Milan Lasica: Tatry sa mi zdajú také vyzlečenéRočného svišťa udusil pes
Začiatkom marca tohto roku preletela médiami správa o úhyne svišťa plná dohadov o príčine jeho smrti, veku i pohlaví. Dokonca sa hovorilo aj o tom, že v Tatrách sa po prvýkrát svište zobudili o niekoľko týždňov skôr, ako býva zvykom. Zoológovia Výskumnej stanice a Múzea TANAPu Štátnych lesov TANAPu po pitve svišťa publikované informácie v každom nesprávnom detaile opravili.
Text: Barbara Chovancová
Usmernením turistiky chránia prírodu
Raz sa priväzujeme reťazami o stromy, aby sme ich zachránili. Druhý raz chceme, aby ľudia v národnom parku mali voľný vstup kamkoľvek. Formou petície so stotisíc podpismi chce Klub slovenských turistov zrušiť zákazy aj sezónnu uzáveru niektorých lokalít. Za otvorenie Tatier pre turistov sú aj lesoochranári, ktorí síce presadzujú bezzásahovosť tohto územia, ale v pohybe ľudí po národnom parku počas celého roka problém nevidia. Správcovia územia zrušenie sezónnej uzávery odmietajú, sprístupneniu viacerých lokalít oponujú. Majú dôvody, na ktoré niektorí turisti a lesoochranári zabúdajú.
Text: Lenka Burdová
Vzácne semienka často rozkradnú
To, čo zo vzácnej kveteny nemôžete vidieť vo vysokohorskom prostredí Tatier, nájdete v Expozícii tatranskej prírody v Tatranskej Lomnici. No kým v horách sa o rozmnožovanie rastlín postará príroda sama, v botanickej záhrade sa o výsev a pestovanie starajú odborníci. Dovoľte nám predstaviť vám život sadeničky od jej semienka až po dospelého jedinca pripraveného na vysadenie do alpína či určeného na predaj najvzácnejšej z nich: horca Clusiovho (Gentiana clusii) z čeľade Gentianaceae.
Text: Janka Černická
Laco „Tatko“ Janiga
V júni to bude tridsaťpäť rokov, čo spadol vo Vysokých Tatrách vrtuľník so záchranármi a on odvtedy oslavuje narodeniny dvakrát do roka. Hoci mu vtedy nedávali veľké nádeje na vyliečenie, nieto, aby sa ešte vrátil do hôr, on poprel všetky prognózy lekárov. Rok od nešťastia bol opäť v práci, aby pomáhal iným. Laco „Tatko“ Janiga, veľký „prúserák“ a večný optimista, oslávil v januári sedemdesiate narodeniny.
Text: Ingrid Janigová
Vstane z popola?
Vstane ako bájny vták Fénix z popola alebo budú jeho zašlú slávu pripomínať už len ruiny? Kúpeľný dom, niekdajšia perla Tatranskej Lomnice, už takmer tri desaťročia chátra. Jeho predošlý vlastník síce vypracoval projekt na jeho rekonštrukciu, no nakoniec sa rozhodol, podobne ako tí pred ním, rozpadávajúcej sa kultúrnej pamiatky zbaviť. Súčasný majiteľ dostal síce už vlani stavebné povolenie aj na prístavbu s apartmánmi a hoci chátrajúcu stavbu obkolesilo lešenie, navonok sa nič nezmenilo. Akurát kupola je preč. Nevydržala a rozpadla sa. Je len otázkou času, kedy ju budú nasledovať ďalšie časti.
Text: Martina Petránová
Milovníkom adrenalínu vraj riziko stojí za to
Každý človek idúci v zime do hôr uvažuje nad možnými rizikami. Pravdepodobne k najobávanejším patria lavíny. O lavínových nešťastiach už toho bolo veľa povedané i napísané, tak sa verejnosť trošičku poučila. Horolezci, skialpinisti, zimní turisti čoraz častejšie absolvujú lavínový kurz pod vedením niekoho skúseného v tejto problematike, či už pracovníka Strediska lavínovej prevencie Horskej záchrannej služby (HZS) alebo pod vedením horského vodcu. Nadobudnú tak vlastnú skúsenosť a osvoja si to, čo treba robiť v kritickej situácii.
Text: Peter Svätojánsky
Prispôsobivá vysokohorská kvetena
Krása rozkvitnutej tatranskej kveteny lákala do vysokohorského prostredia od nepamäti mnoho milovníkov prírody. Návštevníci Tatranského národného parku tu majú možnosť nielen kochať sa nádhernými výhľadmi a dať si na túrach „trochu do tela“. Môžu na vlastnej koži zažiť podmienky, ktorým sa tatranské rastlinstvo prispôsobovalo tisíce rokov a tiež pozorovať, akými rozmanitými a nápaditými spôsobmi to jednotlivé druhy zvládli.
Text: Zuzana Homolová
Orly v tatranskom povetrí
Pri potulkách prírodou neraz naše oko podvedome vzhliadne k oblohe, kde môžeme pozorovať impozantné orly ako plachtia nad územím Tatranského národného parku. V našom rozprávaní si povieme o dvoch predstaviteľoch orlov obývajúcich naše veľhory.
Text: Radoslav Michalec
Agresívny lykožrút
Jeho populácia v Tatranskom národnom parku skonzumuje ročne stovky hektárov zeleného lesa. Pritom je jednou časťou laickej i odbornej verejnosti považovaný za nenahraditeľného tvorcu divočiny. Druhá časť tej istej verejnosti jeho premnoženie prirovnáva k biologickej zbrani schopnej urobiť v priebehu piatich rokov zo zelenej oázy storočných statných stromov mŕtve pole suchárov.
Text: Ján Ferenčík
Paradoxy (názor čitateľa)
„Škody v tatranskom lese netrápia ľudí tak, ako v lesoch braislavských.“
Text: Gustáv Luczy
Okolo Štrbského plesa za poznaním
Priznám sa, že som trochu blúdila, kým som našla, čo som hľadala. Začiatok náučného chodníka Štrbské Pleso. Napokon, pozrúc do mapky, som sa predsa len mohla postaviť pred jeho prvú informačnú tabuľu. A počas prechádzky v krásnom slnečnom dni sa z textov a fotografií dozvedieť podrobnosti i zaujímavosti o katastrálnom území obce Štrba, takpovediac vklinenom do Tatranského národného parku.
Text: Lenka Burdová
Štít rôznych mien i ozdôb
V 19. storočí uhorská verejnosť všeobecne prijímala názor, že starí Maďari prišli do Karpatskej kotliny niekedy koncom 9. storočia, teda pred tisíc rokmi. Od roku 1870 sa začali zaujímať o oslavu tohto okruhlého výročia.
Text: Ladislav Scheirich
Kafkov sen v Tatrách
„Zatvárate oči, zaspávate a do mysle sa vkráda sen...“.
Text: Igor Válek
Gitarista Tomáš Hulka: Hudba nie je len kulisa
V živote to tak občas chodí. Nie každý zostane po skončení školy pracovať v odbore, ktorý vyštudoval. Láka ho totiž niečo celkom iné. A nejeden má guráž na to, aby to zmenil. Hoci ide často o voľbu, za ktorou sa neraz skrýva i zmena spoločenského statusu, neľutuje to. Práve naopak. Tak ako vyštudovaný stavebný inžinier, v súčasnosti učiteľ hudby a gitarista Tomáš Hulka.
Text: Dominika Braná
Storočnica záchrany
Odkedy sa človek pohybuje po Vysokých Tatrách, čelí aj riziku ich klimatických a terénnych nástrah. S horami sa zbližoval a poznával ich od začiatku aj za cenu fyzického ohrozenia, úrazov a smrti.
Text: Ivan Bohuš st.