Časopis TATRY č. 5/2014

Turistika s jasným cieľom. Za odznakom.
Text: Lenka Burdová
Sú turisti, ktorí prichádzajú do Tatier, aby zdolali ich vrcholy. Sú však i takí, ktorých métou je strecha vysokohorskej chaty a splnenie podmienok pre získanie Tatranského turistického odznaku.

Siahli až na dno
Text: Lenka Burdová
Kým jedni kráčajú po tatranských turistických chodníkoch, aby v závere túry vystúpili na vrchol, iní preto, aby siahli až na samé dno.

Dnes by nosil na pleciach osemdesiat krížikov
Text: Lenka Burdová
Zahynul pri expedícii na najvyššiu horu sveta a už tridsať rokov má kríž len jeden. Jozef Psotka.

Po stopách Alfreda Grosza
Text: Lenka Burdová
„Skoro všetky doliny v Tatrách majú náučné chodníky, len tá naša Dolina Kežmarskej Bielej vody nemá nič,“ ešte nedávno konštatoval Oto Rozložník, spoluautor myšlienky vytvorenia Chodníka profesora Alfreda Grosza.

Ľudia v horách a ich osudy
Text: Peter Svätojánsky
Veľakrát sa sám seba pýtam, že kto rozhoduje o našich osudoch. Staré slovenské porekadlo hovorí: „Čo sa má stať, stane sa“. V horách to platí dvojnásobne. V priebehu júna a júla osud zariadil, že sa viacerí z Tatier domov živí a zdraví nevrátili. Boli však aj takí, čo sa v nich druhýkrát narodili.

Najvzácnejší je lomikameň ovisnutý
Text: František Bača
Výraz „lomikamene“ nám môže v prvom okamihu navodiť dojem, že sa nebodaj v Tatrách objavili nejaké kameňolomy. Nie, zatiaľ nič podobné nehrozí.

Bývala ozdobou kráľovského kožucha
Text: Jozef Hybler
Už starovekí Gréci si všimli nevšedné vlastností lasíc, ktoré pokladali za čarodejné živočíchy, zasvätené bohyni Hekaté.

Múzeum TANAPu v rokoch minulých a v súčasnosti
Text: Barbara Chovancová, Ivan Bohuš st.
V posledných troch decéniách 19. storočia vznikli na Slovensku, a najmä na Spiši, početné múzeá. Najbližšie k Vysokým Tatrám bolo Karpatské múzeum v Poprade, Tatranské múzeum vo Veľkej, dnes mestskej časti Popradu, a Mestské múzeum v Kežmarku. Aj dve názvom „netatranské“ sa do istej miery venovali dokumentácii tatranskej prírody a dejín. V popradskom boli najmä vzácne a bohaté prírodniny z Tatier a v jeho knižnici mnoho diel s tatranskými vzťahmi.

Odišiel od lavín ku hviezdam
Text: Barbara Chovancová, Marek Biskupič
Zomrel Ladislav Kňazovický, významný slovenský vedec v odbore lavín a lavínovej prevencie.

Tatry na poštových známkach (2. časť)
Text: Rastislav Ovšonka
Poštové známky, na ktorých sú Vysoké Tatry hlavným motívom, sme si predstavili v predchádzajúcom čísle. Druhú, a nie zanedbateľnú skupinu tatranských známok tvoria tie, kde hlavným námetom je nejaký objekt, zástupca fauny či flóry, ale i osobnosť či udalosť. Tie sú zasadené do prostredia Tatier, keďže s nimi úzko súvisia.

Prvá svetová vojna a Vysoké Tatry
Text: Ivan Bohuš st.
Frontové línie sa k Vysokým Tatrám priblížili najviac na prelome rokov 1914/1915. Priame boje sa im síce po celý čas vojny šťastne vyhýbali, ale teritoriálne vzdialené vojnové udalosti pripravili pre ne štyri ťažké roky.

Dôveruj, ale preveruj
Text: Peter Svätojánsky
Ľudia majú pravekú túžbu chodiť po horách. V prípade, že sa obrátia na sprievodcu alebo horského vodcu, mali by vedieť, komu zverujú svoje zdravie a život.

Nenápadní škodcovia
Text: Lenka Burdová
Sú maličkí a ukrytí pod zemou. Dôsledky ich nenásytného apetítu zbadáte až vtedy, keď stromček, do ktorého korienkov sa zahryzli, vyschne. Sú dvaja: tvrdoň smrekový (Hylobius abietis L.) a lykokaz rodu Hylastes spp.

Cez Bielu vodu z rozprávky do rozprávky
Text: Lenka Burdová
Na jar budúceho roku pribudne na filmovom plátne ďalšia česko-slovenská rozprávka. Tentoraz pod názvom Sedem zhavranelých bratov. Predlohou je rozprávka Pavla Dobšinského, kulisou Bielovodská dolina. Práve táto časť Tatranského národného parku nezaujala filmárov náhodou. A ako vyplynulo z rozhovoru s producentom Ľubomírom Slivkom, nebolo to ani po prvý raz.

Roky strávené v Kežmarku patrili k najkrajším v jeho živote
Text: Andrej Janovský
V rokoch 1931 až1938, keď pôsobil ako profesor na Nemeckom evanjelickom dištriktuálnom reálnom gymnáziu a.v. v Kežmarku, patril medzi najvýznamnejších pedagógov školy. Zároveň bol neodmysliteľnou súčasťou výtvarného a hudobného života v meste Kežmarok. Profesor Ernst Scholz.

Stillov beh v modernom štýle
Text: Igor Ľudma
Memoriál Jána Stilla má už pätnáste jubileum a množstvo fanúšikov a skalných pretekárov. Medzi inými aj bývalého špičkového atléta – bežca Petra Hritza.