Časopis TATRY č. 1/2016

Rok 2015 prekvapil klimaticky
Text: Peter Fleischer
Snímka: Ján Slivinský
Na to, že sa počasie v posledných rokoch mení ako na hojdačke, si už pomaly zvykáme. Zmeny v tomto roku však boli skutočne až extrémne. Podľa meteorologických záznamov od roku 1898 tak teplé leto v Tatranskej Lomnici ešte nebolo. Aj keď sme nezaznamenali žiadne rekordné maximá, priemerná teplota bola vyššia od dlhodobého normálu o takmer 2o Celzia. Aj zrážkovo to bol jeden z najchudobnejších rokov v histórii. Podľa klimatológov by však dnešné extrémy mali byť normálnym počasím už o tridsať rokov. Tieto podmienky nám ponúkajú príležitosť sledovať, čo sa asi bude diať v prírode v blízkej budúcnosti.
Str. 5

Sneh musí z mostíkov a prístreškov preč
Text a snímky: Lenka Burdová
Ráno bolo slnečné, ale mrazivé. Nechcelo sa mi doň vkročiť ani náhodou. Ale nemala som na výber. Dobrovoľne som sa stala členkou malej skupinky, ktorá mala v ten deň za úlohu odbremeniť drevený mostík od snehu.
Str. 6 – 7

Nahliadnite do múzea fotografie
Text a snímky: Eva Potočná
Tatry na starých pohľadniciach majú pre milovníkov Tatier neopakovateľné čaro. Ale nikto si asi neuvedomí, aké zložité muselo byť na začiatku minulého storočia obrázok vyrobiť.
Str. 8 – 9

Lavínový odstrel
Text a snímky: Peter Svätojánsky
Snehová vločka je predmetom skúmania veľmi dávno. Veď Eskimáci už pred vyše päťsto rokmi poznali jej dvesto druhov. Dnes ich je známych približne dvadsaťjedentisíc. Sú prekrásne vo svojej rozmanitosti. I Tatry, prikryté bielou perinou, sú krásne a svojou nezvyčajnosťou lákajú ľudí už veky vekov. Aby boli v zime bezpečné pre lyžiarov, turistov, skialpinistov či horolezcov a aj záchranárov, desaťročia sa sleduje lavínová aktivita v nich. Tá je závislá od viacerých faktorov.
Str. 10 – 11

Nie je úplne samozrejmé tu byť
Text: Dominika Braná
Snímka: Betty Trubačová
Je jedným z najčítanejších slovenských blogerov, spravidla pracuje hneď na niekoľkých projektoch zároveň a vraj nevie povedať nie. Hoci žije v Bratislave, domov na Sibír sa stále rád vracia. O živote tu a tam, o detstve, Tatrách i o detstve v Tatrách, svojich knihách, či lesku a biede písania na internet nám porozprával Samo Marec.
Str. 12 – 14

Tatry v pohybe
Text: Lenka Burdová
Snímka: Združenie cestovného ruchu Vysoké Tatry
Spočiatku to bola turistika a horolezectvo, ktoré návštevníkov do Tatier lákali. Postupne k nim pribudlo zjazdové a bežecké lyžovanie, skoky na lyžiach, cyklistika, skialpinizmus či beh do vrchu. Dnes je ponuka, vďaka projektu Tatry v pohybe, oveľa širšia. Podrobnosti nám prezradila Lucia Dubielová, výkonná riaditeľka Združenia cestovného ruchu Vysoké Tatry.
Str. 15

Prekvapenia lišajníkov
Text a snímky: Zuzana Kyselová
„K pľuzgierke islandskej by som sa zohol iba ak by bola s plodnicami,“ povedal renomovaný švédsky botanik v horách Škandinávie. Toto vyjadrenie predstavuje vzácnosť plodných stielok tohto druhu lišajníka aj na ďalekom severe.
Str. 16 – 17

Všetko ide do komína...
Text a snímky: Lenka Burdová
Z lesa každoročne ubúda a nikomu to neprekáža. „Tu ešte pred pár rokmi boli lesy,“ ukazuje navôkol rómskej osady môj sprievodca. „Dnes je tam holá planina, trávnatá pustatina. A tá sa bude, verte mi, ďalej rozširovať. Nezákonnému klčovaniu dreva tu nevedno zabrániť. I tu, v lese, v ktorom stojíme, hoci už tak vzdialenom od osady. Navyše sa mi zdá, že okrem nás to nikomu neprekáža, vôbec nikomu....“
Str. 18 – 23

Najstaršie tatranské plány starostlivosti o les
Text: Ivan Bohuš st.
Snímky: archív ŠL TANAPu
LHP – v rukopisných textoch aj l. h. p. – je zaužívaná skratka pre lesný hospodársky plán. A čo je lesný hospodársky plán? Podľa stručnej a výstižnej aktuálnej definície je to „plán obhospodarovania lesov na desať rokov. Obsahuje podrobný popis stavu jednotlivých lesných porastov, rozbory vývoja, stavu a perspektív lesa a lesného hospodárstva, výsledky prieskumov, určenie výšky výťaže dreva, plán zalesňovania, ťažby a ostatnej činnosti a lesnícke mapy.“ (Encyklopédia Slovenska, zväzok III., SAV, Bratislava 1979)
Str. 24 – 25

Na potulkách za Slnkom
Text: Lenka Burdová
Snímky: Vojtech Rušin, archív AsÚ SAV
Pôvodne to mala byť recenzia knihy eXtrémy, ktorej obsah do tlače pripravil astronóm Vojtech Rušin. Keď som však dostala odpovede na mnou položené otázky, nemohla som inak, ako prenechať priestor myšlienkam vedca bez komentára.
Str. 26 – 27

Kamzíkov máme opäť nad tisícku
Text: Lenka Burdová
Snímka: Marcel Tobis
„Kamzíkom sa naďalej darí, aj tohtoročné jesenné spočítanie potvrdilo, že početnosť kamzíka vrchovského tatranského nemá klesajúci trend,“ konštatoval Jozef Hybler, zoológ Štátnych lesov TANAPu. Vo vysokohorskom prostredí Tatier tak žije minimálne 1 345 kamzíkov, z toho 124 mláďat. Na slovenskej strane Tatier sa počas spočítania páslo 1 090, na poľskej 255 kamzíkov.
Str. 28 – 29

Jan Havlasa a jeho tatranské príbehy
Text a snímky: Ľuba Rusnáková
Patril medzi pozoruhodné osobnosti československého kultúrneho a politického života prvej polovice 20. storočia. Vynikajúci novinár a reportér, ale aj cestovateľ a diplomat, spisovateľ. Jan Havlasa, vlastným menom Jan Klecanda (1883 – 1964). V kontexte českej literatúry reprezentuje predovšetkým prózu cestopisnú a dobrodružnú, ale aj mysterióznu a fantastickú.
Str. 32 – 35

Okná do pekla
Text: Peter Ličák
Snímky: Juraj Majer
Tatranské štíty považujú za svoju materskú školu, na nich sa naučili zatĺkať prvé skoby, zlaňovať, bivakovať, používať horolezecký čakan i mačky.
Str. 38 – 39