Časopis TATRY č. 2/2016

Silvestrovské ohňostroje
Text a snímka: Pavol Kráľ
Vítanie nového roka v Tatrách sprevádzajú nielen natrieskané parkoviská, plné hotely, lyžiarske svahy, bujaré silvestrovské zábavy, ale aj polnočné ohňostroje. A keďže sú v Tatranskom národnom parku zakázané, neusporadúvajú ich väčšinou hotely, ani ubytovacie zariadenia, len samotní návštevníci. Aj to len pri zariadeniach, ktoré takéto počínanie svojich hostí tolerujú. Asi najbujarejšie oslavy na Štrbskom Plese boli počas prelomu milénií, kedy polnoc pripomínala delostreleckú ofenzívu najťažších kalibrov takmer pri všetkých hoteloch.
Str. 5

Predvianočná polárna žiara nad Tatrami
Text a snímka: Marián Dujnič
Pred Vianocami sa v noci z 20. na 21. decembra 2015 zaskvela nad Vysokými Tatrami polárna žiara. Tieto úkazy patria k tomu najkrajšiemu, čo nám nočná obloha ponúka. Mnohí sa nazdávajú, že za nimi treba cestovať do severných alebo južných polárnych oblastí. No v skutočnosti jestvuje šanca, že polárnu žiaru uvidíme aj z našich zemepisných šírok. V jedenásťročnom cykle slnečnej aktivity k nám občas polárna žiara zavíta, no zvyčajne tie prípady spočítame na prstoch jednej ruky.
Str. 6 – 7

Život pod Slnkom
Text: RNDr. Vojtech Rušin, DrSc.
Snímky: z archívu AsÚ SAV
RNDr. Ľudmila Pajdušáková, CSc. (1916 – 1979) sa narodila 29. júna 1916 v Radošovciach pri Senici v rodine obchodníka ako najstaršia zo štyroch súrodencov. Jej otec Vendelín viedol aj miestny spevácky súbor, mama Justína, rodená Pazúriková, sa starala o domácnosť. Základnú školu navštevovala v rodných Radošovciach. Reálne gymnázium v rokoch 1927 – 1935 absolvovala v Kláštore pod Znievom, kde si po náhlej smrti matky v roku 1935 (otec zomrel ešte v roku 1932) v učiteľskom ústave v rokoch 1935 – 1936 doplnila vzdelanie pre povolanie učiteľky, aby sa mohla čo najskôr zamestnať a starať sa o svojich mladších súrodencov. Smrť oboch rodičov jej zmarila zámer pokračovať v štúdiu prírodných vied, matematiky a fyziky na Univerzite Komenského v Bratislave. Svojho cieľa sa však nevzdala.
Str. 8 – 10

Pozoruhodné trofeje
Text: Pavol Kráľ
Snímky: Pavol Kráľ, Radoslav Žlkovan
Každý poľovník sa pýši ulovenými trofejami. Nielen kapitálnymi, ktoré odzrkadľujú dobrú starostlivosť hospodárov o zver, či tými, ktoré vyjadrujú dobre vykonanú selekciu, ale predovšetkým trofejami, ktoré sú niečím pozoruhodné. Uplynulá lovná sezóna bola v Ochrannom obvode Štrbské Pleso Štátnych lesov TANAPu v tomto smere veľmi úspešná. Postaral sa o to predovšetkým vedúci ochranného obvodu Radoslav Žlkovan, ktorý už 21. septembra 2015 ulovil zaujímavého srnca s jedným parôžkom.
Str. 11

Päť čiernych dní v Tatrách
Text: Peter Svätojánsky
Snímky: archív HZS
Sedem je pre niekoho šťastné číslo, no na koniec roka 2015 a začiatok nového roka toto číslo veľa šťastia ľuďom v horách neprinieslo. Presne toľko osôb zahynulo v priebehu piatich dní vo Vysokých a Západných Tatrách. Je to historické maximum, ak nerátame lavínové nešťastia, pri ktorých zomrelo v jeden deň ešte viac ľudí. Keď spočítame tragédie, ktoré sa stali aj na severnej strane Tatier, tak je to dohromady trinásť smrteľných úrazov. Spoločným menovateľom všetkých prípadov boli poveternostné podmienky.
Str. 12 – 13

Primálo zrážok, priveľa tepla
Text: Lenka Burdová
Snímka: Peter Šaling
Zima 2015/2016 je vraj „najchladnejším letom, aké sme tu kedy mali“. Keďže je tomu ľahko uveriť, opýtali sme sa tých najpovolanejších. Odpoveď sme dostali od Pavla Faška zo Slovenského hydrometeorologického ústavu: Teplotné podmienky aktuálnej zimy určovali v decembri a v januári predovšetkým dve skutočnosti. December 2015 bol mimoriadne až extrémne teplý, a to aj v regióne Tatier. Na Lomnickom štíte to bol najteplejší december v celom období prevádzky tohto vysokohorského meteorologického observatória. A v januári 2016 sa vystriedali dve mrazivé a dve teplejšie obdobia, pričom tento mesiac bol ako celok teplotne normálny.
Str. 14

Štítnance nerastú len na štítoch
Text a snímky: Zuzana Kyselová
Už v roku 1753, keď ešte všetky druhy lišajníkov boli zaradené do rodu Lichen, švédsky lekár a prírodovedec Carl Linné ako prvý opísal druhy Lichen apthosus a L. caninus. Keď neskôr v roku 1787 Carl Ludwig Willdenow, nemecký botanik a lekárnik, opísal rod Peltigera, zaradil ich tam a premenoval. Rodové meno je odvodené z latinského slova pelta – malý štít a vzťahuje sa na štítovitú stielku, rastlinné telo lišajníkov, ktoré nie je diferencované na koreň a výhonok.
Str. 15

Medveďov je habadej, ale nie všade
Text: Lenka Burdová
Snímky: Marcel Tobis
Kresba: Eva Burdová
Na prelome medzi devätnástym a dvadsiatym storočím sa v Tatrách vyskytovali medvede v hojnej miere. Boli však vykynožené... zabíjali sa pre mäso, tuk, kožu a kožušinu.1 V roku 1950 boli na území Lesného závodu Vysoké Tatry evidované iba dva medvede. Maximum početných stavov sa dosiahol v rokoch 1965 až 1971, keď na území parku žilo 24 až 25 stálych jedincov... V tom čase sa domnievali, že ...pokles početných stavov súvisí s rozmáhajúcim sa turistickým ruchom a jeho sprievodnými javmi, tvorením sa neustálych stresových situácií v dôsledku sprístupňovania územia a urbanizácie krajiny a snáď i prestárlosťou populácie.2
Str. 16 – 19

Slovenský raj zostane rajom
Text: Lenka Burdová
Snímky: Peter Olekšák
„Národný park Slovenský raj bude menší, ale rozšíri sa najviac chránené územie. Umožní to nová zonácia, ktorú schválila vláda,“ znela stručná správa v médiách konštatujúca, že Slovenský raj je prvým parkom na Slovensku, ktorý je rozdelený na zóny A, B, C a D. Nuž, nie je to tak celkom pravda, pretože zóny má Pieninský národný park a Chránená krajinná oblasť Orava. Ale zonácia Slovenského raja je tá, ktorú dlho očakáva aj Tatranský národný park. Aby sme vedeli, čo môžeme od nej očakávať, navrhli sme Tomášovi Dražilovi, riaditeľovi Národného parku Slovenský raj, stretnutie. Ponuku prijal a v rozhovore nám prezradil oveľa viac, ako sme očakávali.
Str. 20 – 23

Ilona a Flóra v plnej kráse
Text a snímky: Lenka Burdová
V roku 1839 kúpil nájomca Starého Smokovca Ján Juraj Rainer z likvidovanej cholerovej karantény v Kvetnici pri Poprade štyri väčšie zruby a nechal ich v rozobranom stave previezť do Starého Smokovca. Jediným z nich, dodnes zachovaným, je zrub známy pod názvom Vila Flóra. O niečo málo mladšia je stodvadsaťšesťročná Vila Ilona, stojaca nad Grandhotelom v blízkosti kostolíka. Obe vily sú v súčasnosti národné kultúrne pamiatky a okrem toho majú spoločné ešte jedno: po rozsiahlej rekonštrukcii stoja v Starom Smokovci v plnej kráse.
Str. 24 – 25

Nezabudnime na Františka Jozefa Turčeka
Text: Gabriela Chovancová
Snímka: z archívu rodiny Turčekovej
Na mimoriadnom zasadnutí Poradného zboru pre Tatranský národný park v dňoch 24. a 25. apríla 1958 v Tatranskej Lomnici, na ktorom sa hodnotil celkový stav ochrany živočíšstva, odzneli významné slová Františka Jozefa Turčeka: ,,Mali by sme ostať pri tom, že kamzík bude mať absolútnu ochranu, čo pravda nevylučuje výskum... Treba tiež pripomenúť, aby sa refúgie, ktoré sú uznané za vhodné, náležite chránili... “.
Str. 26

Nezaháľajú. Brigádujú.
Text: Lenka Burdová
Snímka: Peter Šaling
Základná organizácia Slovenského zväzu ochrancov prírody a krajiny (ZO SZOPK) Vysoké Tatry má stošestnásť členov a tí majú počas celého roka ruky plné práce. Hodiny strávené v Tatrách venujú najmä terénnym službám vo vysokohorskom prostredí a brigádam pri ochrane a estetizácii prírodného prostredia.
Str. 27

Birkenmajerova smrť
Text: Z poľského originálu Tragedie Tatranskie od Wawrzynieca Żuławskiego voľne preložil Marko Rajčan
Snímka: Marko Rajčan
Jedného aprílového dňa v roku 1933 tlač a rozhlas oznámili ohromujúcu a pre znalcov tatranskej horskej problematiky neuveriteľnú správu: Dňa 17. tohto mesiaca skúsený Tatranec, prof. Wincenty Birkenmajer zomrel v dôsledku vyčerpania a následného podchladenia v stene Ganku. Jeho spolulezec Stanisław Groński sa zachránil. Táto správa ako aj značne nepresne sformulované podrobnosti vyvolali nedôveru. Birkenmajer, jeden z popredných poľských horolezcov, dobyvateľ západnej steny Lomnického štítu, by mal takýmto spôsobom zahynúť v dôsledku chladu a vyčerpania? Objasňujúce skutočnosti, bohužiaľ, tento fakt potvrdili.
Str. 28 – 30

Ako láska storočnú vojnu ukončila
Text: Lenka Burdová
Snímka: archív redakcie
Návrhov na názov knihy bolo vari dvesto. Napokon najnovší román historičky Nory Baráthovej má na obálke knihy vytlačené dve slová. Meč a srdce.
Str. 32 – 33

Andreas Jonas CZIRBESZ – kňaz, prírodovedec, historik a banský podnikateľ
Text: Ivan Bohuš st.
Snímky: Ivan Bohuš ml.
V roku 1772 obnovila po dlhšej prestávke ťažbu v „zlatých baniach“ na Kriváni akciová spoločnosť pod vedením spišskonovoveského starostu Martina Paltzmana. Napriek ťažkým technickým podmienkam a biednym výnosom sa tu ľudia pokúšali o banícke šťastie už aj pred ním. Celých tristo až štyristo rokov.
Str. 34 – 35

Čo – to o cestovnom ruchu
Text: Zuzana Šedivá
Snímka: Marcel Tobis
Písať o fenoméne, akým je cestovný ruch, ktorému všetci rozumejú a každý by ho vedel aj riadiť, vôbec nie je jednoduché.
Str. 38 – 39