Martina Petránová
Turistické značenie by mali chrániť paragrafy
Niet pochýb o tom, že Slovensko má jedno z najlepších turistických značení na svete. Skalní turisti i samotní značkári tvrdia, že jeho kvalitu a hustotu nám môžu závidieť nielen okolité krajiny. Momentálne definuje turistické značenie „len“ technická norma, tá však nie je záväzná, preto dvojica koaličných poslancov prišla s iniciatívou, aby ho zastrešovali paragrafy. Vďaka návrhu zákona o turistických trasách by sa mu tak mohla dostať nielen lepšia ochrana, ale aj viac financií. Zatiaľ čo Klub slovenských turistov, ktorý sa stará o značenie na väčšine turistických chodníkov na Slovensku, ich zámer kvituje, horských sprievodcov vyviedli niektoré z navrhovaných ustanovení z rovnováhy. Tie totiž počítajú s tým, že ich monopol sa skončí.
Martina Petránová
Marek Biskupič: Nechystám sa len sedieť v kancelárii
Po devätnástich rokoch vystriedal Jozefa Janigu na poste riaditeľa Horskej záchrannej služby Marek Biskupič. Jeho meno nie je tým, ktorí sa pohybujú v horách, neznáme. Ostatné desaťročie stál na čele Strediska lavínovej prevencie, predtým, ako sa udomácnil na stoličke šéfa horských záchranárov, bol tiež predsedom Národnej asociácie horských vodcov SR. V rozhovore nám prezradil, aké zmeny a výzvy čakajú horskú záchranu i jednotlivé oblastné strediská. Nedalo nám a opýtali sme sa ho aj na to, či sa mu napriek tomu, že je skúseným horským vodcom a dlhoročným záchranárom, niekedy stalo, že podcenil hory.
Jana Tomalová
40 rokov po: O sezónnej uzávere
Tatry majú od novembra do polovice júna na svojich návštevníkov „nerovnaký meter“. Kým pre turistov kráčajúcich po slovenských chodníkoch platí sezónna uzávera vysokohorského priestoru z dôvodu ochrany prírody, tí na poľských „szlakoch wysokogórskich“ sa pri plánovaní zimnej túry nemusia obmedzovať takmer vôbec. Prečo žije zimná turistika v Tatrách dva životy? Má sezónna uzávera na slovenskej strane zmysel? Pozývame vás hľadať odpovede do histórie, súčasnosti i budúcnosti inštitútu ochrany prírody, ktorý vstúpil do platnosti v sezóne 1980/1981.
Vladimír Michalec
Zimné klopkanie a jarné radostné bubnovanie
„Klop, klop, klop... Ťuk, ťuk, ťuk...“ Chvíľu ticho a potom sa tento zvuk opakuje zas s podobnou pravidelnosťou. V zimnom čase sa možno pre niekoho neznáme hlasy nesú ako morzeovka do ticha ihličnatého aj listnatého lesa. Ich nositeľmi sú zaujímavé tvory z ríše vtáctva – ďatle.
Mikuláš Argalács
Bol Rainer naozaj zakladateľom kúpeľov?
V roku 1793 si nechal gróf Štefan Csáky postaviť na miestach dnešného Starého Smokovca poľovnícku chatu. Tento akt je označovaný za začiatok budovania tatranských osád, pričom táto je považovaná za prvú z nich na južných svahoch Vysokých Tatier. Vznik osady, nazvanej neskôr Smokovec, však predsa len položil základy jedného z významných odvetví cestovného ruchu (pre Vysoké Tatry osobitne významných) – kúpeľného cestovného ruchu. A v súlade s tým je v pozícii budovateľa týchto základov osobnosť Jána Juraja Rainera mimoriadne významná.
Marek Ružinský
Príbeh „v jednom zábere“ alebo National Geographic vo Vysokých Tatrách
Podtatranské múzeum v Poprade má vo svojich zbierkach fotografiu, ktorej pôvod, spôsob získania, autorstvo a datovanie neboli až doteraz známe. Snímka má rozmery 18 x 24 centimetrov. Na zábere je horská scenéria, pohľad na štvoricu mladých žien v dobovom odeve, ktoré stoja pred skupinou ihličnatých stromov pri drevenom zábradlí. V pozadí sa nachádzajú zasnežené tatranské štíty. Ide o pohľad na Malú Studenú dolinu s výhľadom na Lomnický štít z cesty pod Hrebienkom. Ak chcete vedieť, vďaka komu sa Vysoké Tatry ocitli na stránkach svetoznámeho magazínu National Geographic, zalistujte si v aktuálnom vydaní časopisu TATRY.
Alexandra Bachledová
Fašiangy v Batizovciach
V Popradskej kotline, priamo pod Vysokými Tatrami, leží obec Batizovce. Je jednou z mála, v ktorých zvyk fašiangového sprievodu pretrval do súčasnosti. Masky, s ktorými sa ešte dodnes môžete v dedine stretnúť v období tesne pred Popolcovou stredou, neostali v minulosti bez povšimnutia ani u Jána Olejníka. V rámci publikácie Ľud pod Tatrami im venoval samostatnú pozornosť. Po niekoľkých rokoch sa preto vraciame do Batizoviec. Sledujeme, čo sa zmenilo či nezmenilo, čo sa zachovalo a aký je predpoklad udržania tejto tradície.
Jana Tomalová
Tatry proti zmene klímy
Dve oblasti karpatského oblúka majú minimálne jedného spoločného menovateľa. Tatranský národný park i ukrajinská lokalita Vyhoda na Zakarpatí sa pasujú s otázkou, ako pomôcť svojim nepôvodným smrekovým porastom v boji proti klimatickým zmenám.
Martina Petránová
Ján Marhefka: Očakávali sme, že pri diskusii o reforme sa bude s nami počítať
Reforma národných parkov, o ktorej chceli poslanci hlasovať ešte na jeseň, dostala napokon zelenú pár dní pred Vianocami. Novelu zákona o ochrane prírody a krajiny si ako čerešničku na torte nechávali až na úplný záver svojej poslednej minuloročnej schôdze. Parlament ju nakoniec „odklepol“ necelú hodinu a pol pred polnocou aj s pozmeňovacím návrhom Györgya Gyimesiho. Do poslednej chvíle však nebolo jasné, či sa miska váh nakloní na stranu jej zástancov, alebo budú tlieskať tí, ktorí sa s ňou nestotožnili. Výsledok bol tesný. Aj o tom, ako tento krok vnímajú Štátne lesy TANAP-u, ktoré ako správca majetku štátu na území najstaršieho národného parku na Slovensku k 1. aprílu končia, sme sa porozprávali s ich riaditeľom Jánom Marhefkom.
Mikuláš Michelčík
Podobnosť čisto náhodná?
...alebo prečo sa jedno oko starého lesníka Tatrách usmieva a druhé plače
Emeritný lesník aj po takmer dvoch desaťročiach na dôchodku naďalej sleduje dianie vytvárané neustálymi zmenami, ktoré sa odohrávajú „v jeho rezorte“. Či už sú to zmeny v obsahovom zameraní lesníckych a ochranárskych činností, v personálnych zmenách rezortov a organizácií, v legislatíve týkajúcej sa lesníctva a ochrany prírody, alebo celospoločenskom prostredí, ktoré taktiež citlivo vníma dianie späté s interakciou človeka a prírody. Ako na niekdajšieho riaditeľa Štátnych lesov TANAP-u Mikuláša Michelčíka zapôsobili diskusie o reforme národných parkov na Slovensku a čo mu jej schvaľovanie pripomenulo, sa dočítate na stránkach časopisu TATRY.
Silvia Hyblerová
EKO zbrane na škodcov lesa
Výsledkom spolupráce Výskumnej stanice a Múzea TANAP-u v Tatranskej Lomnici s viacerými vedeckými inštitúciami je nová „eko zbraň“, ktorá by mohla pomôcť ochrániť ihličnany proti premnoženému hmyzu. Kompozitné gule boveriové s pracovným názvom KGB sú už v procese patentovania, záujem o ne dokonca prejavila medzinárodná spoločnosť, ktorá by ich chcela vyrábať a uviesť na trh. Objav ocenilo aj Centrum vedecko-technických informácií SR, ktoré hlavným autorom udelilo Cenu za transfer technológií na Slovensku v kategórii Inovátor/Inovátorka roka 2021.
Pavol Kráľ
Kde zimujú tatranské žaby?
Žaby sa prispôsobili životu tak v teplých rovníkových oblastiach, ako i ďaleko
na severe. Rovnako aj v Tatrách si našli svoj domov a dokonca sú podľa týchto obojživelníkov pomenované hneď viaceré štíty či plesá. Nám sa podarilo nahliadnuť do jedného z vodných zimovísk skokana hnedého, ktoré sa nachádza v jednom z vyššie položených tatranských plies, v nadmorskej výške 1 700 metrov.
Milan Lučanský
Vodopády Tatier VIII.
Zlomisková dolina, Dolina Zlomísk alebo len Zlomiská – také sú mená doliny, ktorej rozsiahle suťoviská a plochy vyplnené menšími či väčšími skalnými blokmi v jej stredných a horných partiách dali tak trochu tajomné, no nie veľmi lákavé pomenovanie. Aj ona však ukrýva skvosty v podobe vodopádov.