Časopis TATRY č. 4/2017

Martina Petránová: Kedy budú pre Tatry platiť nové pravidlá?
Slovensko obletela správa, že Návštevný poriadok TANAP-u neplatí. A to už roky. Nikto z kompetentných tento stav neriešil, keďže vraj o tom nevedeli. Najavo to vyšlo náhodou, keď súd vo svojom rozhodnutí v inom spore potvrdil, že spolu so zákonom prestávajú automaticky platiť tiež vyhlášky s ním súvisiace. To je aj prípad návštevného poriadku, ktorý svoju platnosť stratil zarovno s predošlým zákonom o ochrane prírody v roku 2002. Teda pred pätnástimi rokmi! Nastala tak absurdná situácia, keď návštevníci okrem prechádzky po turistických chodníkoch nemohli v národnom parku robiť prakticky nič. To, čo im povoľoval benevolentnejší návštevný poriadok, totiž nedovoľuje prísnejší zákon...

Martina Petránová: Expozícia tatranskej prírody privítala prvých návštevníkov pred štvrťstoročím
Pôvodne mala vyrásť na Štrbskom Plese, napokon sa jej domovom stala Tatranská Lomnica. Svojich prvých návštevníkov privítala Expozícia tatranskej prírody, známa skôr ako botanická záhrada, pred dvadsiatimi piatimi rokmi. Otvorili ju 15. júla 1992.

Martina Petránová: Hámor je už doma. Aj s Korunou Himalájí
Popradčan Peter Hámor sa po úspešnom výstupe na Dhaulágirí (8 167 m) stal prvým Slovákom, ktorému sa podarilo vystúpiť na všetkých štrnásť najvyšších končiarov Zeme. Do horolezeckého dôchodku sa však ešte nechystá. Práve naopak. Pred sebou má ďalšie výzvy.

Ingrid Janigová: Chyby skryté v mapách
V polovici júna sa vo Vysokých Tatrách začala letná turistická sezóna. Či už príde návštevník do hôr po prvý raz, alebo sa sem vracia pravidelne, nemal by si zabudnúť dôkladne naplánovať túru. Dnes je to už oveľa ľahšie ako kedysi, keď sa záujemcovia o spoznávanie museli stopercentne spoľahnúť na sprievodcu, ktorého si najali. Na náročné túry je možné si zabezpečiť kvalifikovaného horského vodcu alebo sprievodcu, ale na navigáciu a orientáciu v teréne máme také možnosti, o ktorých sa nám v minulosti ani len nesnívalo. Na výber sú rôzni knižní sprievodcovia, navigačné systémy i mapy, každý má možnosť vybrať si spôsob, ktorý mu najviac vyhovuje. Aj keď aj tam sa občas nejaká chybička nájde.

Martina Petránová: Múzeum si pripomína 60 rokov od svojho založenia
Najmä pre najmenších návštevníkov Múzea TANAP-u v Tatranskej Lomnici je určite najväčším zážitkom prehliadka zoologickej expozície. Okrem typických zástupcov tatranskej fauny ako sú svišť, kamzík, medveď, nájdu v diorámach aj ďalšie pozoruhodné objekty. Medzi nimi je napríklad žiabronôžka arktická, ktorá žije len v jednom jedinom plese vo Vysokých Tatrách, či kópia odtlačku stopy dinosaura z Tichej doliny spred 195 miliónov rokov. V samotnej expozícii sa momentálne nachádza viac ako šesťsto zoologických exponátov, avšak v depozitároch je ich celkovo vyše osemtisíc! Aj o tom, čím všetkým si museli prejsť, kým sa stali súčasťou zbierkových fondov, sme sa porozprávali so zoologičkou Gabrielou Chovancovou.

Gabriela Chovancová: Tatranská múzejná noc po tretíkrát
Aj tento rok sa Štátne lesy Tatranského národného parku so svojou Výskumnou stanicou a Múzeom TANAP-u v Tatranskej Lomnici zapojili do celoslovenskej akcie Noc múzeí a galérií a vo svojich priestoroch usporiadali 3. ročník Tatranskej múzejnej noci a 1. ročník Dňa fascinácie rastlinami. Od 15.00 do 22.00 hodiny navštívilo expozíciu približne 500 návštevníkov a v porovnaní s minulými rokmi sa návštevnosť opäť zvýšila.

Ivan Bohuš st.: Od narodenia zakladateľa Štrbského Plesa uplynulo dvesto rokov
Medzi najvýznamnejších predstaviteľov tatranskej histórie 19. storočia patrí bezpochyby Jozef Szentiványi (1817 – 1905), zeman – veľkostatkár z Liptovského Jána, majiteľ pozemkov v západnej časti Vysokých Tatier, organizátor turistiky a zakladateľ Štrbského Plesa, v časovom poradí druhého strediska cestovného ruchu na území Tatier. Dvesto rokov, ktoré uplynuli od čias jeho narodenia, núka vhodnú príležitosť pripomenúť si ho.

Ernest Rusnák: Pohľady z Kvetnice a jej okolia na Vysoké Tatry
V lone peknej prírody severných svahov Kozích chrbtov, južne od Popradu sa nachádza Kvetnica. Lokalita ako stvorená na oddych. Z juhu je obkolesená vrcholmi Zámčiska (921 m) a Krížovej (941 m), z východnej a západnej strany zase ich bočnými hrebeňmi mierne spadajúcimi na sever, do Popradskej kotliny. Celý tento hrebeň v tvare písmena „U“ ju z troch strán chráni pred nepriaznivými klimatickými zmenami a vytvára tak výborné podmienky na oddych a rekreáciu, ktorej neodmysliteľnou súčasťou tu je aj turistika. Aj preto boli tieto lesy vyhlásené za lesy osobitného určenia s významnou zdravotnou, kultúrnou a rekreačnou funkciou.

Andrej Janovský: Aj v deväťdesiatke je skladateľsky stále činný
Pred deväťdesiatimi rokmi, 12. augusta 1927, sa v Trakoviciach (okres Hlohovec) narodil národný umelec Milan Novák, hudobný skladateľ, dirigent, dlhoročný umelecký vedúci a autor kmeňového repertoára Vojenského umeleckého súboru v Bratislave. Jeho hudobná tvorba obsiahla všetky oblasti hudby, od diel inštrumentálnych až po vokálne. Mimoriadne miesto v jeho skladateľskej práci má tvorba pre deti. Novákov hudobný prejav charakterizuje optimizmus, temperamentný rytmus a klenutá vokálna línia. Je obdivuhodné, že aj v tomto veku je ešte stále skladateľsky činný, jeho hudobná invencia je nevyčerpateľná.

Pavol Kráľ: Na potulkách po Národnom parku Ugra
Spoznávanie iných národných parkov je pre správcov takéhoto územia veľmi potrebné. V apríli tohto roku som preto rád využil možnosť navštíviť Národný park Ugra, ležiaci necelých dvesto kilometrov juhozápadne od Moskvy. Rozprestiera sa na miernej pahorkatine, no i napriek tomu tam možno nájsť mnoho podobností s Tatranským národným parkom a tiež mnoho pracovnej motivácie.

Jozef Gurník: Hrebeňom Tatier
V prvej časti nášho nového seriálu Hrebeňom Tatier sme vám priblížili úspešné prechody hrebeňa Vysokých Tatier či celých Tatier, v jeho druhej časti sa zameriame na hlavný hrebeň Belianskych Tatier, ktorý sa tiahne od Rogovej (1 268 m) na západe a končí sa na Kobylom vrchu (1 109 m). Jeho dĺžka je asi 15 kilometrov.

Martin Maličký: Neobyčajná nosičská stovka
Tohtoročná nosičská stovka začala celkom obyčajne. Chlapské stisky rúk pred bunkami na Hrebienku, objatia s krásnymi horalkami, obligátne váženie úctyhodných 100 kg nákladu, ktoré treba premiestniť na Zamku, potom štart pred hotelom Sorea – najprv ľahkí atléti, následne kamzice s 20 kg na chrbte a konečne hlavná kategória, kde štartujú borci po troch minútach. Neobyčajne snáď pôsobil len veľký záujem médií, medzi nimi aj nemecká televízia a staronový nosičský propagátor Jožo Kubáni.

Jozef Gurník: Tatry z chodníka
Tentokrát sa zameriame na strednú časť Mengusovskej doliny a pohľady z Kotliny Žabích plies. Názov Mengusovskej doliny je odvodený z mena niekdajšej materskej obce Mengusovce. Obec patrila k tzv. batizovskému panstvu, ktoré kráľ Belo IV. udelil v roku 1264 comesovi Botyzovi, predkovi Mariássyovcov a tí ho vlastnili až do roku 1897. Vtedy kúpilo sem patriacu časť Vysokých Tatier knieža Christian Kraft Hohenlohe a od neho ju získal v roku 1928 československý lesný erár. Pôvod názvu obce nie je vysvetlený. Keďže sa v minulosti označovala ako Mengusovce alebo i Mengušovce, bol v roku 1948 ustálený jej úradný názov zhodne so spôsobom písania mena v historických písomnostiach a v súlade s ľudovou výslovnosťou – Mengusovce.