Z Chochołowskej doliny k Morskému okuMagistrála v nohách
Najskôr vetrová, potom lykožrútová kalamita zničila tatranský les. Stromy sa takmer po celom úseku Magistrály od Podbanského po Tatranskú Kotlinu stratili. No pribudli prekrásne výhľady.
Text: Lenka Burdová
Priečnym sedlom opäť v oboch smeroch
V dávnej minulosti by nikomu ani len nenapadlo prechádzať vysokohorským sedlom výlučne iba z jednej strany. No v osemdesiatych rokoch dvadsiateho storočia už áno. Priečnym sedlom, keď ním mohli turisti prejsť už len v smere z Malej do Veľkej Studenej doliny. Dôvodov bolo niekoľko. Padajúce skaly, ktoré ohrozovali turistov. Priveľa turistov, ktorí, vyhýbajúc sa navzájom, zošliapavaním ničili vzácnu tatranskú kvetenu. A v neposlednom rade priveľa úrazov. Napriek tomu sa po viac ako tridsiatich rokoch dá sedlom opätovne prejsť aj v smere z Veľkej do Malej Studenej doliny. Dôvod? Priveľa turistov porušujúcich obmedzenie a priveľa úrazov.
Text: Lenka Burdová
Turistická značka nie je suvenír
Prvé chodníky v tatranských lesoch vyšliapala zver. Neskôr k nim pribudli cesty a dobre utajené prte lovcov, uhliarov, pastierov, drevorubačov, zlatokopov i dobrodruhov. Hoci o prvých značených cestách v Tatrách písal Daniel Speer-Simplicissimus už v roku 1683, označenie v podobe rôznofarebných obdĺžnikov, krížikov a krúžkov im vtlačil Uhorský karpatský spolok až o takmer dvesto rokov neskôr. Turistické značenie, tak ako ho poznáme dnes, sa v tomto roku dožíva deväťdesiatky.
Text: Lenka Burdová
Poriadok musí byť
Už niekoľko rokov sa rozpráva o potrebe nového Návštevného poriadku Tatranského národného parku. Názory na jeho zmenu sú rôzne. Jedni ho chcú sprísniť, iní z neho chcú vypustiť časové obmedzenia a otvoriť Tatry po celý rok pre všetkých. Pravda bude asi opäť niekde uprostred.
Text: Igor Ľudma
Keď Tatry boli ružové
Na pohľad celé úbočia, či pod Kriváňom, Končistou, Gerlachovským štítom, ale najmä pod Slavkovským štítom obsadila výnimočne farebná rastlina, kyprina úzkolistá (Chamaerion angustifolium). Obdivujúc jej krásu sme ju fotografovali. Postupne sa však z kalamitných plôch vytráca.
Text: Zuzana Kyselová
Tri dni jari
15. apríl - Zapíname si lyže a traverzom cez starý les vyrážame. Ideme veľmi pomaly. Magda je po prvej chemoterapii. Také tempo je ideálne na pozorovanie. Obzeráme si zasrienené vetvy smrekov, na ktorých inovať tvorí nádherné vzory. Všade navôkol je hmla. Sneh je tvrdý, firnový, lyže sa nezabárajú a my postupujeme pomerne ľahko. Blížime sa k hornej hranici lesa. Hmla je čoraz teplejšia, priam slnečná. Konečne sa objavila prvá stopa hlucháňa.
Text: Bożena Wajda
Farebná symfónia tatranského lesa
Najkrajšie zvuky vydávajú husle z javorového dreva. No nielen ľubozvučné tóny boli príčinou, že sa javory z tatranského lesa postupom storočí takmer vytratili.
Text: Lenka Burdová
Milovník smrekových šišiek
Prvýkrát som krivonosa smrekového nevidel v Tatrách, kde je najpočetnejší, ale v Beskide Makowskom. Bola zima, veľa snehu, ticho. Jariabky, ktoré som vábil, sa ozývali iba zriedkavo. No on sedel na vrcholci smreka a rušil ticho svojím spevom. Vyzeral ako červená guľa na vianočnom stromčeku alebo papagáj, utečenec z voliéry.
Text: Marcin Matysek
Tak trochu neštandardný rok
V štatistických výskumoch spravidla prejavujeme záujem o priemerné hodnoty charakteristické pre určitú populáciu. Napríklad vtedy, keď chceme zistiť výšku priemernej mzdy, priemerných výdavkov na spotrebný tovar pre chod domácnosti alebo priemernú teplotu vzduchu (napríklad v tom – ktorom mesiaci), pretože sa práve chystáme na dovolenku do exotickej krajiny. Našu pozornosť však priťahujú aj netypické hodnoty, najmä tie extrémne. Priebeh krajných hodnôt môže nájsť uplatnenie v prognózovaní vážnych kolapsov na finančných trhoch a extrémnych zmenách počasia.
Text: Anna Fiema
Dialóg o mäsožravcoch
Posledné dva aprílové dni minulého roku sa na pôde poľského Tatranského národného parku (TPN) v Zakopanom konalo druhé stretnutie slovensko-poľskej skupiny pre veľké šelmy. Zástupcovia z obidvoch štátov z radov pracovníkov ministerstiev, štátnych úradov, národných parkov, ako aj prizvaní odborníci a členovia mimovládnych organizácií poukazovali na závažnosť problému cezhraničnej ochrany populácie vlka, rysa a medveďa v Karpatoch. Tieto druhy patria medzi živočíchy, ktorých existencia je čím ďalej tým viac ohrozovaná následkami antropických vplyvov.
Text: Filip Zięba a Barbara Chovancová
Mimoriadne talentovaný hotelier i skladateľ
K najvýznamnejším osobnostiam hudobného a spoločenského života vo Vysokých Tatrách a na Spiši v rokoch 1921 – 1960 patril Ján Móry, synovec Karola Móryho, majiteľa kúpeľnej osady Nové Štrbské Pleso. Hotelový komplex zdedil po strýkovej smrti v roku 1921 a do Tatier sa presťahoval z Banskej Bystrice s manželkou Luciou a synom Viktorom.
Text: Andrej Janovský
Zabudnutý ospevovateľ krásy Tatier
O maliarovi Władysławovi Ostrowskom počul málokto. Písomné záznamy o jeho živote a tvorbe sú len útržkovité, v publikáciách o tatranskej krajinomaľbe sa o ňom nepíše vôbec. Jeho meno chýba dokonca aj v albumoch venovaných tejto tematike, ktoré začali vychádzať až v posledných rokoch. A predsa Władysław Ostrowski nebol iba niektorým z mnohých, ktorí sa v Zakopanom z času na čas zastavili a maľovali v Tatrách alebo na ich úpätí zachytávajúc na obrazoch tatranské panorámy.
Text: Witold Huculak
Chata s výhľadom na koberec šafranov
Po partizánskom útoku v septembri 1943 a nemeckej delostreleckej paľbe v januári 1945 prestala chata Varšavského lyžiarskeho klubu na Chochołowskej poľane existovať. Po vojne, v búrlivom období, ktoré neobišlo ani poľskú turistiku, Poľský turisticko-krajinársky spolok (PTTK), v tom čase ešte v plienkach, prevzal od Poľského lyžiarskeho zväzu (PZN) z moci rozhodnutí ústredných orgánov projektovú dokumentáciu na výstavbu nového objektu, ktorého lokalizáciu vyberali ešte v roku 1928 Walery Goetel (PTT) a Józef Oppenheim (WKN a PZN). Stavba sa začala v lete 1951. V Tatrách tak vyrastala najväčšia a vo vtedajšom období aj najmodernejšia horská chata.
Text: Tomasz Kowalik
Vegetácia na strechách sanatórií a chát
Architektúra Vysokých Tatier má stále mnohé neprebádané oblasti. Jedným z doteraz málo známych fenoménov je použitie vegetačných striech.
Text: Maroš Semančík
Haviarske časy Doliny Kościeliskej
„V krčme zasadli haviari, ktorí práve dostali predsviatočnú výplatu. Nechýbali ani peniaze, ani dobrá nálada. Atmosféra postupne hustla, rozhovor bol živší, slabý odraz svetla z olejových kahancov vrhal po izbe mihotavé tiene.“ Dolina Kościeliska pulzovala životom. Životom, ktorý sa tak veľmi líšil od toho dnešného.
Text: Magda Sitarz, Mateusz Sęk
Zakopanský posvätný strom
Dendrolatria, voľne preložené z gréčtiny ako uctievanie stromov, sa rozmáhalo už v rannom stredoveku vzdávaním úcty stromom, ktoré ľudia považovali za božstvo alebo jeho stelesnenie. Kult pramenil v presvedčení o nadprirodzenej sile stromu vplývajúcej na vznik človeka a jeho život a o ochrane, akú poskytuje svojim vyznávačom. Posvätné boli tak jednotlivé stromy, ako aj skupiny stromov nazývané svätými hájmi. V Karpatoch ľudia najčastejšie uctievali jedle, smreky, javory a tisy.
Text: Katarzyna Ceklarz
To biele je sneh..
Jaroslav Hašek a Vysoké Tatry
„Dodnes nie je rozhodnuté, komu vlastne patrí Štrbské pleso v Tatrách. Zdá sa však, že to nemá väčší význam, pretože prírodné krásy sú „akosi“ medzinárodné a osoh zo Štrbského plesa, tohto čarokrásneho jazera v Tatranskej kotline, majú medzinárodní hotelieri, ktorí zdierajú turistov. Spor sa vedie, či patrí Haliči alebo Uhorsku...“
Text: Igor Válek