Časopis TATRY č. 4/2014

Stromy spadli, výskum pokračuje
Náš kolega Peter Fleischer v utorok 13. mája úspešne obhájil na Lesníckej fakulte Technickej univerzity (TU) Zvolen svoju rozsiahlu vedeckú prácu venovanú disturbanciám v prírode, teda narušeniu napríklad lesa silným vetrom. Stal sa z neho Doc. Ing. Peter Fleischer, PhD.
Text: Marián Šturcel

Voda si nové cesty vymýva
V posledných rokoch sú čoraz častejšie náhlymi a na vodu bohatými prietržami mračien ohrozované už aj Tatry. O premene Tatier pod vplyvom vody sa rozprávame s geológom RNDr. Stanislavom Pavlarčíkom.
Text: Lenka Burdová

Z vrcholov hôr vníma život z nadhľadu
Jaro Michalko dnes už neodmysliteľne patrí ku koloritu Tatier. Januárový kozorožec prišiel do Tatier z Martina, kde sa odmala venoval atletike. A hoci úspešne, v sedemnástich mu predsa len viac učarovali skaly a lezenie. Zahľadel sa do Tatier a naplno sa oddal svojej vášni – lezeniu v horách.
Text: Igor Ľudma

Nad Tatrou sa blýska
Búrky a blesky sa najviac vyskytujú od mája do septembra, a to v čase od poludnia do 18. hodiny. Podľa štatistík sú najčastejšie zasiahnutí bleskom turisti, táborníci, golfisti, rybári a iní nadšenci outdoorových aktivít. O priebehu a prevencii pred úderom blesku v horách sa rozprávame s MUDr. Slavomírom Kállayom, lekárom Vrtuľníkovej záchrannej zdravotnej služby AIR – TRANSPORT EUROPE.
Text: Zuzana Turočeková

V spoločnosti tatranských orchideí
Rastliny sú jediní slušní obyvatelia tejto planéty. Môžeme, ale nemusíme súhlasiť s vyššie uvedenou myšlienkou Franka Hellera, významného prírodovedca. Autor, zrejme na základe vlastnej skúsenosti, chce nabádať ľudstvo, aby dokázalo vnímať všetko, čo žije a rastie okolo nás s úctou. Tak ako napríklad orchidey, ktoré rastú aj v Tatrách.
Text: František Bača

Líšku v horách radšej nehladkajte
V zachovaných dokumentoch o Tatrách líšku spomína v 19. storočí Antoni Kocyan. Píše, že je bežným druhom, ktorý v lete vystupuje na hole, v zime sa zdržiava v lesnom stupni a na Podhorí. O vysokej početnosti tunajších líšok začiatkom 20. storočia sa zmieňuje Ernest Bethlenfalvy. Zdôvodňuje ju tým, že v Tatrách niet rysa, výra a orla skalného. V tom čase, ako píše, sa veľmi často vyskytovala aj vo vrcholových a hrebeňových častiach Tatier.
Text: Barbara Chovancová

Akoby sa všetky živly v jedno spojili
Len krátko nato, čo tatranskí lesníci spočítali škody po decembrovej víchrici, nové narobila májová víchrica.
Text: Lenka Burdová

Tatry na poštových známkach
Najkrajšia bola vraj štvorkorunová známka s pohľadom na masív Vysokej z chodníka k Popradskému plesu, ktorú v roku 1929 vydala Československá pošta.
Text: Rastislav Ovšonka

Spomienka na 21. august
Príbeh dvoch pohľadníc, ktoré spoločne začali svoju púť pred 115 rokmi, potom sa rozdelili a opätovne stretli, aby naďalej dokumentovali dobu začiatkov organizovanej turistiky vo Vysokých Tatrách.
Text: Zdeněk Baliga

Poetka dvoch domovov
Vo Vysokých Tatrách prežila šťastných tridsať rokov. Maša Haľamová.
Text: Igor Válek

Milujem mikrofóny
Má podmaňujúci hlas a láskavé srdce. Vďaka nepriazni osudu našla v živote nesmiernu krásu. Veronika Žoldáková, herečka popradského ochotníckeho divadla Commedia.
Text: Lenka Burdová

Szontaghovci a Vysoké Tatry
Historik Ivan Bohuš st. opätovne načrel do svojho archívu, aby nám tentoraz predstavil zakladateľa Nového Smokovca, klimatoterapie, organizátora horskej vodcovskej a záchrannej služby a priekopníka lyžovania Mikuláša Szontagha st. a jeho syna Mikuláša Szontagha ml.
Text: Lenka Burdová