Príďte sa pozrieť na vlka a svišťaPríďte sa pozrieť na vlka a svišťa
Každý jeden z preparovaných exponátov Múzea Tatranského národného parku je jedinečný. Jedno však majú všetky spoločné: ani jedno zo zvierat, ktorého kožúšok či perie je tu vystavené, nebolo pre tento účel zabité úmyselne. Všetky zahynuli nešťastnou náhodou.
Text: Lenka Burdová
Zima v tatranských plesách je čarovná
Tatranská zima ukrýva pod hrubú snehovú perinu nielen horské lúky, kosodrevinu alebo suťoviská, ale aj tatranské jazerá. A tým sa ich existencia, či dokonca život v nich, stávajú ešte tajomnejšími.
Text: Pavol Kráľ
Spracovanie dreva v zime v minulosti uprednostňovali
Odpoveď na otázku prečo, keď je treskúca zima a treba sa brodiť hlbokým snehom, je prozaická: pri ťahaní dreva z lesa von sa nepoškodzuje pôda a ani malé stromčeky, ktoré pod starými stromami vyrastajú.
Text: Lenka Burdová
Príbehy ľudí, ktoré sme zabudli čítať
Filmový projekt Príbehy tatranských štítov žne jeden úspech za druhým. Už v lete mala jeho prvá časť na svojom konte vyše desať ocenení z rôznych filmových festivalov. Na jeseň k nim pribudli ceny za druhú časť projektu. V čase, keď sa tento článok dostane k čitateľom, budú dokončené všetky diely – a dokonca aj odvysielané v RTVS. Diváci tak majú šancu spoznať Tatry inak.
Text: Mira Kováčiková
Z obce Deutsendorf mesto Poprad
23. novembra 2013 uplynulo presne dvesto rokov odvtedy, čo sa v Poprade narodil Dávid Husz (23. 11. 1813 - 21. 1. 1889). Spočiatku remeselník, neskôr veľkopodnikateľ, politik a filantrop. V konečnom dôsledku však človek, ktorý z roľníckej podtatranskej obce Deutsendorf s jeden a pol tisíc obyvateľmi vytvoril mesto Poprad – bránu do Tatier.
Text: Igor Ľudma
Návrat z lyžovačky bez úrazov a pádov
Tatry sú ako stvorené na oddych a relax v každom ročnom období. Zima je pre mnohých najobľúbenejším ročným obdobím, najmä pre vyznávačov zimných športov. Lyžiari, snoubordisti i bežkári tvoria najpočetnejšiu skupinu návštevníkov zimných hôr. Mali by však vedieť, ako sa na lyžiarskej trati správať tak, aby neohrozili druhých a ani seba samých
Text: Peter Svätojánsky
Vodníci a podvodníci
To, že lišajníky milujú chlad a vlhko, ale sú schopné prežiť suché obdobia aj horúčavu a mráz, sme už spomínali, ale kto by už hľadal lišajníky vo vode.
Text: Zuzana Kyselová
Čierne na bielom
Ak hovoríme o niečom, že je „čierne na bielom“ nemusí to vždy znamenať písaný text. Diviačiu zver poľovníci pomenovali výrazom „čierna“, čo zároveň vystihuje zafarbenie tohto živočícha. Po prvej snehovej nádielke sa diviaky prechádzajú skutočne „čierne na bielom“.
Text: Jozef Hybler
Od malej guľôčky až po dravca tatranských tokov
Malé žlté guľôčky ničím nepripomínajú to, čím budú už o pár mesiacov. Pstruhmi potočnými vo vodných tokoch Tatranského národného parku. Kým sa tak stane, pretečie rybníkmi na rybnom hospodárstve vo Východnej ešte veľa vôd rieky Biely Váh i prameňa Teplice. Napriek tomu miestni rybári majú už dnes spočítané, koľko ikier potrebujú na to, aby na zarybnenie vodných tokov tatranských dochovali približne 100 000 kusov rybích násad pstruha potočného.
Text: Lenka Burdová
Prielomom Dunajca aj na bežkách
Keď sa povie Pieniny, väčšine z nás sa vybaví splav na pltiach alebo na športových lodiach a s tým spojený úchvatný Prielom Dunajca. Mnohým z nás sa vybaví aj to, že väčšiu časť územia pokrývajú národné parky. Každý z nás v pamäti zalistuje, kedy navštívil tento prekrásny kút Európy a dáte mi za pravdu, že prevažne sa táto návšteva viaže na leto. Návštevníkov, ktorí prichádzajú do Pienin v zime nie je mnoho, ale zaručene tu nájdu pokoj v prírode aj na duši.
Text: Štefan Danko
Pri Bielom plese opäť pod strechou?
Brehy Veľkého Bieleho plesa dnes pokrýva tráva a kosodrevina. Už len málokto si vie predstaviť, že na jeho východnom brehu ešte pred štyridsiatimi rokmi stála trojpodlažná murovaná budova. Kežmarskú chatu postavil a štvrtý októbrový deň roku 1942 turistickej verejnosti sprístupnil Kežmarský odbor Klubu slovenských turistov a lyžiarov. Otvorená celoročne poskytovala prístrešie nielen turistom, ale aj horolezcom, lyžiarom a členom Horskej služby. Tridsaťdva rokov a tri dni po svojom otvorení vyhorela. Obnovená nebola.
Text: Lenka Burdová
Tatranská panoráma profesora Ernsta Scholza
15. júna 1938 vtedajší mešťanosta Kežmarku Strobl za prítomnosti všetkých členov mestského zastupiteľstva, predstaviteľov okresu a ďalších pozvaných hostí prevzal do majetku mesta monumentálnu tatranskú panorámu, ktorú namaľoval profesor nemeckého gymnázia v Kežmarku Ernst Scholz. Je potrebné pripomenúť historické súvislosti, ktoré viedli k zrodu tohto jedinečného umeleckého diela.
Text: Andrej Janovský
Do hliny primiesi i vlastný svet
Spoznali sme sa náhodou. Pred letnými prázdninami, keď som pre deti hľadala zmysluplné vyplnenie voľných dní. V tom roku po prvýkrát ponúkol deťom možnosť spoznať keramiku aj prostredníctvom rúk špinavých od hliny. Vo vlastnom ateliéri. Keď som sa pýtala prečo, povedal: „Je mi ľúto, že hoci sa keramika tiahne celou našou históriou, zrazu sa na ňu zabudlo“. Výtvarník Peter Smik.
Text: Lenka Burdová
Javorinka ani po štyridsiatich rokoch neodkryla všetky svoje tajomstvá
Jej chodby zdobí fascinujúca výzdoba, ktorú za stáročia vymodelovali vody Kolového potoka, vo svojich útrobách ukrýva obrovské dómy, vodopády, priepasti s jazierkami, ale i jaskynné perly, kosti jaskynného medveďa či hôrnej kuny. So svojimi 11 383 metrami je momentálne šiestou najdlhšou na Slovensku, v rebríčku najhlbších jaskýň jej dokonca patrí druhá priečka. Javorinka, jaskyňa v krasovom masíve Kolového Úplazu, podľa speleológov ani po štyroch desaťročiach nevydala všetky svoje tajomstvá.
Text: Martina Petránová