Pribúdajú reflexné turistické značky
Text a snímka: Lenka Burdová
Tak, aby sme v tom mali jasno: „Návštevníci národného parku môžu vykonávať pešiu turistiku len po turistických, náučných a kúpeľných chodníkoch s výnimkou tých, na ktorých bol pohyb obmedzený alebo zakázaný rozhodnutím orgánu ochrany prírody a krajiny. ... V chránených územiach s piatym stupňom ochrany je pohyb po turistických a náučných chodníkoch dovolený v dennej dobe od hodiny po východe slnka do hodiny pred západom slnka.“ 1
Str. 5
Batymetria Štrbského plesa
Text a snímky: Pavol Kráľ
Ľudia odjakživa túžili poznať tajomstvá ukryté pod hladinou riek, jazier či oceánov. Merali ich hĺbku, zisťovali brody, hlbočiny, pátrali po živočíchoch, rastlinách. Takto vznikli postupne i mapy vodných nádrží a v nich zakreslené vrstevnice, ktoré dokumentujú profil dna. Čiže batymetrické mapy. Tatranské plesá neboli výnimkou. Už prví bádatelia sa pokúšali odmerať najhlbšie miesta v jazerách. Dokonca aj preto, aby vyvrátili zaužívané mýty o prepojení tatranských plies s morom.
Str. 6 – 7
Cestou necestou cyklistickou
Text: Lenka Burdová
Snímky: Peter Šaling
V minulosti výletníci ani len nesnívali o tom, že by sa do Tatier štverali na dvoch kolesách. Veď ako by mohli, keď prvý velocipéd, ktorý si dal v roku 1818 patentovať barón Karl Dreis1, nemal pedále a bol poháňaný behom. Ťažko si predstaviť i tých, ktorí v šesťdesiatych rokoch devätnásteho storočia síce už šliapali do pedálov, ale sedeli pritom na obrovskom prednom kolese, ktoré nimi poháňali2. No vývoj sa nezastavil a v roku 1981 bol na trh uvedený prvý horský bicykel3. A dnešní majitelia tohto vynálezu sa zastavia asi len pred máločím.
Str. 8 – 9
Strach ukrýva v hlbinách duše
Text: Lenka Burdová
Snímky: archív Petra Hámora
Otáľala som dlho. Napokon ma premohla zvedavosť a ja som ju s veľkou bázňou oslovila. Súhlasila, aj keď v tých dňoch už mala naponáhlo. Privítala ma sebe vlastným úsmevom a mne nezostávalo nič iné, len klásť otázky. Márii Hámorovej, riaditeľke Medzinárodného festivalu horských filmov a, a to v prvom rade, manželke Petra Hámora, ktorý má za sebou trinásť úspešných výstupov na vrcholy dvanástich osemtisícoviek.
Str. 10 – 11
Úrazov je opäť viac
Text: Ingrid Janigová
Snímky: archív HZS
Horskí záchranári sa zapotili v minulom roku o čosi viac, ako to bolo predvlani. V roku 2015 celkovo zaznamenali 2 229 úrazov, z toho 455 bolo vo Vysokých Tatrách, kde prevládali najmä ľahké a stredne ťažké zranenia. Tragicky sa skončili návštevy hôr v 42 prípadoch, z toho až 19 je evidovaných v našich najvyšších horách. „Úrazov, o ktorých môžeme povedať, že ľudia boli priamo v ohrození na živote, sme zaznamenali 43 prípadov,“ priblížil Jozef Janiga, riaditeľ Horskej záchrannej služby (HZS).
Str. 13
Vzácnosti pieninskej flóry
Text a snímky: František Bača
Keď stretnem ľudí nadchýnajúcich sa prírodou a opýtam sa ich, či poznajú Pieniny, rozžiaria sa im oči a nostalgicky spomínajú, čo všetko ich tam, na tomto malom kúsku Slovenska, upútalo či očarilo.
Str. 14 – 15
Rušný život v jazierkach
Text: Janka Černická
Snímky: Lenka Burdová, Janka Černická
Príroda v jarných mesiacoch ožíva neočakávaným tempom. Vidno to aj na aktivite obojživelníkov, ktoré sa, v snahe zachovať svoj rod, sústreďujú na miestach vyhovujúcich nakladeniu a oplodneniu vajíčok a vývoju novej generácie. Niektoré druhy obojživelníkov si našli vhodné podmienky pre rozmnožovanie a život aj v jazierkach Expozície tatranskej prírody v Tatranskej Lomnici.
Str. 16 – 17
V cuku letku rozsypané semienka
Text: Lenka Burdová
Snímky: Vladimír Michalec
Sú zväčša drobné a spred nosa nám ufrngnú skôr, ako si ich vôbec stihneme všimnúť. Napriek tomu sa nedá povedať, že by boli nenápadné. Zvlášť na jar, keď nás ich štebot ráno prebúdza a zväčša počas celého dňa sprevádza. „V zime môžeme počuť spev iba ak tak krivonosov. Samozrejme, žiaden zo zvyšných vtákov nepríde počas tohto obdobia o hlas. Je to dané ich rozmnožovacím pudom a vytváraním si teritória. Spevavce dajú spevom najavo, že tu majú svoje hniezdisko. Začnú spievať vo februári, marci a končia koncom júna. Vraví sa, že svätý Ján im berie píšťalky. Ale to nie je tak celkom pravda. Vo vyšších polohách Tatier sa ozývajú ešte v polovici júla,“ hovorí sprievodca naším dnešným rozprávaním Vladimír Michalec, lesník z ochranného obvodu Habovka a milovník vtáctva.
Str. 18 – 21
Dve tiesňavy
Text a snímky: Gustáv Luczy
Ako bývalý dobrovoľný člen stráže prírody v Národnom parku Malá Fatra, dostával som sa často do Jánošíkových dier nad Terchovou. Je to niekoľko na seba nadväzujúcich tiesňav: Nové, Dolné a Horné Diery a Tesná rizňa. Sprevádzal som v nich aj niekoľkých zahraničných návštevníkov, ktorí boli na služobných cestách v závode, v ktorom som pracoval.
Str. 24 – 25
Pred šesťdesiatimi troma rokmi
Text: Lenka Burdová
Snímky: Štefan Chyla
Majstrovstvá lesníkov v lyžovaní SR s medzinárodnou účasťou - Venerovského memoriál písal v tomto roku už svoje päťdesiate druhé pokračovanie. Premýšľala som nad tým, ako vám jeho priebeh opísať bez toho, aby som vás nudila. Napokon som zvolila možnosť uverejniť krátku správu s výsledkami na strane štyri. A v nasledujúcich riadkoch sa, vďaka Jozefovi Müllerovi a fotografiám z jeho archívu, môžeme vrátiť o šesťdesiattri rokov späť a slovami vtedajších i dnešných účastníkov si pripomenúť Venerovského memoriál v roku 1950 v Tatranskej Lomnici a v roku 1953 v Tatranskej Javorine.
Str. 26 – 27
Nahliadnite do poľovníckeho zámočku
Text a snímky: Peter Ličák
Od konca minulého roka majú Vysoké Tatry o jeden unikát viac. Po 131 rokoch môžu turisti nahliadnuť do legendami opradeného poľovníckeho zámočku v Tatranskej Javorine. Na Mačkovej poľane, s najkrajším výhľadom na Muráň, si ho dal postaviť najbohatší tatranský zemepán, pruský magnát, knieža Christian Kraft Hohenlohe – Öhringen, vojvoda z Ujestu (21. marca 1848 – 14. mája 1926).
Str. 28 – 30
Majstrovstvá Európy v „hockeyi kanadském“
Text a snímky: Oto Jalčovik
Nie je témou tohto príspevku podrobne popisovať priebeh Európskeho šampionátu v ľadovom hokeji z roku 1925. Snažím sa k získaným pohľadniciam a fotografiám zachytávajúcim históriu Tatier priradiť mená osôb, prípadne názvy miest, objektov a hlavne presné obdobia a udalosti, ktoré sú na nich zobrazené. Tak sa začal odvíjať aj príbeh fotografie označenej číslicou „jeden“.
Str. 32 – 34
Jedinečný muž
Text: Lenka Burdová
Snímka: obálka knihy
„V hlúčiku ľudí stál územčistý lekár so skúmavým, prenikavým pohľadom a priateľsky so všetkými diskutoval. Zdanlivo nezávislý rozhovor bol spôsobom premeny príjemného spoločenského miesta na ambulanciu, v ktorej zisťoval reálny zdravotný stav svojich pacientov,“ toľko z úvodu knihy Zuzany Kollárovej o jedinečnom mužovi, Dr. Michalovi Guhrovi, lekárovi srdca i duše. Musela by som žiť najmenej tri životy, aby som stihla čo i len zlomok z toho vykonať, čo on sám.
Str. 38
Prekvapila nás krása prírody
Text a snímky: Peter Šaling
Pri potulkách po ostrove Kréta som sa dostal aj do Národného parku Samaria. Pomenovaný je po malej dedinke, ktorá zanikla, zostali po nej už len zrúcaniny.
Str. 39