Smrek premiešaný s jedľou
Text a snímka: Lenka Burdová
Lesným chodníčkom kľukatiacim sa pomedzi stromy sme sa štverali do kopca. Pod nami sa vinula Roháčska dolina. Museli sme prekonať približne štyristo výškových metrov, aby sme sa dostali na miesto, kde v roku 2013 decembrový a vlaňajší májový vietor horu vyvrátil. Tých, ktorí stromčeky sadili, sme videli len od chrbta. Boli už pod hornou hranicou lesa.
Str. 5
Neželané prvenstvo
Text: Lenka Burdová
Snímky: Stanislav Plško
Tatranský národný park sa môže pochváliť najnovším prvenstvom. Nielenže bol ešte na československom území založený ako prvý, ale je aj prvým zákonom chráneným územím v Karpatoch, v ktorom sa v najprísnejšom stupni ochrany prírody vyrába a rozsypáva drevná štiepka. Nie ako dekorácia či na ochranu pred burinou, ale z dôvodu „obnovy životného priestoru pre pôvodné druhy flóry a fauny...“
Str. 6 – 7
V balóne ponad Tatry
Text: Igor Ľudma
Snímky: Martin Kupčo
Ľudia odjakživa túžili lietať a ľahučko sa vznášať v oblakoch. V starej Číne už v treťom storočí pred Kristom používali teplovzdušné balóny na vojenský prieskum. Na dvore kráľa Ľudovíta XVI. predviedli svoj prvý let teplovzdušným balónom 4. júna 1783 bratia Montgolfierovci. Prvými pasažiermi boli ovce, kačka a sliepka. Balón s ľudskou posádkou preletel ponad Tatry po prvýkrát pred sto desiatimi rokmi.
Str. 8 – 9
Botanik, ktorý zasvätil život machorastom
Text: Zuzana Homolová
Snímky: Zuzana Kyselová
Docent RNDr. Rudolf Šoltés, CSc. sa narodil 8. apríla 1945 v Poprade –Veľkej, kde v rokoch 1951 – 1959 získal základné vzdelanie. Stredoškolské štúdium s maturitou absolvoval na Priemyselnej škole chemickej vo Svite v rokoch 1959 – 1963. Vyštudoval Prírodovedeckú fakultu Univerzity Komenského (UK) v Bratislave, na ktorej promoval v roku 1969 v študijnom odbore biológia. O štyri roky neskôr obhájil rigoróznu prácu na tej istej fakulte a získal titul RNDr. vo vednom odbore botanika. Neskôr, v roku 1980, nastúpil na externú ašpirantúru, ktorú úspešne ukončil o päť rokov neskôr obhájením dizertačnej práce s názvom „Ekologicko-syntaxonomické hodnotenie bryocenóz vo Vysokých a Belianskych Tatrách“. V rokoch 1969 – 1974 pôsobil ako vedecký pracovník na Prírodovedeckej fakulte UK Bratislava.
Str. 10 – 11
Neznáme známe jazero
Text a snímky: Pavol Kráľ
Na jar roku 1984, hneď po roztopení ľadu, vyplavila voda Štrbského plesa ku brehu dvesto mŕtvych tiel neznámych bielych rýb. Udalosť vyvolala veľké prekvapenie a na myseľ sa tlačilo viacero otázok: Čo je to za druh? Ako to, že o týchto rybách nič nevieme? Prečo uhynuli? A aké prekvapenia môže ešte ukrývať vodná hladina jazera?
Str. 12 – 16
Prvá pomoc v horách
Text: Zuzana Turočeková
Snímky: archív ATE
Počiatky horskej medicíny vo svete siahajú do sedemdesiatych rokov minulého storočia, kedy rástla popularita zimných aj letných športov v horách. V tom čase sa organizovalo aj množstvo expedícií do najvyšších svetových pohorí a spolu s nimi stúpala aj potreba zdravotníckeho zabezpečenia členov expedície. Na medzinárodnej úrovni sa horskej medicíne začali ako prví venovať lekári Svetovej horolezeckej federácie v roku 1981.
Str. 17
Počkáme, kým voda most odnesie?
Text: Lenka Burdová
Snímky: Ján Slivinský
V lykožrútom ničenej Bielovodskej doline dielo skazy dokonáva vietor. Kmeňmi stromov je zahatané už aj koryto potoka Biela voda. Napriek tomu, že ide o vodohospodársky významný tok, ochranári ich na breh premiestniť nedovolili. Chrániac ohrozené druhy flóry tvrdia: „...súčasný stav koryta toku neohrozuje povodňou nižšie položené infraštruktúrne objekty“. Ani vodohospodári sa netaja postojom, že keďže ide o horskú bystrinu, ako taká by mala byť ponechaná svojmu osudu.
Str. 18 – 22
Smrť v súboji
Text a snímky: Radoslav Michalec
Zážitok, na ktorý sa nezabúda a nebýva často, som prežil v jedno slnečné predpoludnie na ochrannom obvode Oravice. Jedenásteho mája sme s kolegom Dávidom našli usmrtenú medvedicu druhým, tzv. teritoriálnym medveďom. Predtým som o tom viackrát počul a čítal, tak mi to na mieste nálezu pripadalo ako bežná vec. Keď som sa však pokúšal pochopiť, čo a ako sa tu presne, tak sa to zmenilo na detektívnu prácu.
Str. 23
Zo starej dievky nevesta
Text a snímky: Lenka Burdová
Aby ste sa dostali hlboko do podzemia Belianskej jaskyne, musíte najskôr prejsť štvrť kilometra a pritom zdolať stodvadsaťmetrové prevýšenie. Ak už stojíte pred vchodovými dverami a máte prepotené tričko, radšej si ho prezlečte. Inak vám vo vnútri, kde nie je viac ako šesť stupňov Celzia, bude zima. A teraz už pokojne vstúpte. Som si istá, že uvidíte niečo, čo ste ešte nevideli.
Str. 24 – 25
Nestál o nijakú slávu
Text: Ivan Bohuš st.
Snímky: archív Ivana Bohuša ml.
Prvé známe výstupy turistov po „praktických trasách“ na markantné tatranské štíty a horolezecké prvovýstupy na turistom nedostupné veže a vežičky až po nepatrné, zato lezecky atraktívne elevácie zubatých hrebeňov, sú pomerne spoľahlivo zdokumentované. Stalo sa to zväčša pohotovou publikáciou nových ciest v odborných periodikách. Zaujímavý paradox predstavujú Rysy, jeden z najpopulárnejších tatranských vyhliadkových štítov. Prví ľudia stáli na ich vrchole v lete v roku 1840, mlčali však o tom a o Rysoch sa po ďalšie štyri desaťročia fakticky nič nevedelo.
Str. 26 – 27
Vznik národného parku iniciovali lesníci
Text: Ivan Bohuš st.
Snímky: archív Štátnych lesov TANAPu
„Ťažisko národohospodárskeho významu Vysokých Tatier je v rekreačných hodnotách ich lesov, ktoré koristnícke lesné hospodárstvo urbárnikov nie je schopné uchovať a zabezpečiť. Tatry, ktoré boli predurčené na to, aby sa stali národným parkom Uhorska (Magyarországnak nemzeti parkja legyen) sa tak menia v devastovanú krajinu,“ napísal spišský župan Július (Gyula) Csáky v liste adresovanom ministrovi pôdohospodárstva Ignácovi Darányimu.
Str. 30 – 31
Na wycieczkach v poľských Tatrách
Text a snímky: Gustáv Luczy
Poľské Tatry sú veľmi pekné a zaujímavé, našincami však málo navštevované. Pravdepodobne sú zaujímavejšie trhy v Nowom Targu. Moje poznávanie tejto strany Tatier začalo pred desiatkami rokov, keď som sa s priateľmi vybral na hrebeň Západných Tatier. Zo Zverovky sme vystúpili na Volovec a pokračovali hrebeňom na východ, s odbočkou na Bystrú. Bivakovali sme v Tomanovom sedle (voda v pliesku), ale nekládli sme oheň, nerušili a neplašili. A ani nás v noci nerušil a neplašil ani macko ani strážca prírody...
Str. 32 – 34
Nesúťažili. Sadili
Text: Miroslav Jurčo
Snímka: Pavol Fabian
Aby sme mohli v kalamitnom území Tatranského národného parku sadiť stromčeky, musíme vyhlasovať verejné súťaže. Ibaže nie vždy takto obchodovaná plocha je dostatočne veľká na to, aby bola pre súťažiacich finančne zaujímavá. Tak ako napríklad pätina hektára v ochrannom obvode Vyšné Hágy. Pri vyhlasovaní verejnej súťaže sme zistili, že v predmetnom ochrannom obvode je potrebné v tomto roku obnoviť len plochu o výmere 0,20 hektára vysadením 350 kusov voľnokorenných sadeníc smreka a smrekovca.
Str. 35
Otvorenie záhrady
Text a snímky: Janka Černická
Ôsmy máj, deň otvorenia našej botanickej záhrady v tohtoročnej sezóne. Slnkom zaliate ráno priam pozývalo na návštevu prírody. Nebolo tomu inak ani v Tatranskej Lomnici. Už o pol deviatej stáli pred bránami záhrady prví návštevníci. Po vstupe väčšina z nich zamierila priamo k stolom so sadeničkami kvetín. Tešili sa, že si konečne môžu kúpiť kvietky domov do svojich skaliek.
Str. 38