Časopis TATRY č. 4/2016

Tatranský etnograf
Text: Lenka Burdová
Snímky: Lenka Burdová, archív Štátnych lesov TANAPu
Ten deň bol uponáhľaný, ale nádherne slnečný a teplý. Hoci sa mi do skanzenu pod Ľubovnianskym hradom nepodarilo dostať načas, nič som nezmeškala. Do drevenice z Jakubian so súpisným číslom jedenásť ešte nikto nevkročil. Všetci stáli pred podstienkou a gratulovali oslávencovi Jánovi Olejníkovi. Etnografovi, ktorý desaťročia ukladal čriepky tatranskej súčasnosti do obrazu našej minulosti.
Str. 5

Zalesňovať pomáhali stovky rúk dobrovoľníkov
Text a snímky: Lenka Burdová
Jar len pomaly vstupovala do poodchýlených dverí, ktorými zima odchádzala. Teplé dni striedali studené, ba až mrazivé. Naostatok koncom apríla prikryla Tatry chladná biela perina. No i tak sa sezónne práce v lese museli začať. Práve jar je totiž z dôvodu dostatočného objemu vlahy najvhodnejším obdobím na zalesňovanie. Na vzniknutých holinách ešte nezískala prevahu burina a kroviny, prirodzené zmladenie je v tomto období dobre viditeľné, a tak sa popri ňom sadenice ihličnatých i listnatých drevín vysádzajú oveľa jednoduchšie.
Str. 6 – 7

Horári z TANAPu sú naj
Text: Juraj Majerčák
Snímky: Juraj Majerčák, Vladimír Michalec
Odkedy je človek človekom, je pre neho prirodzené, že chce byť lepší a úspešnejší než sú ostatní. Súťaživosť je mu vlastná. Zdokonaľuje ho, posúva vpred nielen ako jedinca, ale i spoločnosť, ktorú vytvára. Nečudo, že sa dnes súťaží naozaj v čomkoľvek a kdekoľvek.
Str. 8

Nielen cieľ, ale i cesta k nemu bola zážitkom
Text: Lenka Burdová
Snímky: Ivan Urbanovič
Bolo ich šestnásť. Slovenská horolezecká elita a v nej šesť profesionálnych horských záchranárov a piati tatranskí dobrovoľníci,1 ktorí 11. júla 1971 zdolali Nanga Parbat (Ivan Fiala a Michal Orolin, 8 125 m). Osemtisícovku, na ktorej stáli spomedzi horolezcov z východného bloku tí československí ako prví.
Str. 9

Piesne plné zážitkov
Text: Lenka Burdová
Snímky: archív Základnej školy Vyšné Hágy
V čase, keď z ich hrdielok už zaznievali prvé spoločné piesne, boli ešte len školákmi Základnej školy Vyšné Hágy. Len raz bolo potrebné predstaviť ich publiku jedným pomenovaním. To sa znenazdajky vykľulo zo slov Hágy a školáci. A tak vzniklo Háškoláci 
Str. 10 – 11

Smrť i tajomstvá ukryté pod snehom
Text: Peter Svätojánsky
Snímka: archív HZS
Tak ako sa tento rok tragicky začal, tak aj pokračuje. Je priam neuveriteľné, ako za posledné dva roky extrémne vzrástol počet smrteľných zranení v horách. Ešte sa ani apríl neskončil a horskí záchranári už evidovali dvanásť tragických udalostí, čo bývalo po iné roky celoročným priemerom. Nehovoriac o pátraniach po nezvestných, ktorí sa v tomto roku v horách stratili a nikto dodnes netuší, kde sa nachádzajú. Spoločným menovateľom nešťastí, ktoré sa stali, boli prírodné a poveternostné podmienky a v niektorých prípadoch aj priveľa rizika, ktoré boli ľudia v horách ochotní podstúpiť.
Str. 12 – 13

A predsa prežila
Text a snímka: Zuzana Kyselová
Útla, ale otužilá rastlina, linnéovka severná (Linnaea borealis) prežíva v Tatrách tisíce rokov od posledného zaľadnenia, keď podnebie bolo veľmi studené a kontinentálny ľadovec zasahoval v Európe do severného Nemecka a Poľska.
Str. 14 – 15

Červenooký krásavec
Text a snímky: Jozef Hybler
V minulosti pomerne rozšírený druh motýľa je dnes stálicou v Červenej knihe ohrozených druhov živočíchov. Ako jediný z územia Slovenska je zaradený do Zoznamu celosvetovo chránených a ohrozených druhov živočíchov. Jasoň červenooký (Parnassius apollo Linnaeus, 1758) patrí do čeľade vidlochvostovité, do ktorej sú zaradené najvzácnejšie druhy denných motýľov. Jeho blízki príbuzní s výskytom na Slovensku sú vidlochvost feniklový, vidlochvost ovocný, jasoň chochlačkový a pestroň vlkovcový.
Str. 16 – 17

Drevinové kuriozity Štrbského Plesa
Text a snímky: Pavol Kráľ
Existuje množstvo ľudí, ktorí obľubujú stromy a les. Niektorí sa v pestovaní lesa stanú profesionálmi, iní si túto záľubu ponechajú len ako koníček. Vysádzajú a pestujú stromy vo svojom blízkom okolí. A keďže život stromu je často ďaleko dlhší ako život človeka, takto vysadený strom tu ostane, no ľudia sa menia a zabúdajú.
Str. 18 – 21

Bez prekážok
Text a snímka: Lenka Burdová
S opravami turistických chodníkov a výmenou starých drevených mostov za nové sa zjari vrece roztrhlo. Nečudo. Mnohé z nich to potrebovali viac ako soľ. Nad ich stavom a povrchom sa už takmer jedno desaťročie podpisuje nedostatok finančných prostriedkov. Žiaľ, toto slovné spojenie turistov, domácich i zahraničných, pramálo zaujíma. Pre nich je podstatné, že sú chodníky priechodné. A tak lesníci robia, čo je v ich možnostiach.
Str. 22

Sprievodcom je aj Braillovo písmo
Text a snímky: Lenka Burdová
Za makom tatranským, vzácnou skalokráskou pyrenejskou, trávničkou alpínskou a vičencom horským či dryádkou osemlupienkovou, lomikameňom ovisnutým, turičkou jednoduchou a ostričkou myšou nemusíte vystúpiť až do vysokohorského prostredia. Vzácne druhy tatranskej flóry môžete vidieť aj v Expozícii tatranskej prírody v Tatranskej Lomnici. Vášmu záujmu sa tu budú počas leta tešiť takmer tri stovky bylín a drevín počnúc rastlinstvom podhorských lúk cez lesný podrast až po vegetáciu alpínskeho a subniválneho stupňa.
Str. 23

Ako malé kamienky zmenili pohľad na krajinu
Text a snímky: Peter Laučík
Areál hradiska Konislava (400 rokov p. n. l. – 400 rokov n. l.) na úpätí Babiek v Západných Tatrách má aj technopark alebo inak – železiarsku zónu. K tejto novinke dopomohol nález ťažobnej jamy na limonit a neskôr aj železnej trosky v nánosoch potoka Petruška. A tak situácia pod najzápadnejším koncom Tatier dnes kopíruje tú, ktorú pred časom odhalilo viacero archeologických výskumov medzi Novou Lesnou a Veľkým Slavkovom. Podľa všetkého, myšlienka, že v tom čase na Liptove a v dolinách severného Slovenska dymilo množstvo železiarskych pecí, ktorú vložil kolektív autorov do knihy Popradská kotlina v dávnej minulosti, je pravdivá a stále platí.
Str. 24 – 25

Hľadanie najstaršej tatranskej pohľadnice
Text: PaedDr. Andrej Janovský
V roku 2013 som spolu s JUDr. Jánom Gašparom, riaditeľom Štátnej vedeckej knižnice v Košiciach, zaradil do zborníka štúdií podtatranských autorov Tatranské XIX. storočie a jeho osobnosti príspevok s názvom Tatranské pohľadnice do roku 1900.
Str. 26 – 27

Tajomné močariny
Text a snímky: Lenka Burdová
Sobotňajšiu túru som plánovala podľa turistickej mapy. Žiaľ, neuvedomila som si, že je stará už sedem rokov. No vďaka turistickým značkám som neblúdila, i keď mi na informačných pútačoch chýbal vyznačený smer môjho putovania. K svojmu cieľu, Rakytovským plieskam, som napokon došla bez problémov.
Str. 28 – 29

Keď hmla vyplní priepasť
Text: Lucia Žáryová, dcéra Hany Ponickej
Snímky: z rodinného archívu
Hana Ponická a Tatry
spisovateľka, prekladateľka, publicistka
(15. júla 1922, Halič – 21. augusta 2007, Banská Bystrica)
Do Tatier prichádzala Hana Ponická odmalička na túry či lyžovačku spolu s rodičmi a sestrou z neďalekých Košíc. Ešte väčšmi si obľúbila tatranské končiare, keď už ako študentka medicíny praxovala vo Vyšných Hágoch na klinike pľúcnych chorôb a tuberkulózy. S kolegami medikmi často vyrážali na túry do blízkeho okolia, medziiným aj na Gerlach. Mladá Hanka zo svojej izby na klinike videla priamo do známeho kotla v jeho masíve, a tak nečudo, že jej prirástol k srdcu rovnako ako iné tatranské štíty. Väčšinu voľného času trávila na skalách s členmi IAMES-u. Medzi jej dobrých priateľov a častých spolulezcov patrili aj Slavo Cagašík a Alo Huba. Jej prvou väčšou túrou bol výstup na Lomnický štít.
Str. 30

Prvý český vedec vo Vysokých Tatrách
Text: Ivan Bohuš st.
Snímky: Ivan Bohuš ml.
Volal sa Karel Kořistka. Plné meno Karel František Edvard Kořistka sa objavuje len v úradných dokumentoch. Sám oň očividne nestál. Bol geograf a Vysoké Tatry si vybral za predmet a priestor svojich topografických výskumov v polovici 19. storočia.
Str. 32 – 34

Aká bola zima 2015/2016?
Text, grafy a obrázky: Ing. Ľubomír Klocok, CSc. a kolektív Strediska lavínovej prevencie Horskej záchrannej služby
Bola uplynulá zima atypická takmer vo všetkých parametroch, či už je to množstvo zrážok a z toho vyplývajúca hrúbka snehovej pokrývky, teplota či slnečný svit, ktoré zimu charakterizujú? Medzi ľuďmi prevládajú názory, že bola nadpriemerne teplá, dokonca, že to ani nebola zima, ale „najchladnejšie leto“. Bolo málo snehu a počasie celkovo veľmi nevyrovnané a rozkolísané. Tak aká bola uplynulá zima naozaj?
Str. 38 – 39