Ryby sa pod ľadom neudusia
Text a snímky: Lenka Burdová
Prirodzený výter pstruha potočného tatranské toky zarybniť nestačí. A tak mu treba pomôcť. Umelým odchovom pôvodného druhu. V liahni v Stredisku genofondu rýb vo Východnej v týchto dňoch už rozkrmujú približne dva centimetre veľké pstruhy, ktoré v júni vplávajú do vôd tatranských.
Str. 5
Projektant grandhotelov zomrel pred 70 rokmi
Text: Maroš Semančík
Snímky: archív autora a Múzea ŠL TANAPu
Rodák zo Spišského Podhradia, architekt v Budapešti, kde spolupracoval na výstavbe kráľovského hradu, a autor uhorského pavilónu na medzinárodnej výstave v Ríme v roku 1911. Začiatkom dvadsiateho storočia bol projektantom prvých veľkohotelov vo Vysokých Tatrách. Zomrel pred sedemdesiatimi rokmi na sklonku druhej svetovej vojny vo veku sedemdesiatšesť rokov.
Str. 6 – 7
Známy – neznámy Dimitrij Venerovský
Text: Marián Šturcel
Snímky: archív rodiny D. Venerovského
V tomto roku si pripomíname 70. výročie ukončenia 2. svetovej vojny, ktorá bola - a verme, že aj zostane, najhroznejším obdobím v poznanej histórii ľudstva. Na stranu tvrdého odporu voči pokusu o nadvládu nad svetom sa aktívne pripojil i slovenský národ, a to najmä nezabudnuteľným Slovenským národným povstaním z augusta 1944. Ani Tatry vojnové udalosti neobišli a ani ľuďom žijúcim v Tatrách sa tragické osudy nevyhli. Medzi miliónmi obetí boli aj známejší či menej známi hrdinovia. K nim nesporne patril Dimitrij Venerovský. Jeho krátky život bol úzko spätý s tatranským prostredím, najmä s lesmi.
Str. 8 – 9
Keď sme začínali....
Text a snímky: Lenka Burdová
„....prvé medzinárodné lyžiarske závody FIS (Fédération Internationale de Ski) sa pre mimoriadne nepriaznivé počasie nevydarili,“ píše Ivan Houdek v knihe Osudy Vysokých Tatier (1951). Napriek tomu sa rok 1935, kedy sa 12. ročník pretekov FIS, vtedy tak nazývané neoficiálne majstrovstvá sveta uskutočnili v Tatrách po prvýkrát, stal pre tatranské osady prelomovým v organizovaní lyžiarskych pretekov na svetovej úrovni.
Str. 10
Chcel som byť v horách
Text a snímky: Lenka Burdová
Po dvoch desiatkach rokoch má Téryho chata v Malej Studenej doline nového chatára. Prišiel z dolniakov, z hlavného mesta, ale ako sám vraví „už som tu doma. Za mesiac a desať dní som si zvykol“. Rozprávame sa s Petrom Michalkom, ktorému sa splnil sen, ktorý sa nikdy snívať ani len neodvážil.
Str. 11
Lavínová záchrana
Text: Peter Svätojánsky
Snímky: archív HZS
Ľudia túžia zdolávať horské vrcholy aj v zime. Možno i preto, že zimné podmienky nezriedka vytvoria jednoduchší prístup na miesta, na ktoré by sa inokedy ťažko dostávali. Pritom z množstva snehu na horách sa asi najviac tešia lyžiari, skialpinisti, freeridisti či horolezci.
Str. 12 – 13
Prírodná rádioaktivita Tatier
Text: Andrej Renčko, doktorand
Katedra biológie a genetiky, Ústav biológie, zoológie a rádiobiológie, Univerzita veterinárskeho lekárstva a farmácie, Košice
Snímka: archív Štátnych lesov TANAPu
Vysoké Tatry sú najvyšším pohorím Karpatského oblúka. Z geologickej stránky je toto pohorie pomerne homogénne, zväčša ho tvoria horniny, hlbinné vyvreniny prvohorného veku, ktoré sú známe ako tatranské žuly. Hornina sa skladá z jedného, alebo viacerých nerastov. Tieto nerasty obsahujú rádiogénne prvky, ktoré sa rozpadajú za určitý čas na stabilnejšie prvky.
Str. 14 – 15
Zranený zachránený
Text: Lenka Burdová
Snímky: Vladimír Chovanec
Na ceste druhej triedy medzi Popradom a Starým Smokovcom po zrážke s autom zahynulo vlani viac ako štyridsať zvierat. Vlk, medvieďa, líšky, kuny, sovy, vydry, diviaky, ale najmä srnčia zver, ktorá v snahe migrovať z lesných húštin na polia a späť musí v tejto časti ochranného pásma Tatranského národného parku prekonať širokú asfaltovú cestu. Pritom tu neraz zostáva ležať smrteľne zranená.
Str. 16
Kamzík si zlomil nohu, nemal šancu na prežitie
Text: Lenka Burdová
Snímka: Peter Lapšanský
Našli ho ležať približne sto metrov od turistického chodníka pri Skalnatom plese v Skalnatej doline. Takmer päťročný kamzík mal poranenú zadnú ľavú končatinu. „Prinesené telo tvorilo len torzo zvieraťa, bola to len kostra a koža s hlavou, bez vnútorností a svalovej hmoty. Na vnútornej strane zadnej ľavej končatiny, 175 milimetrov pod pätovým hrboľom, mal otvorenú trieštivú zlomeninu podpätovej kosti, ktorá bola fraktúrou rozdelená na dve časti. K zraneniu muselo dôjsť predtým, ako kamzík uhynul. V okolí zlomeniny bol totiž zjavný opuch a zasušené tkanivo,“ opisuje Milan Kornajčík, preparátor Výskumnej stanice a Múzea (VSaM) Štátnych lesov TANAPu.
Str. 17
Nezostanú natrvalo, ale dlhodobo
Text: Lenka Burdová
Snímky: Lenka Burdová, Ján Slivinský, Marcel Tobis
„Sú neodmysliteľnou súčasťou vývoja lesa. A to najmä v jeho ranom štádiu, kedy využijúc všetky svoje vlastnosti v priebehu krátkeho časového obdobia zakryjú obnažené plochy, a tak prirodzeným spôsobom zmiernia extrémy otvorených priestranstiev. Zároveň pripravujú vhodné podmienky pre ujatosť a odrastanie dlhovekého lesa v rôznych spoločenstvách drevín podľa konkrétnych ekologických podmienok prírodného prostredia,“ tvrdí Ján Marhefka, vedúci odboru prác celospoločenského významu Štátnych lesov TANAPu. A my sa pýtame ďalej, pretože chceme vedieť aj to, prečo ich v lesoch redukujeme.
Str. 18 – 21
Tatranskí lyžiari v boji za slobodu
Text: Ladislav Harvan
Snímka: archív autora
Po dlhých šiestich rokoch sa v máji 1945 skončila druhá svetová vojna. Zahynulo v nej viac ako päťdesiat miliónov ľudí. Keďže oslobodzovacích bojov v našej oblasti sa zúčastnili aj tatranskí i podtatranskí lyžiari, je viac ako potrebné hovoriť aj o tejto smutnej, ale slávnej časti našej histórie. Budem písať o prechode frontu cez našu oblasť, ale najmä o vzniku a činnosti lyžiarskeho práporu automatčíkov, ktorí zasiahli do oslobodzovacích bojov pri Liptovskom Mikuláši.
Str. 22 – 23
Zimná univerziáda po tretíkrát
Text a snímky: Lenka Burdová
„Gratulujem športovcom, verte vašim snom a cieľom, snažte sa byť najlepšími a víťazstvo bude vaše. Ani jeden z výkonov by nebol možný bez silného záväzku hostiteľskej krajiny Slovenska, ktorá zorganizovala toto podujatie. Urobili ste naozaj veľký kus práce v rekordne krátkom čase, aby sa hry odohrali na najvyššej úrovni. Zároveň vám patrí vďaka za vašu profesionalitu a zapálenosť. Uzatvárame prvú kapitolu tu, na Slovensku, ale príbeh Svetovej zimnej univerziády 2015 pokračuje ďalej: Dovidenia Slovensko a vítam Granadu v druhej časti univerziády,“ povedal po ukončení zimnej univerziády viceprezident Medzinárodnej federácie univerzitného športu (FISU) Oleg Maticin.
Str. 24 – 25
Rozhádaní zemepáni Tatier
Text: Ivan Bohuš st.
Snímky: archív Štátnych lesov TANAPu
V prvom tohoročnom čísle časopisu Tatry vyšiel na stranách 26 až 29 Petrom Spitzkopfom st. signovaný a nadpisom Vývoj erárneho (štátneho) majetku na území TANAPu do roku 1918 označený článok. Čitatelia možno nadobudli dojem, že vlastnícke transakcie a vzťahy prebiehali hladko a tatranskí zemepáni žili v ideálnej zhode, až na malé diferencie v čase po zrušení poddanstva a v súvislosti so segregáciou urbárskych pozemkov. V skutočnosti to však vyzeralo ináč.
Str. 26 – 28
Behom za zlatom
Text: Lenka Burdová
Snímky: Peter Patera
Na krk mu postupne zavesili jednu striebornú a tri zlaté medaily. Dobehol si po ne na 47. Európskych majstrovstvách lesníkov lyžiarov (EFNS 2015) vo švajčiarskom Lenzerheide. Biatlon je pre neho vášňou od detstva. A už viac ako pol roka na Stredisku terénnych služieb Štátnych lesov TANAPu sčasti i pracovnou náplňou. Lukáš Olejár.
Str. 29
Ako Tatranská horská služba na svet prišla
Text: Ivan Bohuš st.
Snímky: archív autora a Štátnych lesov TANAPu
Iniciátorom myšlienky jej založenia bol však jednoznačne Záchranný zbor (podľa vtedajšieho pravopisu „sbor“) Klubu slovenských turistov a lyžiarov (ZS KSTL) v Starom Smokovci. Som posledný žijúci funkcionár (tajomník) tejto organizácie a okrem osobných spomienok vlastním aj písomné doklady, ktoré tento primát jasne potvrdzujú.
Str. 32 – 35
Z veľkej slávy veľká hanba
Text a snímky: Lenka Burdová
V sedemdesiatom roku minulého storočia boli unikátom, dnes ich domáci považujú za hanbu. Namiesto toho, aby pomáhali zvládnuť prevýšenie jedného podlažia, sú ukážkou toho, ako môže detail pokaziť celkový dojem „vstupnej brány“ do Tatier. Pohyblivé schody na železničnej stanici v Štrbe, ktoré sa nepohybujú.
Str. 38