľa, tak ako aj jeho práca. Ale keď sa takýchto jedincov stretne viacero, výsledný efekt je často pozoruhodný a hlavne chvályhodný. Je obdivuhodné, že ešte aj v dnešnej dobe sa nájde niekto, kto je ochotný v rámci svojho voľného času pomôcť prírode, špeciálne tej tatranskej.

Marián Šturcel
Tatranské rodinné klany 2
V pokračovaní sa vraciame k rodinám, ktoré sú nerozlučne späté s tatranskou a pieninskou prírodou od vzniku Tatranského národného parku. Keďže na niektoré „lesnícke klany“ sme pozabudli, snáď to tentokrát napravíme a predstavíme vám už naozaj všetky. Teda, aspoň tie viacgeneračné...

Martina Petránová
Otočil ich silný vietor
Podobne ako pred dvoma rokmi, aj teraz karty rozdávalo počasie. Pokus o výstup novou cestou severozápadným hrebeňom na siedmu najvyššiu horu sveta Petrovi Hámorovi ani tentokrát nevyšiel. Dhaulágirí (8 167 m) odolala. Avšak Popradčan to nevzdáva a aj so svojimi parťákmi sa chce na hrebeň ešte vrátiť.

Martina Petránová
Smer Himaláje
Presne pred polstoročím vyrazila zo Starého Smokovca novučičká Tatra 138 s horolezeckým materiálom a zásobami na korbe. Smerovala cez Maďarsko, vtedajšiu Juhosláviu, Bulharsko, Turecko, Irán, Afganistan až do Pakistanu, kde sa nad Rozprávkovou lúkou týči hora opradená tragickými príbehmi. A hoci na vrchole Nanga Parbatu (8 125 m) nakoniec nestál žiaden z členov expedície, výprava si zaknihovala jedno historické prvenstvo. Bolo to vôbec po prvýkrát, čo sa horolezci z vtedajšieho Československa pokúsili o osemtisícovku.

Martina Petránová
Náučným chodníkom
Príjemným osviežením v sparných letných dňoch je prechádzka Juráňovou dolinou, kam sa vyberieme v ďalšej časti seriálu Náučným chodníkom. Tento kút Západných Tatier má turistom naozaj čo ponúknuť.

František Bača
Juráňova dolina – príklad inverzie rastlín
Navštíviť Národnú prírodnú rezerváciu Juráňova dolina uprostred leta môže byť pre botanika i obyčajného turistu bohatým zážitkom z viac-menej nedotknutej prírody. Krásne kosené či pasené lúky, tiesňava so všetkou výbavou, čo k nej patrí, aj zachované lesné spoločenstvá. Celý tento komplex zážitkov kontrastuje s priestorom bazéna s termálnou vodou a ľuďmi hlava vedľa hlavy v domnení úspešnej regenerácie a oddychu.

Silvia Mudrončeková
Byliny nielen ako čaj
Pestovanie poľnohospodárskych plodín začalo približne pred desaťtisíc rokmi. S nadobúdaním poznatkov o rastlinách sa postupne vyvíjalo. Primárne sa pestovali najmä obilniny, ktoré sa až dodnes používajú ako hlavný zdroj potravy. V súčasnom období je čoraz väčší záujem o liečivé, aromatické a koreninové byliny.

Martina Petránová
Gabriela Kohuthová: Nechceme strieľať naslepo
Štatistický úrad nedávno zverejnil oficiálne čísla za minulý rok. Vysoké Tatry si spoločne s Liptovom môžu mädliť ruky, keďže o obidva horské regióny bol zo strany turistov opäť väčší záujem. Rastie počet návštevníkov i počet prenocovaní a hoci stále platí, že do týchto oblastí mieria najmä Slováci, Česi a Poliaci, z roka na rok pribúdajú aj hostia zo vzdialenejších krajín. Slovenské veľhory sú čoraz väčším lákadlom pre nové trhy, destinačná obchodná centrála Enjoy Tatras, ktorá vyberá pre zahraničné cestovné kancelárie tie najzaujímavejšie miesta v oboch lokalitách, sa sem snaží „dotiahnuť“ viac Škandinávcov a pozornosť intenzívnejšie zacielila aj na krajiny Beneluxu. Nielen o tom, čo hostí z týchto krajín na Slovensku a zvlášť na Tatrách zvykne prekvapiť, sme sa porozprávali s jej výkonnou riaditeľkou Gabrielou Kohuthovou.

Martina Petránová
Tatry si všimol aj Lonely Planet
Vysoké Tatry kraľujú rebríčku TOP 10 najzaujímavejších letných európskych destinácií pre rok 2019. Za sebou nechali aj vychytené dovolenkové lokality ako španielsky Madrid či chorvátsku Istriu. Zoznam desiatich najlákavejších miest, ktoré sa oplatí navštíviť toto leto, zostavil prestížny cestovateľský bedeker Lonely Planet.

Zuzana Kollárová
Úspechy a pády klimatických kúpeľov Štrbské Pleso
Priaznivé klimatické pomery predurčovali Vysoké Tatry za miesto oddychu a čerpania nových fyzických a duševných síl. Prvým klimatickým a kúpeľným miestom v oblasti Vysokých Tatier bol Starý Smokovec. Predtým neznáma klimatická liečba sa začala rozvíjať až v 90. rokoch 19. storočia. V tom čase boli už tatranské osady zaradené do kategórie klimatických liečivých kúpeľov a dostali štatúty liečebných ústavov a zotavovní. Výnimočné postavenie medzi tatranskými osadami malo Štrbské Pleso, ktoré už od svojho vzniku v roku 1872, kedy si dal na južnom brehu jazera postaviť poľovnícku chatku Jozef Szentiványi, bolo určené na rozvoj cestovného ruchu, ktorý neskôr ruka v ruke kráčal aj s rozvojom klimatoterapie.

Martina Petránová
Spod hladiny do filmu
Už takmer tri desaťročia ho fascinuje svet pod vodnou hladinou. Ponára sa i do tatranských plies – a to nielen preto, aby ich spoločne s ostatnými potápačmi odbremenil od odpadkov. Vďaka tomu, že je amatérsky filmár, môžu do ich zákutí prostredníctvom jeho dokumentov nahliadnuť aj tí, pre ktorých je potápanie tabu. Pred ôsmimi rokmi v snímke Zelení rekordéri predstavil vodnú vegetáciu a jej výškové či hĺbkové rekordy v Tatranskom národnom parku, teraz sa zameral na živočíchy a ich tajomstvá. S ekológom Štátnych lesov TANAP-u Pavlom Kráľom, ktorý pôsobí na ochrannom obvode Štrbské Pleso, sme sa porozprávali o jeho najnovšom filme. Nazval ho Otužilci tatranských plies.

Róbert Javorský
Zelená Sumatra
Seriál o národných parkoch sveta nás tentokrát prenesie do rovníkovej Sumatry, ktorá je jedným z ostrovov preľudnenej Indonézie. Vydáme sa do pralesa spolu s Tigrím komandom, ktorého členmi sú aj bývalí pytliaci a podelíme sa s vami aj s výnimočnými zážitkami zo sledovania veľrýb, stretnutia s orangutanmi či okamihmi, keď sme počas noci pozorovali, ako karety zahrabávajú do piesku vajcia.

Jozef Gurník
Belianske Tatry
V tejto časti seriálu venovaného Belianskym Tatrám navštívime hneď dve doliny. Predstavíme vám Dolinu pod Košiare a Dolinu Javorinka, ktorá býva označovaná aj ako Dolina Javorinského potoka. Aspoň takto spoločne nazrieme do miest, ktoré sú z dôvodu ochrany prírody už štyri desaťročia uzavreté.