Časopis TATRY č. 3/2019

Martina Petránová
Šéf envirorezortu dal nateraz návštevnému poriadku stopku
Zdá sa, že Tatry vstúpia do letnej turistickej sezóny opäť bez návštevného poriadku. Po tom, čo sa voči návrhu z dielne Správy TANAP-u zniesla vlna kritiky predovšetkým od horolezcov, vysokohorských turistov, skialpinistov a horských sprievodcov, ale i bežných návštevníkov Tatranského národného parku, sa šéf envirorezortu rozhodol, že nateraz pozastaví proces schvaľovania návrhu nového Návštevného poriadku TANAP-u. Podľa neho musí byť na ňom najprv všeobecná zhoda.

Martina Petránová
Slovensko má novú envirostratégiu. Rieši aj bezzásahové územia
Po štvrťstoročí má Slovensko novú stratégiu environmentálnej politiky. Medzi najväčšie výzvy, ktoré rieši, patrí popri kvalite ovzdušia a odpadoch aj ochrana biotopov a druhov hlavne v lesných, lúčnych a mokraďových ekosystémoch. Šesťdesiatstranový dokument Zelenšie Slovensko, ktorý okrem iného nastavuje ciele v týchto oblastiach pre rok 2030, navrhuje rámcové opatrenia na zlepšenie súčasnej situácie a obsahuje i základné výsledkové indikátory, vypracoval Inštitút environmentálnej politiky (IEP) pri ministerstve životného prostredia aj na základe konzultácií s ďalšími odborníkmi a podnetov verejnosti, koncom februára ho schválila vláda. Zatiaľ čo envirorezort ho považuje za prelomový, kritici sa už nechali počuť, že ide len o vágny a málo ambiciózny dokument, keďže neobsahuje žiadne konkrétne kroky a ani riešenia.

Martina Petránová
Žiadajú jasné pravidlá
Bytostným záujmom a strategickým cieľom štátu by mal byť taký budúci režim na území Tatranského národného parku, ktorý na určených územiach a pri rešpektovaní ochrany prírody umožní aj rozumný rozvoj tatranských obcí a cestovného ruchu i zvyšovanie kvality poskytovaných služieb. S takouto výzvou najnovšie prišli horské sídla, tatranské a podtatranské samosprávy spoločne so zástupcami cestovného ruchu, ktorým prekáža, že Tatrám stále chýba zonácia – teda jasné pravidlá, ktoré by stanovili, čo sa kde v národnom parku môže a čo už nie.

Michal Jurčo
Nebezpečná hra so zápalkami
Rýchly nástup jari, slnečné počasie a minimum zrážok sa v posledných týždňoch podpísali pod množstvo požiarov v tatranskej a podtatranskej oblasti. Na území v správe Štátnych lesov TANAP-u sa oheň rozhorel hlavne v blízkom okolí rómskych osád.

Martina Petránová
Opäť Dhaulágirí
V tejto chvíli by mal byť najúspešnejší slovenský himalájista Peter Hámor už pod severozápadným hrebeňom Dhaulágirí (8 167 m). Na siedmu najvyššiu horu sveta sa chce pokúsiť vyliezť novou cestou, ktorú mal v pláne už pred dvoma rokmi.

Ľubica Stančíková
Storočná lavína zmenila podobu Žiarskej doliny
Sedmička je vraj šťastné číslo. Lavína, ktorá spadla v Žiarskej doline pred desiatimi rokmi, definitívne zmenila jej podobu, úplne vyholila jej záver a narobila obrovské škody. Tú najväčšiu neurobila, nevzala nikomu život. Až neskôr sa zistilo, že ju vytvorilo sedem lavín, ktoré padli tesne za sebou.

Gabriela Chovancová
Obete zimy prinášajú budúcnosť symbolu Tatier
Zima na prelome rokov 2017/18 bola veľmi kritická pre kamzíky v Západných, Vysokých a Belianskych Tatrách. Na výskumnú stanicu Štátnych lesov TANAP-u v Tatranskej Lomnici bolo za uvedené obdobie privezených 43 uhynutých jedincov alebo fragmentov ich tiel. Všetky kadávery boli spracované v laboratóriu, niektoré vzorky boli zaslané na ďalšie analýzy spoluriešiteľským inštitúciám. Prvé výsledky sú už na svete.

Peter Svätojánsky
Pády na ľade i lavíny
Nie každý deň sa stane, aby dve osoby prežili niekoľko stometrové pády bez vážnejších poranení. Jednoducho, šťastie im bolo naklonené. Šťastie v horách však obišlo nášho kamaráta a dlhoročného kolegu, ktorého strhla lavína vo Veľkom Mlynárovom žľabe. Počas tejto zimy nebolo veľa smrteľných nehôd, no stále mali spoločného menovateľa, ktorým boli lavíny.

Pavol Svetoň
Od prvej vrtuľníkovej havárie vo Vysokých Tatrách ubehlo 50 rokov
V letovom denníku Mi-4, ktorý začal pomáhať tatranským záchranárom v roku 1969, boli záznamy o prvom použití vrtuľníka v histórii záchrany v slovenských horách pri lavínovom nešťastí. Posádka – pilot veliteľ Miroslav Šmálik, pilot Ladislav Frnka a palubár Leoš Fúra – vysadila záchranárov a pátrala po turistoch, ktorých zasypala lavína na Kráľovej holi – Kotol Holičná v Nízkych Tatrách. Potom dopravila mŕtve telá do doliny. Bol tam i záznam o preprave zranených od Zeleného plesa a o pomoci pri zabezpečovaní lyžiarskych pretekov. Dňa 7. mája 1969 však už v letovom denníku nebolo nič... Len smrť napísala niekoľko riadkov. Vtedy došlo k prvej vážnej tragédii.

Martina Petránová
Náučným chodníkom
Práve na jar, keď sa príroda prebúdza zo zimného spánku, je ideálny čas na prechádzku Prameniskom. Náučný chodník križujúci Národnú prírodnú rezerváciu Pramenište vám prostredníctvom piatich infopanelov vyrozpráva príbeh o jedinečnom území, v ktorom významnú úlohu zohráva voda.

Marián Šturcel
Tatranské rodinné klany
Prvého januára načal Tatranský národný park už 71. rok svojej existencie. Hodnotenie stavu jeho prírody je predmetom rôznych diskusií, konferencií, publikácií. Lesy sú v Tatrách dominantným ekosystémom, pri vzniku národného parku boli vzhľadom na stáročia trvajúci exploatačný prístup ľudí v oveľa horšom stave ako dnes. K zlepšeniu kvantitatívnych aj kvalitatívnych parametrov výrazne prispel v spolupráci s prírodnými procesmi človek so zjednodušeným prívlastkom „lesník-ochranár“. Plnil úlohy, ktoré mu pri rekonštrukcii tatranských lesov zadal najmä zákon SNR č.11/1949 Zb. o TANAP-e a nariadenie Zboru povereníkov Slovenska č. 5/1952 Zb. Za uplynulých 70 rokov to boli stovky mužov a žien v zelenom, ktorí na rôznych úrovniach usmerňovali a riadili práce priamo v teréne tak pri starostlivosti o lesy, ako aj pri ďalších, hovoríme im, verejnoprospešných činnostiach. Pri viacerých povolaniach často „jablko nepadá ďaleko od stromu“. Je tomu tak aj pri pohľade späť na ľudí, ktorí venovali tatranskej a pieninskej prírode niekedy aj celý svoj pracovný život. Pritom je obdivuhodné a cenné, že vo viacerých prípadoch môžeme hovoriť pri odovzdávaní poznatkov a štafety o osobitných tatranských lesníckych klanoch.

Martina Petránová
Dušou jaskyniar
Niektorí ho označujú za chodiacu encyklopédiu, ďalším imponuje jeho špecifický zmysel pre humor, ktorý z neho spolu s rozhľadenosťou robí skvelého parťáka do nielen odborných debát. Vyštudovaný geológ, ktorému učarovalo jaskyniarstvo, oslávil v marci sedemdesiatku, no na jeho „pracovnom“ tempe to vôbec nebadať. Publikuje, prednáša, podieľa sa na budovaní náučných geologických lokalít a chodníkov. A to je len zlomok jeho početných aktivít. Stano Pavlarčík sa nikdy netajil tým, že ho priťahuje všetko neznáme, nepoznané a často zabudnuté. Tvrdí, že stále je čo objavovať – vo svete a v Tatrách zvlášť...

Marián Soják
Stredovek a novovek v našich veľhorách
Aktuálny názov Vysokých Tatier je odvodený z jeho prvých stredovekých podôb. Názov „Triti“ slovanského pôvodu znamená skaly, v zmysle azda skalnaté hory. V polovici 11. storočia zasiahla aj oblasť Tatier expanzia maďarských jazdeckých družín a naše veľhory sa stali súčasťou ranofeudálneho uhorského štátu. V priebehu 13. storočia, najmä po mongolsko-tatárskom vpáde v rokoch 1241 – 1242 sa pod Vysokými Tatrami usadili nemeckí (prevažne saskí) kolonisti. V 14. storočí obsadzovali horské oblasti Spiša Rusíni, Ukrajinci, ba žilo tu tiež mnoho Židov, na severnom Spiši Goralov nápadne pripomínajúcich svojím jazykom poľské etnikum a od 15. storočia aj čoraz početnejšia rómska komunita. Išlo teda o národnostne zmiešaný región s dominanciou pôvodného slovanského obyvateľstva. Prejavilo sa to aj na bohatstve stredovekého a novovekého osídlenia Vysokých Tatier, alebo sa zasídľujú až po zakladaní prvých tatranských osád na konci 18., resp. v 19. storočí?

Martina Petránová
Aj takto by mohli vyzerať TATRY
Ako by mohli vyzerať Tatry? Čo im chýba, na čom by mohli stavať, kde všade sú problematické miesta a v čom spočíva ich nevyužitý potenciál? Aj tieto otázky si položili architekti z občianskeho združenia UzemnePlany.sk a výsledkom je 28 nápadov pre lepšie Tatry, ktoré v marci predstavili v starosmokoveckej Vile Flóra.

Gustáv Luczy
Spomienka na balkánske hory Făgăraș
Pohorie Făgăraș tvorilo časť južnej hranice bývalého Sedmohradska. Hlavný hrebeň je vzdušnou čiarou dlhý približne 70 kilometrov, z toho zhruba 60 kilometrov neklesá pod hranicu 2 000 m n. m. Výnimkou je akurát sedlo Zârna vo východnej časti pohoria, ktoré sa nachádza vo výške 1 923 m n. m. Najvyššími vrcholmi sú Moldoveanu (2 544 m) a Negoiu (2535 m). Na severe sa hory strmo zvažujú do údolia, zatiaľ čo na juh vysielajú až 30 kilometrov dlhé doliny. Charakter pohoria je v centrálnej časti „tatranský“, inde kombinovaný „vysokonízkotatranský“.

Katarína Bohušová
Svetový unikát
Pod Tatrami otvorili najvyššiu indoorovú lezeckú stenu na svete! Za jedinečným projektom stojí Tina Adamcová s Marošom Kočanom, ktorí za desať mesiacov premenili roky chátrajúcu popradskú paneláreň na miesto, ktoré dnes vyhľadávajú lezci zo širokého okolia.

Zuzana Kyselová
Sila lesných bystrín
Tatranské chodníky vo vyšších polohách sú ešte zatvorené, ale v Tatrách je aj tak stále dosť miest, kde sa oplatí ísť hoci aj na nenáročný výlet. Najmä teraz, keď sa príroda prebúdza a dni sa pomaly predlžujú... Jedným z takých je i Račkova dolina.

Jozef Gurník
Belianske Tatry
V rámci nášho seriálu, ktorý je venovaný Belianskym Tatrám, tentokrát nakukneme do doliny, ktorá susedí s Čiernou dolinou. Tú sme vám spolu so Suchou dolinou predstavili v minulom čísle časopisu TATRY, a tak prišiel rad aj na Babiu dolinu.